Pacient neplatí pri okienku. Platí cez systém

Laboratórny kartel je kauza, ktorú pacient pri odbere krvi nevidí, ale môže ju zaplatiť. Účet nedostane do ruky. Ide zdravotnej poisťovni a tá platí z verejného zdravotného poistenia.

Protimonopolný úrad SR vydal 17. apríla 2026 prvostupňové rozhodnutie v prípade kartelovej dohody v medicínskej laboratórnej diagnostike. Štyrom laboratóriám a jednej asociácii uložil pokuty spolu 14 551 800 eur. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Podľa PMÚ sa laboratóriá koordinovali pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami o cenách a obchodných podmienkach. Úrad hovorí aj o koordinácii vo verejných obstarávaniach, výmene citlivých obchodných informácií a rozdelení trhu a zákazníkov, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ak tieto závery obstoja aj po odvolaniach, nepôjde len o trest pre štyri firmy a jednu asociáciu. Pôjde o otázku, či peniaze určené na liečbu neodtekali v časti systému, ktorú pacient nevidí a nevie skontrolovať.

Stopa vedie do zmlúv, dodatkov a limitov

Skutočná finančná stopa tejto kauzy bude v zmluvách, dodatkoch, cenách bodu, mesačných limitoch, ročných rozsahoch a covidových výkonoch. Tam sa dá zistiť, ako sa laboratórna diagnostika platila a ako sa podmienky menili.

Útvar hodnoty za peniaze už v roku 2023 upozorňoval, že laboratóriá patria medzi najziskovejšie firmy v slovenskom zdravotníctve. Tvrdil, že im pomáha zmluvná politika VšZP aj koordinované vyjednávanie vykazujúce znaky kartelu. Podľa ÚHP VšZP oproti konkurencii preplácala laboratóriá o 20 miliónov eur ročne.

To ešte nie je vyčíslená škoda z kartelu, o ktorom rozhodol PMÚ. Je to však vážny verejný signál, že problém bol viditeľný skôr, než prišla pokuta. ÚHP upozorňoval aj na PCR testy. Podľa neho VšZP od októbra 2021 do apríla 2022 platila za test o 9 až 12 eur viac než české zdravotné poisťovne. Ak by slovenské ceny kopírovali české, úspora by podľa ÚHP dosiahla 20 miliónov eur.

Ešte vážnejší je opis presunu PCR testov do mesačných limitov. ÚHP uviedol, že VšZP na konci mája 2022 podpísala so štyrmi veľkými laboratóriami dodatky, ktorými sa limity zvýšili spolu o 1,37 milióna eur mesačne. Výdavky na PCR testy z prvej polovice roka sa podľa ÚHP premenili na zvýšený limit na všetky ostatné laboratórne výkony.

Preto nestačí tlačová správa, že PMÚ udelil pokutu. Ak majú poistenci vedieť, či zo systému odišli peniaze navyše, poisťovne musia spätne preveriť zmluvy, dodatky, limity aj covidové výkony.

Verejné obstarávania nesmú zostať v hmle

PMÚ vo svojej správe výslovne hovorí aj o koordinácii vo verejných obstarávaniach. To je samostatne výbušná časť kauzy.

Koordinácia vo verejnom obstarávaní nemusí znamenať iba klasický model, že jeden uchádzač dá skutočnú ponuku a ostatní len krycie ponuky. Môže ísť aj o spoločné nezapojenie sa do súťaže, rozdelenie zákaziek, výmenu informácií alebo postup, ktorým sa verejná súťaž zmení na kulisu.

Pravda uviedla, že PMÚ detailne rozobral prípad, keď sa po spoločnej dohode do obstarávania nezapojilo ani jedno laboratórium a obstarávateľ musel súťaž vypísať znova. Ak je tento opis presný, verejnosť má právo vedieť, ktoré obstarávania to boli, kto ich vypísal a či si niekto z verejnej strany všimol, že súťaž nefunguje.

V prehľade rozhodnutí PMÚ sme pred vydaním článku nenašli ani čerstvé rozhodnutie k laboratóriám, ani skoršie rozhodnutie ku káblovému kartelu, hoci PMÚ obe kauzy oznámil tlačovou správou. Preto dnes nemôžeme uviesť konkrétne tendre. Môžeme však povedať, že ak úrad hovorí o koordinácii vo verejných obstarávaniach, mal by povedať viac.

Práve preto budú Hlavné správy žiadať PMÚ a príslušné inštitúcie o konkrétne informácie. Verejnosť má vedieť, kde sa kartel stretol s verejnými peniazmi. Ak sa verejné obstarávania menili na kulisu, pokuta od PMÚ nemôže byť poslednou bodkou kauzy.

Pokuta nie je odškodnenie

Takmer 15 miliónov eur znie ako tvrdý trest. PMÚ zároveň ostatným podnikateľom okrem účastníka, ktorý využil program zhovievavosti, uložil aj trojročný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Lenže pokuta nie je náhrada škody. Je to sankcia, ktorá ide štátu. Neznamená, že zdravotná poisťovňa alebo pacient automaticky dostanú späť peniaze, ktoré mohli zo systému odtiecť.

Pravda uviedla, že kartel môže byť základom pre vymáhanie škody zo strany poškodených zdravotných poisťovní. Skutočnú výšku škody však PMÚ neskúma. Tú si musia poškodené strany uplatňovať na súde.

