Rozpočtová rada varuje, že slabý ekonomický rast potrvá celé roky

Za slabším výkonom stojí kombinácia viacerých faktorov, ktoré sa navzájom zosilňujú. Kľúčovým dôvodom je pokračujúca fiškálna konsolidácia, ktorej tretí balík v poradí má podľa RRZ výrazne protirastový charakter. Opatrenia v objeme približne 1,6 miliardy eur sú postavené najmä na zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia práce, čo tlmí domácu spotrebu, znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a oslabuje investičnú atraktivitu Slovenska. Rada zároveň upozorňuje, že takto nastavená konsolidácia znižuje aj budúci potenciál rastu a prehlbuje dlhodobé štrukturálne problémy hospodárstva.

Ďalším tlakom je schéma energodotácií, ktorej objem a forma sa podľa RRZ premietajú do vyššej inflácie. V tomto roku by mala dosiahnuť 3,6 %, najmä v dôsledku rastu regulovaných cien energií. Väčšina domácností síce dostane zvýšené ceny kompenzované prostredníctvom energošekov, no reálne príjmy budú aj tak stagnovať. „Výraznejšie než ceny energií ovplyvní spotrebu domácností stagnácia disponibilného príjmu, pod ktorú sa podpísali pomaly rastúce reálne mzdy a najmä vyššie daňovo-odvodové zaťaženie,“ konštatuje RRZ.

Slabší výkon priemyslu zostáva ďalším výrazným brzdným faktorom. Investície a exporty oslabuje neistota v globálnej ekonomike, obchodná politika USA a pretrvávajúce problémy automobilového sektora. Strata trhov v USA a Číne sa podľa rady prejavuje na výkone slovenskej ekonomiky citeľnejšie než u konkurentov v regióne. Aj keď ekonomike v posledných dvoch rokoch pomáhajú zdroje z plánu obnovy a v ďalšom období by mali podporu priniesť eurofondy, celkový rast zostane pod potenciálom a Slovensko bude zaostávať nielen za priemerom eurozóny, ale aj za krajinami V4.

Mierne zlepšenie výhľadu prichádza až v roku 2027, keď by ekonomiku mala podporiť výroba v novej automobilke Volvo a zároveň technický predpoklad slabšej konsolidácie vo volebnom roku. RRZ vtedy očakáva rast na úrovni 1,6 %, ktorý však označuje za dočasný. Podporí ho aj rýchlejší rast reálnych miezd, nižšia inflácia a pokračovanie energodotácií v súčasnej podobe. Po skončení plánu obnovy sa však rast opäť spomalí a v rokoch 2028 až 2030 ho bude tlmiť návrat ku konsolidácii v rozsahu približne jedného percenta HDP ročne a pokračujúci pokles pracovnej sily.

Trh práce začne podľa prognózy čoraz viac pociťovať ochladzovanie ekonomiky. RRZ predpokladá nárast miery nezamestnanosti na 5,6 %, pričom na tejto úrovni by sa mala držať aj v ďalších rokoch. Do konca dekády môže slovenský trh práce prísť približne o 23-tisíc pracovných miest, pričom negatívny vplyv budú mať nielen úspory vo verejnom sektore, ale aj slabší výkon súkromnej ekonomiky. Rast nominálnych miezd sa v tomto roku spomalí na 4,4 % a reálne mzdy porastú o menej než jedno percento.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom upozorňuje, že riziká prognózy sú výrazne vychýlené smerom nadol. Medzi najväčšie patrí neistota okolo budúcej konsolidácie verejných financií, riziko nedostatočného a neefektívneho čerpania eurofondov či ďalšie zásahy do regulácie cien energií, ktoré by zvyšovali fiškálne náklady. Významným negatívnym faktorom zostáva aj zhoršujúca sa konkurencieschopnosť automobilového priemyslu a jeho náročná transformácia smerom k elektromobilite.

Pozitívne impulzy vidí RRZ najmä v externom prostredí. Oživeniu by mohli pomôcť vyššie obranné a infraštruktúrne investície v Európe, fiškálny stimul v Nemecku či obchodné dohody Európskej únie s Indiou a krajinami Latinskej Ameriky. Zníženie ciel, napríklad v Indii z úrovní 70 až 110 % na približne 10 % pri automobiloch, by mohlo výrazne pomôcť aj slovenským exportérom. Tieto pozitívne scenáre však zatiaľ nie sú zapracované do základného výhľadu, keďže podľa RRZ prevažujú neistoty spojené s globálnou obchodnou politikou a vývojom kľúčových ekonomík, najmä Nemecka a Číny.