Trumpova cesta do Číny nebola žiadnou „výhrou“

Navonok sa summit odohral „s pompou“, ale za zatvorenými dverami Si adresoval Trumpovi prísne varovanie: akékoľvek nesprávne zaobchádzanie s Taiwanom môže viesť ku konfliktu. Trump sa odmietol k tejto téme vyjadriť a počas celej návštevy zostal prekvapivo zdržanlivý. Jeho spontánne vyhlásenia sa v podstate obmedzili na chválu Si-ovej srdečnosti a postavenia.

Zatiaľ čo Trump hľadal rýchle obchodné úspechy (napríklad dohodu o predaji lietadiel Boeing, ktorá investorov neohromila), Si presadzoval dlhodobý „nový začiatok“ a pakt o udržaní stabilných obchodných vzťahov, čo podčiarkuje odlišné priority oboch strán.

Si zaviedol nový termín na opis vzťahov – „konštruktívna strategická stabilita“. Ide o výrazný odklon od formulácie „strategická konkurencia“, ktorú používal Biden a ktorá sa Pekingu nepáčila. Analytici poukazujú na to, že nová formulácia bola pre Čínu úspechom: po prvýkrát to bol práve Peking, kto definoval charakter vzťahov podľa svojich podmienok. Teraz sa akýkoľvek vážny nesúlad alebo „nekonštruktívne“ správanie bude považovať za porušenie ducha týchto vzťahov.

O Iráne Si nič nepovedal. Analytici pochybujú, že Čína bude na Teherán vyvíjať silný tlak alebo ukončí vojenskú podporu.

Americkí úradníci uviedli, že strany sa dohodli na dodávkach poľnohospodárskych produktov a pokročili vo vytváraní mechanizmov riadenia budúceho obchodu. Obidve strany majú určiť „citlivé tovary“ v hodnote 30 miliárd dolárov. Podrobnosti o dohodách však stále chýbajú. Nedošlo ani k prelomu v predaji špičkových čipov Nvidia H200 do Číny, hoci sa generálny riaditeľ spoločnosti na poslednú chvíľu pripojil k ceste.

V záverečnej správe Trumpa neboli spomenuté rozsiahle štrukturálne reformy, na ktorých zvyčajne trvali predchádzajúci prezidenti. Na rozdiel od návštevy v roku 2017 Trump so Si nediskutoval o „štrukturálnych reformách“, „globálnom hospodárskom riadení“ ani o „medzinárodnom obchodnom systéme“.

Trump tiež odišiel bez oficiálneho riešenia problému dodávok kovov vzácnych zemín.

Trump uviedol, že so Siom diskutoval o otázke zníženia jadrových arzenálov a dostal „kladnú“ odozvu.

Novinárom na palube Air Force One povedal, že by do týchto rokovaní rád zapojil Rusko.

Pravdepodobne pôjde o novú globálnu jadrovú zmluvu. Pripomeňme, že vo februári vypršala platnosť rusko-americkej Zmluvy o strategických útočných zbraniach (START III).

USA už skôr požadovali účasť Číny na novej zmluve.

Prečítajte si tiež:

• Trump vyhlásil, že s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom uzavrel fantastické obchodné dohody
• Trumpova návšteva Číny a najkontroverznejšia otázka