V posledných rokoch viedli Spojené štáty proti Číne obchodné a technologické vojny, avšak Čína už nachádza účinné a „bolestivé“ odpovede. Okrem toho sa určité kruhy kolektívneho Západu cielene pokúšali internacionalizovať otázku Taiwanu.

Prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching vo štvrtok na štátnej hostine v Pekingu v príhovoroch vyzdvihli význam americko-čínskych vzťahov. Ako informovala Čínska centrálna televízia obaja prezidenti na rokovaniach diskutovali o dodávkach ropy, sankciách, vzácnych zeminách,  vojne v Iráne, Hormuzskom prielive, situácii na Blízkom východe, Kórejskom polostrove a ukrajinskej kríze, zlepšení prístupu USA na čínske trhy,  o nákupe amerických poľnohospodárskych produktov a zastavení toku prekurzorov fentanylu do USA.

Obe strany sa zhodli na tom, že Irán nemôže mať jadrové zbrane a že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený, uvádza Biely dom. Čínsky hovorca povedal, že Si varoval Trumpa, že ak sa otázka Taiwanu „nevyrieši správne“, medzi oboma krajinami môže dôjsť k zrážkam a dokonca ku konfliktom, čo výrazne ohrozí ich vzťahy. Si vyhlásil, že rok 2026 by mal byť historický a významný pre americko-čínske vzťahy. Prejav Si Ťin-pchinga nenechal nikoho na pochybách, že napriek všetkým problémom Číny – deflácii, poklesu počtu obyvateľov, prasknutiu realitnej bubliny – nastal moment, keď Čína začne konať ako rovnocenná superveľmoc. Počas svojho prejavu Trump pozval Si Ťin-pchinga na návštevu Bieleho domu 24. septembra.

Pozrime sa teraz bližšie na jednotlivé témy vo vzťahoch oboch veľmocí vo väzbe na svetové dianie, ako ich vidia renomované svetové agentúry.

Nový model vzťahov?

Lídri dvoch superveľmocí sa počas stretnutia v Pekingu snažili prezentovať svetu „nový model vzťahov“. Stretnutie začalo srdečným gestom zo strany Si Ťin-pchinga. Ten zablahoželal Trumpovi a americkému národu k blížiacemu sa 250. výročiu nezávislosti USA a zdôraznil, že úspech jednej krajiny je príležitosťou aj pre druhú. Riaditeľka komunikačného oddelenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v komentári k výsledkom návštevy poznamenala, že lídri sa zamerali na globálnu zodpovednosť. „Svet sa opäť ocitol na križovatke. Podarí sa Číne a USA prekonať ‚Thukydidovu pascu‘ a vytvoriť nový model vzťahov medzi veľmocami?“ — citovala Mao Ning slová predsedu Siho. Táto pasca súvisí so situáciou, keď vzmáhajúca sa veľmoc spochybňuje existujúci poriadok, čo často vedie k vojne. Práve vzostup Atén a strach, ktorý to vyvolalo v Sparte, podľa starogréckeho historika Thukydida, spôsobili, že vojna bola nevyhnutná. Opísal to vo svojej knihe „Osudová pasca. Spojené štáty verzus Čína a Thukydidovo poučenie z dejín“ harvardský profesor Graham Allison. Čínska strana opäť zdôraznila deštruktívnosť obchodných vojen, keď vyhlásila, že v nich „nie sú žiadni víťazi“ a jediným správnym riešením sú rovnocenné konzultácie. Úspech samitu bude však možné posúdiť až na základe výsledkov v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.

Päť čínskych pilierov novej éry

Záverečné vyhlásenie zo samitu, ktoré predniesol Si Ťin-pching, sa stalo manifestom „riadeného stabilného rozvoja“ – koncepcie, ktorú predtým sformulovalo čínske vedenie. Koncepcia zahŕňa 5 bodov: konštruktívne vzťahy medzi USA a Čínou, vedenie predbežných rokovaní vo všetkých otázkach, prehlbovanie spolupráce vo všetkých sférach, mierotvorné iniciatívy a zásadovosť v otázkach Taiwanu. Skutočnosť, že Trump hľadá dialóg so Siom v týchto otázkach, potvrdzuje, že bez účasti Číny nie je dnes možné vyriešiť žiadnu svetovú krízu, uvádzajú analytici CNBC News. Svet po agresii voči Iránu odrazu uvidel iného Donalda Trumpa – ktorý je pripravený načúvať argumentom Pekingu. A Čína zase ukázala, že je pripravená byť nielen partnerom, ale aj architektom nového systému medzinárodných vzťahov založeného na vzájomnom rešpektovaní a prosperite.

