Pred 340 rokmi hordy islamských dobyvateľov chceli obsadiť celú Európu a zaplavili pritom aj Slovensko. Nemal ich kto zastaviť, plienili, znásilňovali, vraždili. Na strane Turkov vtedy bojovali aj domáci zradcovia, napríklad uhorský šľachtic Imrich Tököly. Spolčil sa so smrteľným nepriateľom, keď prednejšia než jeho vlasť, než jeho kresťanskí rodní, mu bola vidina koruny kráľa Horného Uhorska, ktorú mu sľúbil sultán.

História sa v rôznych obmenách zvykne opakovať. No dobre, niekedy je takéto slovo možno príliš silné a skôr sa hodí výraz, ktorý nedávno ktosi použil, že história sa zvykne rýmovať. Je na človeku, aby zvážil, ktorý výraz v tomto prípade – možno o niekoľko rokov či desaťročí – bude v konečnom dôsledku považovať za priliehavejší.

O 340 rokov neskôr je Európa opäť zaplavená moslimskými dobyvateľmi, ktorí sa netaja tým, že toto územie považujú za svoje. Aj po slovenských mestách a dedinách sa prechádzajú dobyvatelia Európy, ktorých opäť nemá kto zastaviť. Plienia občanom záhrady, zatiaľ neznásilňujú a nevraždia. A žiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že tak ako kedysi, aj dnes sú ich tajnými, tichými spojencami domáci zradcovia, ktorým za lojalitu akýsi ďaleký vládca sľúbil, že budú môcť spravovať jeho slovenské léno.

Vtedy sa to skončilo dobre, ako to dopadne tentoraz?

V roku 1683, presnejšie 12. septembra, teda na deň presne pred 340 rokmi, sa to skončilo najlepšie, ako mohlo: pri Viedni sa odohrala bitka, ktorá nadlho ukončila snahy islamských dobyvateľov, ukončila tureckú expanziu v Európe a tým na stáročia zachovala kresťanský a európsky charakter prinajmenšom strednej Európy.

Podarilo sa vtedy zhromaždiť 70-tisícovú armádu Poliakov, Nemcov, Rakúšanov, Sasov, Bavorov. Velil jej poľský kráľ Ján Sobieski, pod ním boli velitelia Karol Lotrinský, Eugen Savojský a ďalší, vojakov oduševňoval kapucínsky mních Marco d’Aviano.

Kresťanské vojská slávne zvíťazili. Prerazili obkľúčenie Viedne a hnali Turkov k Budínu (dnešnej Budapešti). Cestou oslobodili Nové Zámky a do konca roku ešte Štúrovo a Ostrihom. V nasledujúcich rokoch oslobodili celé Uhorsko a do začiatku 20. storočia Európa postupne zahnala Turecko do dnešných hraníc.

Bitka pri Viedni bola jednou z najdôležitejších bitiek 17. storočia, pretože keby dopadla inakšie a Viedeň by padla do rúk moslimských dobyvateľov, tak by mali otvorenú cestu na Rím. Bola vtedy ohrozená celá kresťanská Európa, nechýbalo veľa a európske dejiny sa mohli odvíjať úplne iným smerom.

Nebyť Slováka, Viedeň by vtedy padla

V tejto súvislosti je dobré si pripomínať, že kľúčový podiel na záchrane Viedne a Európy má náš rodák Juraj Pohronec – Slepčiansky (György Szelepcsényi), ostrihomský arcibiskup (vtedy so sídlom v Trnave, Ostrihom okupovali Turci) a prímas Uhorska. Bol jedným z najdôležitejších cirkevných hodnostárov, štátnikov a diplomatov svojej doby a práve on dostatočne zavčasu predvítal, že Turci zaútočia na Viedeň a presvedčil o tom aj vtedajších mocných.

Práve arcibiskup Pohronec – Slepčiansky svojím diplomatickým úsilím (a tiež nemalým použitím vlastných finančných prostriedkov) dosiahol, že vznikla široká protiturecká koalícia, ktorej sa na poslednú chvíľu predsa len podarilo dať dohromady vojsko, aby kresťanskú Európu napokon zachránilo.

Čestný titul „Záchranca Viedne“ si však vyslúžil za čosi iné. Obrancom Viedne poskytol z vlastných prostriedkov obrovskú finančnú a potravinovú pomoc: daroval im 493 tisíc zlatých, všetko svoje striebro i potraviny zo svojich českých a moravských majetkov v hodnote 170 tisíc zlatých. Nezanedbateľná však bola aj jeho duchovná podpora a pomoc, keď ľuďom vlieval do sŕdc dôveru v Boha a víťazstvo kresťanstva nad pohanským nepriateľom. Na ceste k Viedni vojakom podaroval v Bratislave medailóniky Panny Márie a požehnal ich.

Je to po 340 rokoch iné?

O 340 rokov neskôr sme na podobnej križovatke ako vtedy. Možno sa to niekomu zdá pritiahnuté za vlasy, ale to jedine preto, lebo nemá dosť informácií alebo z iného dôvodu nechce vidieť realitu.

Európa sa na niektorých miestach už skončila: vo Švédsku, Francúzsku, Nemecku, ale aj v ďalších krajinách už celé štvrte prestali byť európske a kresťanské, nehovoriac o Veľkej Británii, kde už celé mestá sú viac Pakistanom než Európou. Pri rapídne vyššej pôrodnosti dobyvateľov a ich neustálom príleve z Afriky či Ázie je iba otázkou času, kedy sa táto situácia ešte viac zhorší a odeurópšťovanie Európy nadobudne rádovo iné rozmery.

