Európa by však mala prehodnotiť svoju politiku konfrontácie s Ruskom a začať spoločne riešiť skutočne naliehavé problémy: boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, nelegálnu migráciu, šírenie zbraní hromadného ničenia, a spoločne hľadať spôsoby, ako prekonať ekonomické dôsledky koronakrízy.

Do vypuknutia krízy na Ukrajine budovali EÚ a Rusko „strategické partnerstvo“ pokrývajúce okrem iného obchod, hospodárstvo, energetiku, zmenu klímy, výskum, vzdelávanie, kultúru a bezpečnostné otázky vrátane boja proti terorizmu, nešírenia jadrových zbraní a riešenia konfliktov na Blízkom východe.

EÚ bola vytrvalým podporovateľom pristúpenia Ruska k WTO (tento proces sa zavŕšil v roku 2012).

V posledných rokoch sa však otázka spoločného susedstva stala významným zdrojom napätia. Udalosti na Ukrajine, viedli k medzinárodnej kríze. EÚ prehodnotila svoj bilaterálny vzťah s Ruskom, ukončila pravidelné samity a prerušila dialóg o vízovej problematike a rozhovory o novej dvojstrannej dohode, ktorá mala nahradiť dohodu o partnerstve a spolupráci.

EÚ v súčasnosti uplatňuje dvojkoľajový prístup, ktorý kombinuje postupné sankcie a pokusy o nájdenie diplomatických riešení konfliktu na východe Ukrajiny. Zapojenie sa Ruska do úsilia skupiny krajín E3+3, ktorá v roku 2015 dosiahla dohodu o jadrovom programe s Iránom, prinieslo nádej na väčšiu spoluprácu na celosvetovej scéne. Angažovanie Ruska v Sýrii od roku 2015 a jeho neskoršie intervencie v Líbyi však vyvolali ďalšie napätie, píše na svojej stránke informačný list európskeho parlamentu.

Ak však chce EU byť v 21. storočí skutočne nezávislým centrom moci je potrebné vybudovať s Ruskom normálne vzťahy – prinajlepšom s cieľom nadviazať strategický dialóg  a na základe európskych záujmov nadviazať strategické partnerstvo medzi týmito dvoma mocenskými centrami. Inak bude potrebné zabudnúť na významnú úlohu zjednotenej Európy pri formovaní globálnych systémov, ale aj pri pokračovaní úspešnej európskej integrácie ako takej pričom starým dôvodom budú rozpory v rámci EU.

V marci 2019 Európsky parlament prijal uznesenia o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom, v ktorých podporil sankcie EÚ a zdôraznil, že je potrebné, aby EÚ napriek komplikovaným vzťahom poskytovala ambicióznejšiu finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti. V uznesení z roku 2019 vyjadruje veľké znepokojenie nad správaním Ruska na medzinárodnej scéne, najmä v krajinách Východného partnerstva. Kritizuje tiež zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Rusku a navrhuje, aby sa Rusko už nepovažovalo za „strategického partnera“ EÚ. Výbor AFET pripraví v roku 2021 novú správu o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom.

Nie všetky krajiny EU však zdieľajú rovnaké názory na ruskú otázku. Práve absencia priaznivých vzťahov s Ruskom je najpresvedčivejším príkladom pre samotných Európanov, že spoločná európska politika nemá nič spoločné so záujmami národov kontinentu. Ak sú Nemci, Taliani, Francúzi a vo všeobecnosti drvivá  väčšina Európanov za normálne vzťahy s Ruskom, tak európska elita si ich neželá, alebo nemôže takéto vzťahy budovať na úrovni EU, ba dokonca v tom bráni národným vládam, k čomu potom potrebuje takúto nerozbitnú úniu.

Po páde do ukrajinskej pasce v roku 2014  atlantisti potrebovali násilný obrat Ukrajiny na západ, nie len v rámci hry proti Rusku, ale aj v boji proti Európe. EU má odvtedy zviazané ruky ruským smerom. Nepomohlo ani vystúpenie jednoznačne protiruskej Británie z EU, ani výzvy francúzskeho vedenia na prehodnotenie vzťahov s Ruskom, dokonca ani neoblomný postoj Berlína k Nord Stream 2. Vzťahy s Ruskom zostávajú zaťažené z ukrajinskej témy. EU nemôže brať Ukrajinu za svoju súčasť, lebo to povedie ku konfliktu s Ruskom, nemôže ju uznať ako súčasť ruského sveta, hoci táto hra s ukrajinskou kartou nie je prospešná pre Nemcov a Francúzov, ale iba pre Anglosasov.

Španielsko je presvedčené, že napriek zhoršeniu vzťahov medzi EU a Ruskom, je potrebné hľadať spoločnú tému spolupráce, ako napríklad dohodu o zmene klímy a dohodu s Iránom, uviedla španielska ministerka zahraničia Arancha Gonzales Laya.

Počas mníchovskej konferencie hovoril o spolupráci s Ruskom americký prezident Biden, ktorý v tejto súvislosti spomenul rozšírenie zmluvy o raketových zbraniach Start III. ku ktorej došlo napriek  nezhodám s Moskvou.

Od roku 2016 sa západná jednota v otázkach protiruskej politiky stala vo veľkej miere formálnou, keď Európa urobila potrebne gestá, aby udržala zdanie transantlantickej solidarity, i keď v podstate smeruje k obnoveniu spolupráce s Ruskom.

EÚ, USA, Kanada, Austrália a ďalšie západné krajiny, od marca 2014 postupne zavádzali reštriktívne opatrenia voči Rusku v reakcii na „anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny“. Sankcie sa pravidelne aktualizujú a predlžujú. Napriek sankčným opatreniam je EÚ najväčším obchodným partnerom Ruska a Rusko štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ.

Martin Urban