Ekonomická agenda

Podľa slov Mao Ning dosiahli ekonomické tímy oboch krajín  „vyvážené a pozitívne výsledky“, čo je dobrá správa pre svetovú ekonomiku. Západní analytici píšu, že hlavným výsledkom stretnutia bol jasný signál z Pekingu: Čína nielenže zostáva lokomotívou svetovej ekonomiky, ale otvára svoje dvere širšie ako kedykoľvek predtým. Si Ťin-pching absolvoval stretnutie s elitou amerického biznisu. Medzi účastníkmi stretnutia boli Elon Musk (Tesla), Jensen Huang (Nvidia),  generálny riaditeľ Apple Tima Cook a viac ako desiatka ďalších lídrov technologického priemyslu. Delegácia Siho sa ukázala ako nevyvážená. V jej zložení chýbali vedúci predstavitelia spoločnosti BYD, veľkého čínskeho výrobcu automobilov, ktorý sa snaží etablovať v USA, ani spoločnosti DeepSeek, špičkovej firmy v oblasti umelej inteligencie, ktorá konkuruje americkým firmám.

Predseda ČĽR na stretnutí s podnikateľmi zdôraznil, že reformy v Číne sú procesom, z ktorého má prospech celé ľudstvo. „Americké podniky sa aktívne podieľajú na reformách a otváraní Číny voči vonkajšiemu svetu – procese, z ktorého majú prospech obe strany. Dvere Číny voči vonkajšiemu svetu sa budú otvárať čoraz viac,“ vyhlásil Si Ťin-pching. Táto otvorenosť je potvrdením toho, že Čína zostáva najspoľahlivejším a najperspektívnejším prístavom pre investície a špičkové technológie. Prítomnosť Muska a Huanga v Pekingu je najlepším dôkazom toho, že budúcnosť sa vytvára práve tu, v partnerstve s Čínou. „Bola to neuveriteľná návšteva. Myslím si, že z neho vzišlo veľa dobrého. Uzavreli sme fantastické obchodné dohody, ktoré sú skvelé pre obe krajiny,“ zhodnotil rokovania o ekonomike Trump.

Okrem toho Trump zdôraznil potrebu zvýšenia podielu amerického biznisu v čínskej ekonomike. Poznamenal, že posilnenie obchodnej prítomnosti v ázijskom regióne sa pozitívne odrazí na obchodnej bilancii Spojených štátov. Neskôr informoval o údajných plánoch Pekingu investovať stovky miliárd dolárov do podnikania v Spojených štátoch.

K umelej inteligencii

Trump aj Čína sú v ostrej  súťaži v oblasti umelej inteligencie. Elon Musk z Tesly a Jensen Huang z Nvidie stáli počas uvítacieho ceremoniálu blízko Trumpa, čo symbolizovalo, aká dôležitá je umelá inteligencia pre vzťahy medzi USA a Čínou. Medzi oboma stranami je „strategická prepojenosť“ v tejto oblasti a majú šancu spolupracovať, ale zároveň sa obe snažia udržať si dominantné postavenie.

Energetická agenda

Peking vyjadril ochotu nakupovať americké energetické zdroje a Washington počíta s výrazným rozšírením prítomnosti svojich spoločností na čínskom trhu, uviedol americký prezident Donald Trump. Podľa jeho slov boli príslušné dohody dosiahnuté v priebehu bilaterálnych rokovaní. „Súhlasili, chcú nakupovať ropu z USA,“ uviedol americký líder v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News.

„Čína síce môže obnoviť nákup americkej ropy, avšak pod podmienkou, že Washington urobí ústretové kroky,“ povedal pre denník Vzgľad ekonóm Igor Juškov, expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti. „Čína predtým dovážala uhľovodíky z USA. Ale Spojené štáty nikdy neboli lídrami v dodávkach ropy do ČĽR. Išlo o malé objemy. Peking prestal nakupovať energetické suroviny v súvislosti s obchodnou vojnou, ktorú rozpútal Donald Trump,“ pripomenul expert. „Na obnovenie dovozu musí Washington urobiť ústretové kroky: napríklad zrušiť sankcie proti rafinériám, znížiť clá na čínsky tovar alebo podpísať s Pekingom obchodnú dohodu, ktorá bude pre Čínu výhodnejšia,“ uvádza Juškov. Zatiaľ však Biely dom nielenže nezrušil dovozné clá, ale pokračoval v zavádzaní nových obmedzujúcich opatrení proti Číne. V tejto súvislosti vyvoláva vyhlásenie Trumpa o ochote Číny nakupovať ropu z USA oprávnené otázky. Buď Washington v najbližšej dobe naozaj prehodnotí sankčnú politiku a Peking skutočne začne nakupovať americké energetické zdroje, alebo sa ukáže, že slová prezidenta sú, ako to často býva, „pritiahnuté za vlasy“. Trump má vo zvyku preháňať, tvrdiť, že všetko je skvelé, že rokovania boli mimoriadne úspešné a že sa dosiahli dohody. V praxi sa však jeho slová často nepotvrdzujú. Preto v súvislosti s nákupom energetických surovín zrejme treba počkať na štatistiky za najbližšie mesiace. Zároveň je však zaujímavé, že sa v tejto súvislosti nehovorí o odmietnutí ruskej ropy.

