Európski finanční odborníci síce už dávnejšie tvrdia, že je potrebné znížiť závislosť od amerických platobných systémov Visa a MasterCard, ale zaslepená Komisia bola k týmto výzvam zjavne hluchá. Pritom Európa má všetky predpoklady na vytvorenie vlastného platobného systému, dostatok programátorov a prostriedkov, hoci tento proces je náročný a vyžaduje investície. Pozrime sa spoločne aké má Európa v tejto oblasti ešte šance.
Hlavnou prekážkou v prípade EÚ sú podľa denníka Vzgľad byrokratické bariéry, ktoré môžu predĺžiť vytvorenie takéhoto systému o tri až päť rokov. Problémom však je, prečo sa tým Európa zaoberá až teraz? Čína začala vyvíjať svoj ekvivalent platobného systému už v roku 2002 a Rusko v reakcii na sankcie kolektívneho Západu v roku 2014, keď si uvedomili, že absencia vlastného systému dáva Západu dodatočný páky na nátlak. Európa však naďalej sedela v pohodlí, kým ju neprebudil Trump. Až potom začal uvažovať o finančnej suverenite. Teraz sa však tieto snahy môžu pre EÚ skončiť novými obmedzeniami a clami za to, že sa odváži ohroziť zisky Visa a MasterCard.
Na finančnej suverenite záleží
Európski finanční experti už dávnejšie tvrdia, že je potrebné znížiť závislosť od amerických platobných systémov Visa a MasterCard. Ako uviedla Martina Weimertová, vedúca konzorcia European Payments Initiative (EPI), je to možné dosiahnuť vytvorením vlastných cezhraničných alternatív, píše Financial Times. Podľa jej slov dominancia amerických spoločností v oblasti kartových platieb predstavuje riziko pre „finančnú suverenitu“ EÚ v podmienkach napätia na medzinárodnej scéne. V súčasnosti Visa a Mastercard tvoria približne dve tretiny všetkých kartových transakcií v eurozóne, pričom 13 krajín bloku nemá národnú platobnú alternatívu a k nim patrí aj Slovensko. Weimertová tiež poznamenala, že existujúce systémy v súčasnosti problémy neriešia, pretože ich činnosť je obmedzená na jednu alebo niekoľko krajín, zatiaľ čo je potrebná celoeurópska úroveň. Medzitým sa ani digitálna platforma Wero, ktorú spustila EPI, nedokázala priblížiť k podobnému rozsahu.
Podľa Financial Times sa takéto obavy zosilňujú s poklesom používania hotovosti a rizikom, že kontrola nad platobnou infraštruktúrou môže byť použitá ako nástroj nátlaku v prípade zhoršenia vzťahov medzi EÚ a USA. Podľa odhadov bývalého šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho sa ekonomická vzájomná závislosť v súčasnosti stala „zdrojom možnosti tlaku a kontroly“.
Ruská alternatíva
Platobný systém Mir (МИР) je ruský národný platobný systém, ktorý bol spustený v roku 2015 po prvej vlne západných sankcií a vydieraní spoločností Visa a Mastercard. V marci 2022 Visa a Mastercard oznámili pozastavenie operácií po invázii na Ukrajinu. Od marca 2022 až doteraz karty s logom Visa/Mastercard vydané v Rusku fungujú len v Rusku a nefungujú medzinárodne. Karty vydané mimo Ruska nefungujú na ruskom trhu. Plány na úplné vypnutie k 2026 sa diskutujú, ale zatiaľ prebehol len postupný prechod na národné karty a nebol potvrdený jeden konkrétny deň, kedy by Visa/Mastercard definitívne prestali fungovať aj v Rusku. Platobný systém Mir bol vytvorený s cieľom znížiť závislosť od Visa/Mastercard, najmä po tom, ako sankcie zvýšili riziko úplného prerušenia kartových služieb. Stal sa kriticky dôležitým po tom, ako Visa a Mastercard v roku 2022 pozastavili svoje operácie v Rusku. Preto sú ruské banky povinné vydávať karty Mir na platby zamestnancom verejného sektora ako aj dôchodky a sociálne dávky. Karty Mir fungujú bežne na výbery z bankomatov, platby v POS, online platby (v rámci Ruska). Ich medzinárodná akceptácia je však obmedzená a selektívna. Sú akceptované v niektorých krajinách SNŠ a priateľských štátoch, ako napríklad Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Vietnam a Turecko. Rusko však získalo plnú suverenitu nad domácimi platbami a odolnosť voči sankciám v rámci Ruska.