To je na celej kauze kľúčové. Ak poisťovne škodu nevyčíslia a nezačnú ju vymáhať, zdravotný systém môže zostať v absurdnej situácii. Štát oznámi veľkú pokutu, médiá napíšu o rozbitom karteli, firmy sa odvolajú, ale peniaze určené na liečbu sa do systému nevrátia.

Pacient potom nezíska nápravu. Získa iba informáciu, že niekto dostal pokutu.

Kto má zatlačiť na poisťovne

Zodpovednosť sa nemôže skončiť pri PMÚ. Úrad uložil pokutu, ale náprava v zdravotníctve sa nezačne sama. Teraz je rad na zdravotných poisťovniach, Ministerstve zdravotníctva SR a Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Pri VšZP je otázka ešte ostrejšia. Ide o štátnu zdravotnú poisťovňu a verejné peniaze. Vláda sa preto nemôže tváriť, že ide o bežný obchodný spor medzi súkromnými subjektmi. Ak sa ukáže, že VšZP platila laboratórne výkony za podmienok ovplyvnených koordinovaným postupom dodávateľov, musí vysvetliť, či škodu vyčísli a bude ju vymáhať.

ÚDZS by sa mal pýtať, či poisťovne chránili poistencov dostatočne. Ministerstvo zdravotníctva má povedať, či pripraví systémové opatrenia. Parlamentný zdravotnícky výbor by mal žiadať vysvetlenia. NKÚ by mal zvážiť kontrolu výdavkov na laboratóriá a covidové výkony.

Ak sa koordinácia dotýkala verejných obstarávaní, nemožno obísť ani trestnoprávnu rovinu. Administratívna pokuta nie je odpoveďou na všetko. Ak sa v tendroch konalo spôsobom, ktorý mohol poškodiť verejné financie, štát musí vysvetliť, či vec preverujú aj orgány činné v trestnom konaní.

Mýtus súkromnej konkurencie dostal zásah

Kauza má aj hlbšiu vrstvu. Laboratóriá patria medzi najziskovejšie časti slovenského zdravotníctva, čo pomenoval aj ÚHP. Roky sa verejnosti tvrdí, že súkromný sektor prinesie do zdravotníctva efektivitu, konkurenciu a tlak na cenu. Lenže čo ak sa práve najziskovejšia časť systému nespráva ako súťaž, ale ako koordinovaný trh?

Netreba z toho robiť jednoduchý záver, že súkromné je zlé a štátne je dobré. Štát vie byť zlý vlastník, ak nemá kontrolu, manažment a zodpovednosť. Po tejto kauze však nemožno mechanicky opakovať ani opačnú vetu, že súkromník automaticky prinesie konkurenciu.

Ak sa najväčší hráči podľa PMÚ koordinovali pri poisťovniach, tendroch, citlivých informáciách a zákazníkoch, štát musí zvážiť vlastnú protiváhu v strategickej časti zdravotníctva. Nemusí to znamenať plošné znárodňovanie. Môže to znamenať silnejšie štátne laboratórne kapacity pri nemocniciach, tvrdšie porovnávanie cien, zverejňovanie zmluvných parametrov a pravidlá, ktoré nedovolia, aby sa poisťovňa pri rokovaní stala slabšou stranou.

Najhoršie by bolo nechať všetko po starom. Lebo potom sa kartel môže formálne rozbiť, no systém, ktorý ho umožnil, zostane.

Skutočný test sa začína po pokute

Najvážnejšia otázka tejto kauzy neznie len, kto sa dohodol. Znie aj takto: ako je možné, že takýto problém dokázal v zdravotníctve fungovať roky bez toho, aby ho systém zachytil skôr?

Ak sa podľa dostupných informácií kartelové správanie tiahlo od rokov 2017 alebo 2018 až do septembra 2022, nehovoríme o krátkom výkyve. Hovoríme o období, v ktorom poisťovne podpisovali zmluvy, dodatky a limity, štát platil zdravotnú starostlivosť a počas pandémie tiekli do diagnostiky mimoriadne peniaze. Práve vtedy mal byť dohľad najcitlivejší.

Hlavné správy preto pošlú infožiadosti Ministerstvu zdravotníctva SR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nebudeme sa pýtať iba na to, či berú rozhodnutie PMÚ na vedomie. Budeme sa pýtať, prečo systém riziko nezachytil skôr, či má nástroje na porovnávanie cien, limitov a dodatkov, kto preverí covidové výkony a či sa škoda bude vyčísľovať a vymáhať.

Ak štát nedokáže včas vidieť problém v jednej z najziskovejších častí zdravotníctva, nejde len o zlyhanie štyroch laboratórií a jednej asociácie. Ide o zlyhanie ochrany verejných peňazí, ktoré mali slúžiť pacientovi.

Pokuta môže rozbiť konkrétny kartel. Nemusí však opraviť systém, ktorý si roky nevšimol, že súťaž nefunguje. Ak sa po tejto kauze nezmení nič okrem výšky sankcie, pacient zaplatil kartel dvakrát: najprv cez zdravotné poistenie a potom cez štát, ktorý nemal dosť silné nástroje, aby jeho peniaze ochránil včas.