V rozhovore zazneli aj konkrétne čísla. Odhady ceny emisnej povolenky sa pohybujú od 45 eur podľa Zelených, až po 667 eur podľa štúdie Rakúskej centrálnej banky. Tá vypočítala, koľko by musela stáť tona CO₂, aby EÚ splnila vlastné klimatické ciele. Pri takejto cene by priemerná slovenská domácnosť platila cez 500 eur mesačne navyše, čo by prevýšilo aj benefit samotného členstva v EÚ, ktorý Národná banka Slovenska vyčíslila na 150 eur mesačne. Zo 14 sledovaných krajín EÚ by pritom Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky prepad – takmer 5 percent – a zároveň 17-percentnú infláciu. Nazýva sa to stagflácia a tento jav sme zažili naposledy v 90. rokoch.

Prečo v EÚ ešte stále víťazí zaslepená ideológia nad zdravým rozumom a racionálnymi argumentami? Kde sú korene celého tohto šialenstva? Za čo vďačí Západ svojmu bohatstvu a prečo nás zelená ideológia privedie na presne opačnú dráhu, teda k chudobe? Dozviete vo videorozhovore s Ing. Igorom Kosom.

O norme ETS2 sme sa v našom štúdiu už rozprávali. Táto téma rezonovala aj na májovej schôdzi NR SR. Viete o tom viac?

Bolo to uznesenie, ktoré preložili poslanci KDH a nezradený poslanec konzervatívcov. Uznesenia sa prerokovávali, ale priznám sa, že ako to dopadlo neviem. Ale minimálne sa o tom v NR hovorilo.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ja som tiež pátral, ale nič viac som nezistil. V mediálnom priestore sa len objavila informácia, že to v parlamente na pretrase bolo, ale nič viac, asi to teda odznelo do stratena. Čo vlastne spomínaní poslanci žiadali?

Žiadajú v podstate to isté, čo my. Aby sa slovenská vláda zaviazala, že ETS-2 neprijme a v najhoršom prípade pôjdeme aj proti EÚ.

Aký je v súčasnosti k tejto téme postoj našej vlády?

Postoj vlády je dobrý, ale existuje obava, že sa za určitých okolností môže zmeniť. Vláda ETS-2 odmieta minimálne verbálne. Ale oproti Česku je napríklad rozdiel v tom, že tam to bolo predmetom koaličnej dohody. Keby česká vláda ETS-ky prijala, tak Babišova vláda padne.

U nás to zatiaľ takto zakotvené nie je, čiže nie je to nikde písomne. Je to v rovine deklarácií, chvalabohu aj za to, ale nemáme nikde zakotvené, že by sa ETS mali odmietnuť.

Vláda teda deklaruje odmietavý postoj, ale môže sa stať, že by EÚ našla nejakú páku, vďaka ktorej by sa „v tichosti“ mohol zmeniť?

Áno, pretože na stole je veľmi veľa peňazí. Hovorí sa o sume asi 1,5 miliardy, ktorú si vláda môže zobrať.

Hovoríme o pláne obnovy?

Áno. Môže ich teoreticky rozdať pred voľbami, ale potom sa to bude musieť splatiť. Ten systém je taký, že teraz vám dám 100 eur, no vy mi potom vy budete dávať 100 eur stále, každý mesiac. Toto tu reálne hrozí.

V predchádzajúcom rozhovore sme sa rozprávali aj o sumách, ktoré by zavedenie ETS-2 priemernú slovenskú domácnosť mohlo stať. Niekto hovoril, že to bude pár desiatok eur, ale viacerí odborníci prognózovali, že to môžu byť stovky eur mesačne.

To závisí od ceny, ktorú vlastne ETS-ka má. Došlo k dvom poklesom. Prvý pokles bol, keď pán Hoekstra ohlásil odklad zavedenia ETS-2 o rok, na rok 2028. Tak tam bol jeden pokles, potom to znova rástlo, následne sa o tom znova rokovalo, a opäť to trošku pokleslo. Ale cena znova pomaličky rastie.

Teraz sme niekde okolo 70 eur za tonu CO₂, no už sme sa blížili aj k stovke. Ale toto ešte nie sú ceny ETS-2,  pretože tie ešte neexistujú, tie budú až od roku 2028. Toto sú iba futures, ide teda o odhady cien.

A tie odhady sú od nejakých 45 eur, čo hovoria Zelení, až po 667 eur, čo hovorí štúdia Rakúskej centrálnej banky. Tá vypočítala, čo by sa muselo stať, a aká by musela byť cena povolenky, keby sa emisné ciele stanovené EK mali splniť. No a práve pri tejto cene, 667 eur za tonu, by boli mesačné náklady na domácnosť cez 500 eur.