Prezident USA sa domnieva, že Čína získava väčšinu energetických zdrojov z Iránu. „Súhlasili s tým, že chcú nakupovať ropu od Spojených štátov. Prídu do Texasu – pošleme čínske lode do Texasu, do Louisiany, na Aljašku,“ povedal šéf Bieleho domu v rozhovore pre Fox News. Je zaujímavé, že po predchádzajúcom stretnutí lídrov oboch krajín v októbri 2025 Trump tiež vyhlásil, že Peking súhlasil s nákupom amerických energetických zdrojov. Žiadne dohody však neboli podpísané.

Taiwan – jablko sváru

Západný naratív zámerne ignoruje skutočnosť, že v rámci taiwanskej spoločnosti existujú silné hlasy, ktoré sa vyslovujú za mier a zjednotenie; rovnako sa nezohľadňujú nespočetné ekonomické, kultúrne a rodinné väzby ako aj výmenu medzi politickými stranami, ktoré spájajú ľudí na oboch stranách Taiwanského prielivu. Je to klasický príklad zavádzania západnej verejnosti. Pritom predaj amerických zbraní Tchaj-peju naďalej zostáva jedným z kľúčových faktorov napätia vo vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom. Predseda ČĽR Si Ťin-pching už skôr vyzval amerického prezidenta k mimoriadnej opatrnosti v otázke Tchaj-wanu. Vo februári americký líder sľúbil, že v blízkej budúcnosti vyrieši problém dodávok zbraní do Tchaj-peja. Minulý rok minister zahraničných vecí Marco Rubio vylúčil, že by sa vzdali podpory ostrova kvôli obchodnej dohode s Pekingom. Si Ťin-pching na druhej strane jasne vyznačil „červené čiary“ Číny, konkrétne Taiwan, píše NYT. V reakcii na lichôtky amerického prezidenta dal predseda ČĽR najavo, že jeho snahy o zbližovanie k ničomu nepovedú, ak zabráni Číne v prevzatí kontroly nad ostrovom.

Ako to vidí Peking

Čína jasne naznačila, že možný rozvoj užších vzťahov s USA je spojený s otázkou Taiwanu. „Čína sa striktne drží svojho strategického princípu jednej Číny“ a vyvíja rozsiahle úsilie na posilnenie svojich ozbrojených síl, povedala pre DW politická analytička Cathryn Ashbrooková. Čínsky líder Si Ťin-pching, ktorý ako predseda Ústrednej vojenskej komisie stojí na čele čínskych ozbrojených síl, z toho urobil hlavnú prioritu a neúnavne presadzuje pokrok aj v oblasti zbrojenia. Čínske podniky rýchlo prijali umelú inteligenciu, čo uľahčilo jej rýchle a široké zavedenie takmer vo všetkých oblastiach. V sfére konkurenčného boja dal Si jasne dal najavo, že akékoľvek významné zlepšenie vzťahov s USA bude spojené s podmienkami, najmä pokiaľ ide o Taiwan. Si varuje, že otázka Taiwanu je „najdôležitejšou otázkou“ v čínsko-amerických vzťahoch. „Ak sa s ňou bude nesprávne zaobchádzať, obe krajiny zažijú kolíziu alebo dokonca strety, čo posunie celé čínsko-americké vzťahy do veľmi nebezpečnej pozície,“ citovala agentúra Sin-chua Siho slová. Podľa neho je udržanie mieru v Taiwanskom prielive možné len v prípade, ak sa upustí od myšlienky „nezávislosti Taiwanu“, keďže tá je nezlučiteľná so stabilitou v regióne.

Pohľad Washingtonu

Rubio vyjadril presvedčenie o snahe Pekingu o mierové urovnanie, varoval však pred vážnymi dôsledkami vojenskej operácie. Čína považuje ostrov za svoje územie a od diplomatických partnerov vyžaduje dodržiavanie princípu jednej Ćíny.