Čínska alternatíva
Čínskou alternatívou americkým platobným systémom je China UnionPay (CUP), založená už v roku 2002, podporovaná Čínskou ľudovou bankou. V súčasnosti je to najväčšia kartová sieť na svete podľa počtu vydaných kariet. Pôvodne vznikla s cieľom zjednotiť fragmentovaný bankový systém Číny. Neskôr sa stala nástrojom na zníženie závislosti od kartových sietí ovládaných USA. CUP zároveň podporuje globálnu ekonomickú expanziu Číny. Dominuje však hlavne na čínskom domácom trhu. Všetky čínske banky vydávajú karty UnionPay a spracovávajú debetné, kreditné a predplatené karty. Medzinárodná akceptácia je veľmi široká. Karty sú akceptované vo viac ako 180 krajinách a regiónoch pričom sú silne zastúpené v Ázii, Afrike a Východnej Európe. UnionPay je oveľa medzinárodnejší ako Mir, hoci na západných trhoch je stále menej dominantný ako Visa/Mastercard. Jeho silnou stránkou je masívne pokrytie, podpora vlády a široká medzinárodná akceptácia. Obmedzená je jeho penetrácia v Severnej Amerike a častiach EÚ.
Digitálne a sieťové alternatívy
Rusko vytvorilo zúčtovací systém SPFS (alternatíva SWIFT) pre prenos finančných správ. Ide o domácu náhradu za SWIFT, ktorý je však len obmedzene medzinárodne akceptovaný. Čína vytvorila CIPS (Cezhraničný medzibankový platobný systém), ktorý je určený pre medzinárodné platby denominované v juanoch. Má rastúce využitie v obchode s Áziou, Blízkym východom a krajinami BRICS. Systémy Alipay a WeChat Pay dominujú v Číne. Rozširuje sa aj do zahraničia prostredníctvom čínskych turistov a partnerstiev so zahraničnými bankami.
Mir je defenzívny systém: vytvorený s cieľom udržať fungovanie Ruska pod sankciami, nie nahradiť Visa/Mastercard globálne. UnionPay je ofenzívny/globálny konkurent americkým platobným systémom. Už teraz je skutočnou alternatívou vo veľkej časti sveta. Spolu s CIPS, SPFS a mobilnými platbami tieto systémy odzrkadľujú širší trend fragmentácie globálneho platobného systému podľa geopolitických línií.
Komu patria platobné spoločnosti Visa a Mastercard?
Visa a Mastercard sú spoločnosti so sídlom v USA, nie sú vo vlastníctve vlád ani jednej materskej spoločnosti. Sú to verejne obchodované spoločnosti vo vlastníctve inštitucionálnych investorov, fondov a individuálnych akcionárov. Najväčší akcionári sú „zvyčajný podozriví“ Vanguard Group, BlackRock, State Street, Capital Research, Capital Group a Fidelity. Napriek tomu, že sú súkromnými spoločnosťami musia dodržiavať sankcie USA a spojencov. Podliehajú právnym predpisom USA, preto v roku 2022 zaviedli sankcie v Rusku.
Má Európa alternatívy?
Európa síce má alternatívy, ale žiadna z nich zatiaľ úplne nenahrádza Visa alebo Mastercard v celej EÚ. Platobný priestor v Európe je fragmentovaný, s silnými národnými systémami a jedným projektom na úrovni EÚ, ktorý je stále v procese budovania. Silné európske národné kartové systémy síce fungujú veľmi dobre vo svojich domovských krajinách, ale majú obmedzený cezhraničný dosah. V Nemecku je to napríklad platobný systém girocard podporovaný nemeckými bankami, ktorý dominuje v domácich platbách kartami. Zvyčajne spolupracuje s Visa alebo Mastercard pre použitie v zahraničí. Vo Francúzsku je to Cartes Bancaires (CB), francúzsky národný kartový systém. Používa sa pre väčšinu domácich platieb kartami a rovnako spolupracuje s Visa/Mastercard pre medzinárodnú akceptáciu. V Taliansku je na lokálnej úrovni veľmi silný Bancomat/PagoBANCOMAT, ktorý má však obmedzené použitie v zahraničí. V Španielsku Sistema 4B / Euro 6000 a v Holandsku iDEAL teraz vo vlastníctve European Payments Initiative (EPI).