Ale existuje aj štúdia Oxfordského inštitútu, ktorý hovorí, že ak by sa mali ciele plánu Fit For 55 dôsledne plniť, cena za tonu CO₂ by v roku 2040 musela byť dokonca až niekde na úrovni 17 000 eur. To je už naozaj alarmistický scenár. Ale ja neverím ani tomu 45-eurovému.

Burzoví analytici prognózujú tie ceny niekde od 150 eur do nejakých 350 eur. Tieto čísla sú pre mňa najdôveryhodnejšie, pretože títo analytici riskujú svoje peniaze.

Treba si uvedomiť, že ETS-2, tie futures, nakupujú napríklad nemecké penzijné fondy, čiže už teraz sa s nimi obchoduje. Má to hodnotu 70 eur a keď do toho penzijný fond investuje peniaze, tak samozrejme očakáva nárast. O tom je burza.

Pri cene povolenky 260 za tonu CO₂ by náklady pre slovenskú domácnosť vychádzali okolo 250 eur mesačne, a to by prevýšilo benefit nášho členstva v EÚ. Národná banka Slovenska ho vyčíslila pre bežnú rodinu na 150 eur mesačne, o toľko máme vďaka členstvu v EÚ viac. Takže pri cene povolenky okolo 260 eur by sme už boli mesačne 100 eur v mínuse.

Prečo EÚ tak tvrdošijne tlačí na to, aby ETS-2 vstúpila do praxe, keď mnohí odborníci, aj renomované inštitúcie upozorňujú na to, že to naozaj môže znamenať finančnú katastrofu aj pre bohaté európske štáty?

Lebo je v zajatí určitej ideológie, ktorá sa jednoducho nastavila. Približne horná tretina populácie západnej Európy, v tých najbohatších štátoch, tomu verí. Paradoxne, sú to práve tí najbohatší ľudia, ktorých sa to dotkne najmenej.

Najväčší ekológovia sa vyskytujú v kaviarniach v okolí centrálnych mestských parkov najvyspelejších západných krajín. To platí aj v Amerike,  najviac zelených nájdete pri Central Parku v New Yorku, a priľahlých najdrahších uliciach.

Čiže horná tretina najbohatšej západnej populácie – v USA aj v západnej Európe – tomu verí, a podľa toho aj volí. Stredná a nižšia vrstva tomu verí čoraz menej, ale zatiaľ ešte nemá dostatočnú politickú moc. V Amerike sa od toho upustilo úplne. A veľmi zaujímavé to bolo teraz aj v Česku. Pán Macinka povedal, že klimatická kríza sa v Českej republike skončila.

Ale v západnej Európe to ešte stále platí. Takže je to v prvom rade o ideológii, o ničom inom. Existujú o tom perfektné knihy. Napríklad Hranice rastu, z roku 1972, ktorú vydal Rímsky klub. Sú tam tie recepty, ktoré teraz sa uplatňujú, napríklad degrowth.

Ideológia degrowth nie je nová a hlása, že by sme mali zastaviť ekonomiku a mali by sme stagnovať. Nemali by sme už hospodársky rast, lebo bohatí sme už dosť. My, v Európe. Afričania, tí nech si žijú, ako si žijú. Samozrejme, oficiálne sa to nepovie, ale tým pádom by už oni nerástli. A teda my „zlí“, ktorí sme vytvorili tú veľkú uhlíkovú stopu, historicky, od priemyselnej revolúcie, by sme si mali zastaviť hospodársky rast. A mali by sme žiť v stacionárnom stave.

Prvý s tým prišiel John Stuart Mill už v 60. rokoch XIX. storočia a zopakovala to po ňom kniha Hranice rastu z roku 1972. Dôvodom, prečo sme to vtedy mali urobiť bol, že nebudeme mať dosť ropy. Ale ropná kríza v 70. rokoch bola spôsobená len politickým rozhodnutím OPEC-u. Nebolo to o tom, že by bol nedostatok ropy.

Dnes vieme, že ropy máme dosť ešte na stáročia. A tak sa na degrowth zmenil dôvod. Nedostatok ropy vymenila klimatická zmena. Čiže, toto je momentálny stav.

Pred niekoľkými mesiacmi vypukol veľký konflikt na Blízkom východe, ktorý ovplyvňuje cenu surovín, energetických nosičov, hnojív, aj mnohých iných látok a produktov. Ani toto na uvažovanie Bruselu nemá žiaden vplyv a stále trvajú na svojom?