„Politika USA vo veci Taiwanu sa k termínu stretnutia nezmenila. Táto otázka bola nastolená. Oni ju vždy nastolia. Vždy jasne vyjadrujeme naše stanovisko a prechádzame k ďalším témam,“ povedal pre NBC News minister zahraničných vecí Marco Rubio. Americký minister financií Scott Bessent povedal pre CNBC, že očakáva, že Trump sa k Taiwanu čoskoro vyjadrí.

Zradil Peking  Irán?

Hlavnou témou rokovaní Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga nebol údajne Taiwan, ani sankcie, ani vzácne zeminy. Ukázalo sa, že lídri superveľmocí dlho rokovali o budúcnosti Iránu a celého Blízkeho východu. A tu je dôvod. Deň pred Trumpovou návštevou televízna stanica CNN s odvolaním sa na americké spravodajské informácie informovala: Peking sa chystá odovzdať Teheránu najnovšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré môžu zmeniť pravidlá hry na oblohe nad Perzským zálivom. Navyše, ako zistila americká spravodajská služba, tajné odovzdanie satelitu TEE-01B spoločnosťou Earth Eye Co. umožnilo Teheránu vykonávať vysoko presné údery na americké objekty. Za týchto okolností Trump neletel do Pekingu len kvôli obchodnej dohode, ale kvôli „geopolitickému uzáveru“ Iránu.

Si Ťin-pchinga počas rokovania údajne osobne uistil, že Čína ukončí vojensko-technickú podporu Teheránu. V rozhovore pre Fox News priamo z Pekingu Trump pôsobil ako víťaz: „Povedal, že nebude dodávať zbrane.“ Pre Washington je to obrovské víťazstvo. Zablokovanie dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany (vrátane prenosných protilietadlových raketových systémov, ktoré mohli prúdiť cez tretie krajiny) v podstate zbavuje Irán nádeje na vytvorenie „nedotknuteľnej kupoly“ nad svojimi jadrovými a vojenskými zariadeniami, komentuje Fox News. Sľub Si Ťin-pchinga nie sú len slová, je to verejný záväzok veľmoci voči svetovému spoločenstvu, ktorého porušenie môže Peking stáť veľa z hľadiska reputácie a obchodných vzťahov.

Hormuzský prieliv

Druhým kľúčovým úspechom Trumpa bol konsenzus ohľadom Hormuzského prielivu. Spoločný záujem sa ukázal dôležitejší ako ideológia. Biely dom oficiálne potvrdil, že USA a Čína sa zhodli na tom, že prieliv musí zostať otvorený, píše Reuters. Si Ťin-pching zašiel ešte ďalej a jasne vyjadril nesúhlas Číny s akoukoľvek „militarizáciou“ prielivu a pokusmi Iránu vyberať poplatky za prechod lodí. V podstate to možno považovať za „bodnutie do chrbta“ iránskej stratégii asymetrickej vojny. Teherán roky hrozil Západu uzavretím prielivu, domnievajúc sa, že závislosť Číny od iránskej ropy donúti Peking vetovať akékoľvek tvrdé opatrenia USA. Si Ťin-pching sa však rozhodol pre stabilitu globálneho obchodu, píše agentúra Reuters.

Výzva k mieru

Čína je však blízkym partnerom Iránu v oblasti diplomacie a hlavným odberateľom iránskej ropy a významný investor. Vyzýva Spojené štáty a Irán, aby našli cestu k mierovému vyriešeniu ozbrojeného konfliktu. „Tento konflikt, ktorý vôbec nemal nastať, nemá žiadny dôvod na ďalšie pokračovanie. Čím skôr USA a Irán nájdu cestu k urovnaniu, tým výhodnejšie to bude pre obe strany, ako aj pre krajiny regiónu a celý svet,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení ministerstva zahraničných vecí ČĽR. Čínske ministerstvo zahraničných vecí poznamenalo, že mieru nepomôžu silové riešenia, ale dialóg medzi krajinami.

