Počas napätej diskusie v Senáte 13. mája Meloniová oznámila, že Rím má v úmysle „do leta“ schváliť dlho očakávaný zákon o jadrovej energetike. Súčasne by sa mali prijať vykonávacie nariadenia, ktorých cieľom je vytvoriť právny rámec pre obnovenie výroby jadrovej energie v Taliansku.

Toto oznámenie predstavuje historický obrat pre krajinu, ktorá sa vzdala jadrovej energetiky po referende v roku 1987, ktoré sa konalo v dôsledku černobyľskej katastrofy. Druhé referendum v roku 2011, ktoré nasledovalo po jadrovej havárii vo Fukušime Daiichi, posilnilo odpor verejnosti a v podstate zmrazilo akékoľvek pokusy o oživenie tohto odvetvia.

V súčasnosti však rastúca energetická neistota, geopolitická nestabilita a európsky program dekarbonizácie opäť tlačia Taliansko smerom k jadrovej energetike. Meloniová túto iniciatívu prezentovala ako súčasť širšej národnej stratégie zameranej na zníženie závislosti od zahraničných dodávok energie pri súčasnom zabezpečení konkurencieschopnosti priemyslu.

Podľa vlády sa legislatíva bude týkať pokrokových jadrových technológií, vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR), výskumu fúznej energie, pravidiel vyraďovania z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom.

Tento krok zároveň približuje Taliansko k rastúcemu bloku európskych krajín podporujúcich jadrovú energetiku. Po rokoch váhania sa Rím v roku 2025 formálne pripojil k Európskej jadrovej aliancii, neformálnej koalícii členských štátov EÚ na čele predovšetkým s Francúzskom, ktorá presadzuje jadrovú energetiku ako strategický pilier európskej energetickej bezpečnosti a stratégie dekarbonizácie.

Účasť Talianska ho približuje k krajinám ako Poľsko a Česká republika, ktoré považujú jadrovú energiu za nevyhnutnú pre „zelenú“ transformáciu Európy. Návrh talianskej vlády musí ešte prejsť oboma komorami parlamentu, než sa stane zákonom.

Meloniovej stredopravá koalícia však v súčasnosti disponuje solídnou väčšinou v Senáte aj v Poslaneckej snemovni, čo zvyšuje pravdepodobnosť schválenia, pokiaľ sa vo vládnej aliancii neobjaví vnútorné rozpory.

Dokonca aj opozičné strany, ktoré boli v minulosti skeptické, zmiernili svoje postoje v dôsledku rastúcich obáv o konkurencieschopnosť priemyslu a energetickú bezpečnosť. Ak by bola reforma prijatá, neznamenalo by to však okamžitý návrat k výrobe elektrickej energie z jadrových zdrojov.

Namiesto toho by legislatíva poskytla výkonnej moci delegované právomoci na vypracovanie podrobných vykonávacích nariadení, ktoré by upravovali bezpečnostné normy, dozorné orgány, nakladanie s odpadom a postupy výberu lokalít.

Prvá fáza by sa preto zameriavala na obnovenie rámca riadenia jadrovej energetiky v Taliansku a na podporu partnerstiev súvisiacich s malými modulárnymi reaktormi (SMR) a technológiami reaktorov novej generácie, a to ešte pred prípadnými rozhodnutiami o výstavbe alebo financovaní elektrární.

Z politického hľadiska sa zdá, že sa situácia mení. Ak bude reforma schválená, ukončí desaťročia legislatívnej stagnácie a formálne opäť otvorí dvere jadrovej energetike v jednej z najväčších európskych ekonomík.