Neexistuje kríza, ktorá by sa nedala využiť na utuženie európskej integrácie a na prehĺbenie európskeho federalizmu. A oni presne v týchto intenciách konajú. Naopak, oni budú argumentovať, že práve teraz je jasne vidieť, ako musíme odísť od tradičných fosílnych palív a musíme prejsť na bezemisné hospodárstvo. Aby sme sa odrezali od nestabilných režimov a neboli odkázaní na Hormuzský prieliv, a tak ďalej. Takže, žiaľ Bohu, nie, na ich zmýšľanie to nemá žiaden vplyv a ich rétorika je na úrovni pravého opaku.

Dobrá správa je, že tá nižšia a stredná vrstva, im to konzumuje čoraz menej. Ale stále tu máme tretinu tých najbohatších, ktorí spoločnosť ovládajú.

Ste predsedom petičného výboru Stop ETS a vašim cieľom je dosiahnuť, aby naša vláda prijala také uznesenie, ako tá česká.

Našim cieľom je, aby sa k tomu slovenská vláda zaviazala písomne, aby to malo nejakú váhu zákona. Aby norma ETS na Slovensku nebola prijatá a zavedená. A nestalo sa tak ani v prípade sankcií, ktoré by sme prípadne museli platiť.

V Česku napríklad Motoristé vypočítali, že prípadné sankcie by stáli len zlomok z celkovej sumy. Mal som možnosť hovoriť s pani Sedláčkovou a tie sankcie by boli niekde na úrovni desatiny toho, čo by zavedenie ETS-2 Českú republiku stálo.

Ľudia môžu petíciu podpísať na www.stopets.sk. Koľko podpisov už máte?

Cez 18 000 na webe a okolo 500 poštou, spolu okolo 18 500. Rastie to, ale nie je to také číslo, aké by sme si želali.

Ešte to nie je zavedené, čiže ľudí to až tak veľmi netrápi. Okrem toho tu máme stále aj iné, zásadné témy.

Ja tomu rozumiem. Nejakú chvíľu to téma bola, ale teraz to zaspalo, aj tým, že dali odklad o rok. Ale pozor, dali odklad zavedenia, nie odklad cieľa. To znamená, že po zavedení tej normy bude musieť byť pokles emisií, ktoré údajne spôsobujú všetky tie problémy, ešte strmší.

Ale už ten odklad o rok stačil na to, aby sa ľudia nejako upokojili. No keď sa ten termín bude blížiť, myslím si, že to znovu ožije.

Pokiaľ ale mocipánov v Brusel nič neprivedie k zdravému rozumu a norma ETS-2 bude zavedená, akej veľkej skupine Slovákov hrozí, že sa napríklad ocitne v energetickej chudobe?

Preštudoval som si veľmi zaujímavú prácu, ktorú vypracovala pani Dokupilová za Slovenskej akadémie vied. Musím hneď povedať, že nesúhlasím so závermi, ale sú tam veľmi zaujímavé čísla. Volá sa to Energetická chudoba 2025, bolo to vypracované v minulom roku, je to oficiálne dostupné na stránke SAV. Opakujem, nesúhlasím s tými závermi, ktoré uvádza autorka, pretože ona samozrejme tvrdí, že kľúčové je dekarbonizovať. Ja si myslím, že kľúčové je, aby boli lacné energie, a to pre každého.

Ona ale hovorí, že by sme mali dekarbonizovať, mali by sme identifikovať tých naozaj sociálne odkázaných, a tým potom adresne pomáhať. To znamená, že stredná vrstva padne na ústa, ale budeme pomáhať tým najchudobnejším. To sa potom môže stať, že bude výhodnejšie patriť k najchudobnejším, ako byť strednou vrstvou.

Treba si to fakt prečítať. Je tam aj to, že len 35% slovenskej populácie žije v kompletne zrekonštruovaných domoch a bytoch. A len 17% domov bolo postavených po roku 2001. Tiež, že na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby v domovoch nevie udržať teplo. Je to teda klasická dilema – teplo, alebo jedlo. Patríme medzi krajiny s najvyšším podielom výdavkov na energie z celkových príjmov, mediánové výdavky sú okolo 7,6%. Najchudobnejšie oblasti Slovenska vlastne znamenajú aj najmenej zrekonštruovaných domov. To všetko sú údaje Eurostatu.

Paradoxne, dobre zarábajúceho Bratislavčana sa ETS2 dotkne najmenej. Čiže to disproporcionálne dopadne na regióny, hlavne na chudobnejších ľudí s nízkymi príjmami, ktorí žijú v relatívne riedko osídlených regionoch a nemajú zateplené domy. Spomínajú sa tam aj dôchodcovia a samoživitelia, ako klasické finančne problémové skupiny. No a energetickou chudobou je už teraz zasiahnutých 330 tisíc Slovákov, 1850 slovenských domácností, čo je 18%. A to tu ešte nie sú ETS-2. Nie je to žiadna konšpirácia, je to seriózna práca zaštítená Slovenskou akadémiou vied.

