Bürgergeld je jedným z hlavných pilierov rozvíjajúceho sa systému sociálneho zabezpečenia v Nemecku. Jeho účelom je poskytovať základný príjem ľuďom, ktorí by mohli pracovať, ale sú momentálne nezamestnaní, píše Brussels Signal.

Bürgergeld začína na úrovni približne 500 eur mesačne. Štát však hradí aj náklady na prenájom a kúrenie „primeraného bývania“. Päťčlenná rodina s tromi maloletými deťmi môže od štátu poberať 2 000 až 2 500 eur mesačne a náklady na byt s rozlohou 100 m².

Žiť z dávok im vyhovuje

Štúdia vypracovaná inštitúciou Bertelsmann Foundation však zistila, že 57 % príjemcov si v uplynulom mesiaci prácu ani nehľadalo.

Ďalších 26 % nezamestnaných uviedlo, že v tom istom období strávilo hľadaním zamestnania menej ako 10 hodín týždenne.

Dôvody sú rôzne. Tri štvrtiny tých, ktorí si nehľadali zamestnanie, uviedli, že im to nedovoľujú zdravotné problémy. Celkovo takmer polovica príjemcov dávky Bürgergeld uviedla, že trpí fyzickým alebo duševným ochorením.

Ďalší uviedli, že na trhu práce je nedostatok vhodných pracovných miest (49 %).

26% uviedlo, že by si prácou svoju finančnú situáciu nijako nezlepšili.

Prijímatelia sociálnej pomoci boli tiež nespokojní s nemeckým systémom služieb zamestnanosti, ktorý má pomáhať spájať ľudí hľadajúcich prácu s voľnými pracovnými miestami. Približne 43 % uviedlo, že prostredníctvom tohto systému nikdy nedostali pozvánku na podanie žiadosti alebo na účasť na pracovný pohovor na voľné pracovné miesto.

V rámci štúdie bolo oslovených viac ako 1 000 prijímateľov sociálnej pomoci vo veku od 25 do 50 rokov.

Sociálna politika by potrebovala reformu

Autori štúdie dospeli k záveru, že Nemecko by sa malo viac zamerať na podporu ohrozených skupín uchádzačov o zamestnanie, ako sú chorí poberatelia dávok alebo osoby s neaktuálnymi kvalifikáciami (napr. ponúkať im rekvalifikačné kurzy či školenia). Taktiež uvádzajú, že vláda by mala prísnejšie sankcionovať tých, ktorí sú schopní pracovať, ale napriek tomu odmietajú vhodné pracovné miesta.

Na sociálnych sieťach o tom prebieha búrlivá diskusia. Mnohí komentátori zaujali tvrdší postoj a tvrdili, že systém Bürgergeld je príliš veľkorysý a zhovievavý, čím poskytuje väčšine poberateľov dávok malú alebo žiadnu motiváciu hľadať si prácu.

Denník dodáva, že systém dávok Bürgergeld stojí nemeckých daňovníkov ročne približne 50 miliárd eur.

Kancelár Friedrich Merz opakovane sľuboval reformu systému sociálneho zabezpečenia, ale doteraz narazil na tvrdý odpor svojho ľavicového koaličného partnera, Sociálnodemokratickej strany (SPD).

Prečítajte si tiež:

• Spolková vláda zoškrtáva dávky pre utečencov z Ukrajiny
• Nemci si myslia, že ukrajinskí utečenci by už nemali dostávať príspevok Bürgergeld