Európa naliehavo potrebuje alternatívu ku kartám Visa a MasterCard
Až od roku 2020 začala Európa budovať projekt na úrovni EÚ: European Payments Initiative (EPI). Je to snaha o vytvorenie celoeurópskeho platobného systému podporovaná hlavnými bankami z Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka a Španielska. Politicky je podporovaná Európskou centrálnou bankou. Hlavný produkt tohto projektu je Wero. Bol spustený v roku 2024 a spočiatku sa sústredil na okamžité platby medzi účtami, P2P a elektronický obchod. Funkcia karty je plánovaná neskôr, ale zatiaľ nie je plne funkčná. Cieľom je znížiť závislosť EÚ od Visa, Mastercard, Apple Pay/Google Pay. Stále však nemá plnohodnotná kartovú sieť a má neúplné pokrytie a zatiaľ nie je globálne akceptovaná.
SEPA a okamžité platby
SEPA prevody sú alternatívou pre bankové prevody v eurách v rámci EÚ. Sú spoľahlivé, ale pomalšie ak nie sú okamžité. Je to základ pre budúcu európsku platobnú suverenitu. Tieto systémy úplne obchádzajú kartové siete, ale fungujú hlavne pre platby medzi bankami a nie sú zatiaľ pre fyzický maloobchod. V Európe neexistuje jediná dominantná banková skupina a preto sa tu najskôr sa vyvinuli národné systémy. Oneskorený politický tlak na suverenitu spôsobil, že ~60–70 % kartových platieb v EÚ stále prebieha prostredníctvom Visa/Mastercard. Európa teda zatiaľ nemá plne vyspelú celoeurópsku alternatívu kariet. Národné systémy fungujú dobre na domácej pôde, ale končia na hraniciach. EPI/Wero je najvážnejší pokus o zmenu tohto stavu.
Prečo sú Slovensko a Česko obzvlášť závislé od Visa/Mastercard
Slovensko a Česko sú obzvlášť závislé od Visa/Mastercard vďaka kombinácii historických, štrukturálnych a ekonomických dôvodov. Nikdy u nás nevznikol silný národný kartový systém na rozdiel od veľkých krajín EÚ. Po roku 1990 sa banky v oboch krajinách rovno napojili na Visa/Mastercard, lebo to bolo lacnejšie, rýchlejšie a bez potreby budovať vlastnú infraštruktúru. Bol to malý trh a pre Visa/Mastercard to boli čisté „price-taker“ trhy. Banky zarábajú na poplatkoch a preto nemajú záujem hľadať lacnejšie alternatívy ako vo veľkých krajinách EÚ. Vlády našich krajín historicky neriešili platobnú suverenitu a považovali Visa/Mastercard za „neutrálne technológie“. Téma sa dostala na stôl až po roku 2022 po zavedení sankcií voči Rusku a plánoch zaviesť digitálne euro. Rýchla digitalizácia však vytvára ešte väčšia závislosť. Slovensko a Česko patria medzi najviac bezhotovostné krajiny a vysoko využívajú NFC platby a Apple Pay / Google Pay, ktoré sú priamo naviazané na Visa/Mastercard. Čím viac sa teda využívajú „moderné platby“, tým väčšia je závislosť od amerických kariet. V prípade krízy nie je teda žiadna „úniková cesta“ keďže nemáme domáci systém ani kontrolu nad pravidlami siete. Slovensko a Česko preskočili fázu budovania vlastného systému a rovno sa stali „koncovými užívateľmi“ globálnych amerických platobných sietí. Slovensko a Česko sú teda digitálne moderné, ale platobne krehké.
Objem transakcií v Európe
Visa a Mastercard spolu spracovali v roku 2023 v Európe transakcie v objeme približne 4,7 trilióna USD (okolo ~4,5 bilióna eur). To nevypovedá priamo o tržbách, ale ukazuje, že ide o obrovský trh s platbami, z ktorého si tieto firmy berú poplatky (aj keď iba malé percentá z transakčnej hodnoty). Visa a Mastercard nezarábajú priamo od koncových zákazníkov, ale banky im platia za autorizáciu a spracovanie transakcií, licenčné poplatky a dáta, poplatky za medzinárodné transakcie a ďalšie služby. Každá transakcia ich siete generuje iba malé percento poplatku (typicky ~0,1–0,15 % z hodnoty transakcie pre schému), ale vyše miliárd transakcií ročne vytvára veľký súčet.
Orientačné čísla za Európu hovoria, že Visa má tržby ~8 – 12 mld USD a Mastercard ~15 – 16 mld USD. Tieto čísla sú orientačné — spoločnosti ich nesegregujú presne len pre EÚ v bežných verejných reportoch. Ide však o významný podiel ich globálneho biznisu, pričom Európa tvorí jeden z najväčších regiónov z hľadiska transakčnej hodnoty.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