Mnohí očakávali, že americký prezident Donald Trump dosiahne od svojho čínskeho kolegu spoluprácu pri ukončení vojny s Iránom, ktorá spôsobila zmätok na svetových energetických trhoch. CNN však informuje, že očakávania, že Trump dosiahne spoluprácu Číny pri ukončení vojny s Iránom, sa rozplynuli ako dym. Rokovania údajne v žiadnom prípade nezmenili postoj Pekingu. Rubio vraj musel kryť svojho šéfa a uisťovať médiá, že Američania od Pekingu o nič nežiadali. Zápisy z rokovaní oboch strán však údajne naznačujú, že rokovania v žiadnom prípade nezmenili postoj Pekingu. Zápis z rokovaní, ktorý zverejnil Biely dom, naznačuje, že strany sa dohodli na nasledovnom: Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou vodnou cestou a je takmer úplne blokovaný Iránom, musí zostať otvorený a Irán nesmie vlastniť jadrové zbrane. V správe Bieleho domu sa tiež uvádza, že Si „jednoznačne vystúpil proti militarizácii prielivu a akýmkoľvek pokusom vyberať poplatky za jeho používanie“. Peking opakovane sľúbil, že urobí všetko, čo je v jeho silách, na podporu mierových rokovaní“. Vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí o diskusiách o Iráne, ktoré sa uskutočnili počas rokovaní, nie je žiadna zmienka o poplatkoch za prechod cez prieliv.

Trump medzitým akoby pripustil, že existuje určitá hranica tlaku, ktorý môže vyvíjať na Peking, aby ten presvedčil Teherán, aby súhlasil s mierovými požiadavkami USA. „Pozrite, on tam predsa nejde s puškami… nejde tam strieľať,“ vyhlásil Trump pre Fox News, keď sa ho spýtali, či bude Si vyvíjať tlak na Iráncov. Správa sa veľmi dobre.“ O niekoľko hodín neskôr, v piatok ráno miestneho času, čínske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, ktoré naznačuje nemennosť postoja Pekingu. „Postoj Číny k situácii v Iráne je úplne jasný,“ uvádza sa v ňom. Nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti dôjde k uzavretiu energetickej dohody medzi USA a Čínou. Zatiaľ však nie je jasné, či rokovania medzi Trumpom a Si budú mať nejaký vplyv na konflikt. Peking sa zatiaľ zrejme drží svojho súčasného postoja.

Ukrajina nie je prioritou

Konflikt na Ukrajine za súčasných okolností nepredstavuje pre Spojené štáty alebo Čínu prioritu – možno aj preto, že snahy oboch krajín o deeskaláciu zatiaľ nepriniesli hmatateľné výsledky.

Európa na okraji záujmu

Šanghajský politológ a profesor Chu Čchun-čchun sa na margo  úlohy Európy pre berlínsky denník Berliner Zeitung vyjadril: „Európa jednoducho musí akceptovať výsledky rokovaní v Pekingu“ Vysvetlil, že Európa v týchto rokovaniach prakticky nehrá žiadnu úlohu. Ironicky, témou, ktorá je pre Európu možno najbezprostrednejšie relevantná, je otázka tranzitnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Pokiaľ ide o iné špecifické témy, Európa musí formulovať svoje vlastné záujmy samostatne. Vzhľadom na to, že Európska únia a Nemecko strategicky klasifikovali Čínu ako „systémového rivala“, musia teraz akceptovať dôsledky, ktoré z tohto označenia vyplývajú. Čína pritom vníma túto charakteristiku ako hlboko znepokojujúcu – a v skutočnosti ako neprijateľnú.

Čína naďalej dúfa, že EÚ a Nemecko sa vo svojich bilaterálnych vzťahoch vrátia k označeniu „strategickí partneri“ – alebo dokonca „komplexní strategickí partneri“; to je nielen v súlade s jazykom, ktorý sa používa v spoločných oficiálnych dokumentoch, ale aj s čínskou kultúrnou tradíciou, ktorá prikladá veľký význam harmónii.

Čo dodať na záver?

Návšteva amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne mala symbolický politický význam, ktorý ďaleko presahuje rámec bilaterálnych vzťahov. Kým je Washington zapletený do vojny s Iránom a krehké prímerie medzi USA a Iránom len postupne uvoľňuje priestor na diplomatickej scéne, čínska štátna tlačová agentúra Sin-chua vysiela nezvyčajne ostrý odkaz: „Zem má obmedzenú veľkosť; neposkytuje priestor pre konflikt a konfrontáciu medzi Čínou a USA.“ Takéto formulovanie čínsko-americkej konfrontácie tu doteraz nebolo – a podľa hodnotenia čínskych analytikov signalizuje želanie Pekingu zmierniť napätie. Z diplomatických kruhov v Pekingu zaznieva, že Číne ide v súčasnosti predovšetkým o to, aby do vzájomných vzťahov opäť vniesla väčšiu predvídateľnosť a po desaťročí eskalujúcej konkurencie nastolila fázu uvoľnenia napätia.