Je to vážna hrozba, ktorá Európe sotva prinesie niečo dobré, ak len za pozitívum nebudeme považovať rozvrat prirodzených európskych komunít a kultúr, plazivú genocídu náboženskú, civilizačnú, ale v konečnom dôsledku aj etnickú. Argumenty proti inváznej masovej imigrácii sme zhrnuli napríklad tu.

Kto zbavil Európu imunitného systému?

Európa sa odeurópšťuje, je chorá, chradne. V roku 1683 sa podarilo nákazu zastaviť pri Viedni, starý kontinent sa uzdravil a v nasledujúcich storočiach dokázal vybudovať úžasnú kresťanskú novovekú civilizáciu so všetkými jej výdobytkami. V roku 2023 je však situácia iná, nákaza je už takmer v celej západnej časti Európy a pomaly sa chystá rozliezť aj po tej východnej.

Situácia je o to horšia, že Európa zatiaľ nedokázala proti tomu aktivizovať svoj imunitný systém a choroba tak má voľný priestor na šírenie. Európania sa zatiaľ nedokážu zhodnúť dokonca ani len na tom, že záchrana Viedne a Európy z 12. septembra 1683 bola pre Európu, Európanov, kresťanstvo, civilizáciu veľkým víťazstvom. Pre dôkazy naozaj netreba chodiť ďaleko: spomeňme si napríklad na pokus vybudovať vo Viedni pomník hlavnému strojcovi toho slávneho víťazstva Janovi Sobieskemu.

Vatikán ako štát uzavrel s Rakúskom a Viedňou v roku 1983, pri príležitosti 300. výročia záchrany Viedne zmluvu o postavení pamätníka Sobieskemu v centre Viedne. Odvtedy prešlo 40 rokov, ale Rakúsko a Viedeň doteraz zmluvu nesplnili a zjavne sa na to ani nechystajú.

Keď sa v uplynulých rokoch niektorí Rakúšania pokúsili čo len pripomenúť pamiatku najdôležitejšej bitky v dejinách mesta a jednej z kľúčových udalostí európskych dejín, rakúsky slniečkový mainstream, taký podobný tomu, ktorý máme aj u nás, a vlastne vo všetkých tzv. demokratických krajinách, ich označil za fašistov. Viedenčania na svoje otázky, prečo pamätník nebol doposiaľ postavený, dostali odpoveď v duchu, že by nebolo dobré provokovať.

Na viedenskom Kahlenbergu, odkiaľ v roku 1683 útok kresťanov začal, preto nájdete iba v zemi zabudovanú kamennú dosku s neutrálnym nápisom. A tak jediný pomník kráľovi Sobieskemu v strednej Európe mimo Poľska sa nachádza na Slovensku, v Štúrove…

Szelepcsényi/Slepčiansky a Tököly – ktorého budeme nasledovať tentoraz?

Nové Zámky, rok 2023. Tie isté Nové Zámky, ktoré v roku 1683 oslobodili Sobieskeho vojská, keď hnali moslimskú armádu k Budínu. V uliciach sú opäť dobyvatelia. Nie, nemajú kopije, meče ani koníky, nie sú to turkotatárske vojská pozbierané zo všetkých zotročených národov Blízkeho východu a Balkánu – tentoraz sú to „Sýrčania“, ktorí vraj stratili doklady. Zatiaľ nechcú zostať v Nových Zámkoch, chcú ísť do Viedne a ešte ďalej. Kto si však vidí ďalej od nosa, tomu je jasné, že z ich pohľadu je to všetko len začiatok – ak im to my dovolíme.

V roku 2023 Viedeň nie je obliehaná Turkami, lenže vo Viedni ich dnes už žije viac, ako ich (spolu s inými národnosťami) prišlo pred 340 rokmi vo vojskách veľkovezíra Kara Mustafu Pašu. Moslimov dnes žije vo Viedni takmer štvrť milióna, to je dvakrát toľko, ako ich stálo vtedy pred jej hradbami. Viedenské kostoly pustnú, zato sú tu desiatky islamských modlitební.

Dá sa očakávať, že moslimov bude vo Viedni len pribúdať: v priemere majú oveľa vyššiu pôrodnosť ako domáce obyvateľstvo a naviac, stále prichádzajú ďalší z Afriky a Ázie. Ak sa trend nezmení, o sto rokov bude Viedeň moslimským mestom – a samozrejme, nielen Viedeň.

Slovák Juraj Pohronec – Slepčiansky, ostrihomský arcibiskup mal veľký podiel na záchrane Viedne, Európy a kresťanstva v roku 1683. Ale ako sa naši rodáci, zastávajúci významné funkcie na Slovensku a v Bruseli, stavajú k veci dnes? Nielen že si potrebu záchrany kresťanskej civilizácie v Európe väčšinou neuvedomujú a nič pre ňu nerobia, ale naopak, ešte jej mlčky nenápadne pomáhajú. A dokonca označujú vlastencov, ktorí chcú kultúrnu, etnickú, náboženskú podstatu svojho národného štátu zachovať aj pre budúce generácie, za fašistov.

Prečo to robia? Pre to isté, ako Imrich Tököly, ktorému sultán sľúbil kráľovskú korunu. Títo nedostávajú koruny ani judášske groše, ale doláre a eurá. Dobrá správa je, že už o 18 dní ich môžeme poslať preč. Zlá správa je, že nie každý to chápe.

Prečítajte si tiež:

• Aj vy ste obeťou mediálnej manipulácie? Otestujte sa, či ste nenaleteli niektorému zo systémových hoaxov o imigrácii!