Treba povedať, že zbohatnutie Západu bolo vlastne o tom, že ceny tovarov a služieb v pomere k platom klesali. Západ je bohatý preto, lebo niekoľko storočí klesali ceny tovarov a služieb v pomere k platu. A aby to bolo možné, musí ísť dolu cena energie. Ak nejde dole cena energie, nemôžete zlacňovať tovary a služby.

Toto sú čísla z knihy Matta Ridleyho Racionálny optimista. Priemerný Brit dnes spotrebováva zhruba 40 000 krát viac umelého svetla než v roku 1750. Spotrebováva tiež 50 krát viac energie a 250 krát viac sa prepravuje, merané počtom precestovaných kilometrov.

Práve v tom spočíva prosperita. V množstve tovarov a služieb, na ktoré si môžeme zarobiť daným množstvom práce. Ešte v polovici XIX. storočia stála cesta dostavníkom z Paríža do Bordeaux toľko, čo zarobil úradník – nie robotník – za mesiac. Dnes to zvládneme za jeden deň práce a je to 50 krát rýchlejšie. Na liter mlieka musel priemerný Američan v roku 1970 pracovať asi 5 minút, v roku 1997 už len 3,5 minúty. Trojminútový telefónny hovor z New Yorku do Los Angeles stál v roku 1910 90 hodín práce z priemernej mzdy Američana, dnes vyjde v priemere na necelé 2 minúty. Na kilowatt hodinu elektriny musel človek v roku 1900 pracovať hodinu, kdežto dnes len 5 minút.

Ridley spomína aj Henryho Forda. V roku 1907 stál priemerný automobil v Amerike 10 ročných platov robotníka. Príchod Henryho Forda a zavedenie pásovej výroby Fordu model T spôsobil, že v roku 1915 stál už len 5 mesačných platov. To je 22-násobné zlacnenie za osem rokov. Takto zbohatol západ.

Ale ETS je presný opak. Tá zelená ideológia, takzvaný degrowth, by vlastne spôsobil opak. Spôsobil by, že budeme chudobnieť, že tovary a služby budú pre nás drahšie. A degrowth, to zastavenie hospodárskeho rastu, by cez mechanizmy spätných väzieb, napokon spôsobil ťažkú hospodársku krízu.

Skúsim to ilustrovať. Predstavte si, že v Bratislave skončí Volkswagen, všetkých prepustí, tým pádom zavrú aj všetky subdodávateľské firmy, celý ten klaster, čo je okolo neho postavený. Lenže čo ďalšie sa v Bratislave stane? Aj Tesco, Kaufland, alebo Lidl budú mať menšie tržby, pretože tí ľudia budú samozrejme menej kupovať. A tým sa to nekončí. Zoberte si napríklad developerov, nebudú mať komu predávať byty a domy. No tak prestanú platiť stavebným firmám, ktoré im to stavajú. Tie nevyplatia svojich živnostníkov a zamestnancov a máme ďalších nezamestnaných. Dominový efekt. Následne budú postihnuté banky, ktoré to financujú, pretože im prestanú chodiť splátky úverov.

To je mechanizmus spätných väzieb. A Európska únia tým, že cielene likviduje automobilový priemysel – to sa inak nazvať nedá – pre nás vlastne chystá osud mesta Detroit. Sme aj zhruba rovnako veľkí, počtom obyvateľov. Desivá prognóza.

Inak, v tejto práci, ktorú som už spomínal, od Rakúskej centrálnej banky, sa spomínajú aj najpostihnutejšie krajiny. Nesledujú tam všetky krajiny EÚ, ale len 14 krajín, a my vychádzame suverénne najhoršie. To znamená, že zo sledovaných 14 štátov máme najväčší prepad, pri tých 667 eurách za tonu CO₂.

To je jeden z tých katastrofických scenárov, ktorý je ale reálny, pokiaľ chce EÚ splniť vlastné ciele. Rakúšania vychádzali z toho, že pokiaľ chce EÚ splniť ich vlastné ciele, tak tá tona emisií musí toľko stať. A v tom prípade máme skoro 5-percentný hospodársky pokles a zároveň 17-percentnú infláciu. To znamená, že to je vlastne stagflácia. Jav, ktorý sme tu mali v 90-tých rokoch. Je to verejne dostupná štúdia renomovanej inštitúcie.

Teším sa z toho, že zdravý rozum, mimo Európu, víťazí a ja si myslím, že to príde aj do Európy. Ale aby nebolo neskoro, napríklad pre nás.