Prosím, pozrite si túto fotografiu. Je vulgárna, ale všetko z nej pochopíte. Všeobecne neznámy mladý muž, podľa všetkého študent VŠVU menom Kristian Šmelko ju inštaloval pod názvom Dúšok a porcia domoviny, k čomu pridal aj performanciu Zhadzovanie slovenského dvojkríža. Len tak, lebo môže, zjavne. Hovoríme tu o šokovej metóde, nesmierne nízkom vyjadrovacom prostriedku – nielen, že za hranicami akéhokoľvek vkusu, ale v priamej agresii voči nadčasovým hodnotám Slovákov.

Čo tým chcel ako „básnik” povedať?

Dvojkríž je zdá sa, jedným z rekurentných motívov jeho tvorby. Z akéhosi dôvodu sa k nemu stále vracia. Iste, má svoj argument… Avšak sloboda umeleckého výrazu má svoje hranice tam, kde to vymedzuje zákon. Jedna vec je literárny prejav, kde sa nepracuje s fotografiami, ale s tvorivou obrazotvornosťou. Iná vec je priamo ukazovať štátny symbol zapichnutý medzi „polovičkami” na veľkoformátovom obrázku. Fotorealisticky. Programovo.

Nie, nie je to „len” urážka, ide tu predsa o sústavne prebiehajúci boj o zachovanie národnej a kultúrnej identity

Použitie štátneho znaku v rámci istých medzí je pritom zákonom stanovené nielen v prípade právnických, ale aj fyzických osôb. Podľa právneho výkladu môžeme „používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu.” Dvojkríž ako jeho významná súčasť teda nesmie byť zámerne znevažovaný (v prípade nášho „umelca” hádam nehovoríme o tom, že by z lásky k vlasti vyryl znak na dosku krčmového stola).

Pri znevážení štátneho znaku hrozí obvinenie z trestného činu výtržníctva, prípadne pokuta v priestupkovom konaní. Právni experti v minulosti upozornili, že pokiaľ sa nepreukáže úmysel zámerného hrubého hanobenia, potom sa vlastne skutok nestal.

Precedens existuje: V roku 2024 podal trestné oznámenie za „dúhovú” štátnu vlajku na pochode PRIDE minister Tomáš Taraba. Úrady vtedy skonštatovali, že nedošlo ani k trestnému činu, ani k výtržníctvu.

V poriadku, litera zákona nepustí – položme si však otázku, či v tejto radikálnej dobe nie je čas na jej úpravu, resp. rigoróznejšiu interpretáciu v osobitých prípadoch.

A nie je to len fenomén posledných rokov. Pred asi 14 rokmi vyvesil Igor Matovič v parlamente obdobu štátneho znaku tak, že nahradil jeho dominanty banánom a gorilou. Vyvodené dôsledky? Veškeré žádné. Lebo „sloboda prejavu” či „politický protest.” Potom je pochopiteľné, že ak si toto dovolí niekto zhora, odvahu naberie aj pospolitý ľud.

Akurát od skutočného budúceho umelca by som čakal, že svoj politický postoj vyjadrí originálnejšie, nie tak prvoplánovo a oplzlo.

Spravodlivosť v tejto veci žiada kňaz Marián Kuffa. Jeho delegáciu teraz prijala Dagmar Kramplová, podpredsedníčka SNS, ktorá sa stotožňuje s potrebou reagovať na podobné prípady (osobne som presvedčený, že študent nebude činiť vôbec žiadne pokánie, ani keby mu hrozil postih). Poslankyňa presne vystihla podstatný moment celej kauzy: „…pokiaľ ide o národné symboly Slovákov alebo náboženské symboly kresťanskej viery, roky rokúce sa takéto konanie prehliada a toleruje. Pokiaľ by ale išlo o niektorú menšinu chránenú liberálnou ideológiou, kričali by všetci – médiá, aj orgány činné v trestnom konaní. Hanobenie slovenského národa im však neprekáža!”

Zhodneme sa potom v potrebe sprísniť legislatívu v predmetnej veci, o ktorej píšem vyššie: „…súčasná podoba ochrany našich štátnych symbolov je nedostatočná a že je potrebná jej úplná revízia a najmä sprísnenie ochrany našich štátnych symbolov.”

Ale na celom ma najviac udivuje, že pri Kuffovi a Kramplovej nestáli zástupcovia KDH. Ich sa predsa téma týka priam bytostne. Alebo už ich trápi len porážka Roberta Fica? Pritom tu nejde o boj proti progresivizmu, ale o snahu o zachovanie hodnôt štátu, národa, i vierovyznania. Je to obrana, nie útok. Takže keď Kuffa vyzýva ministrov Druckera a Šimkovičovú, aby konali, robí to plným právom.

Na ťahu sú zvolení zástupcovia ľudu – som veľmi zvedavý, ako sa k celej veci postavia. A či vôbec…

Legislatívny dodatok: „Hanobením štátneho symbolu je subjektívny, úmyselný, hrubo urážlivý prejav smerujúci k hrubému zneváženiu niektorého zo štátnych symbolov. Urážlivosť prejavu môže vyplývať už z jeho obsahu a spôsobu prezentácie, prípadne z iných súvisiacich okolností.” (doktrinálna definícia podľa IVOR J., POLÁK P., ZÁHORA J.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť 2. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. ISBN 978-80-8168-585-9.)