Na tomto stretnutí mal Trump, ako sa očakávalo, v úmysle prerokovať so Si Ťin-pchingom niekoľko kľúčových otázok.

Po prvé, tému Iránu. Na záver rokovaní Trump vyhlásil, že USA aj Čína sú proti tomu, aby Teherán disponoval jadrovými zbraňami, a obe krajiny sa tiež vyslovili za voľnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Okrem toho, podľa slov amerického prezidenta, Čína sľúbila, že nebude dodávať Iránu zbrane. Tiež uviedol, že Čína prejavila záujem o nákup americkej ropy.

Čína na oplátku vyzvala k diplomatickému riešeniu vojny v Iráne.

Ide však len o všeobecné vyhlásenia. Po návšteve neboli oznámené žiadne konkrétne dohody týkajúce sa iránskej ropy.

A trh to vnímal tak, že sa nepodarilo dospieť k reálnym dohodám.

Preto, ako píše New York Times, ceny ropy v piatok prudko vzrástli a akciové trhy klesli.

Cena ropy značky Brent vzrástla o viac ako 2 % a dosiahla úroveň okolo 108 dolárov za barel. Cena ropy WTI vzrástla približne o 3 % – na 104 dolárov. Od začiatku vojny na Blízkom východe ceny ropy vzrástli o 50 %, o rovnaké percento vzrástli aj ceny benzínu a nafty v USA.

Očakávania rozsiahlejšej energetickej krízy rastú, zatiaľ čo nádeje na ukončenie vojny slabnú, píše denník.

Trump dnes pripustil obnovenie vojny s Iránom. Vyhlásil, že USA splnili svoje ciele na 70–75 %, preto „sa vrátia a všetko ukončia, USA sú schopné zničiť kritickú infraštruktúru Iránu za dva dni“. Obnovenie vojny pripustili skôr aj v Izraeli.

Druhou témou diskusie sú obchodné vzťahy medzi Čínou a USA. Trump, ako už bolo spomenuté, priviezol do Pekingu celú delegáciu popredných podnikateľov, ktorí sa stretli s čínskym vedením. O konkrétnych výsledkoch tohto stretnutia sa však neinformuje.

Trump oznámil, že Čína súhlasila s objednávkou 200 lietadiel „Boeing“, ale, ako píše agentúra Reuters, to viedlo k poklesu akcií spoločnosti o 4 %, keďže sa očakávalo, že Peking objedná okolo 500 lietadiel. Agentúra pripomína, že Čína v posledných rokoch obmedzila nákupy amerických lietadiel a uprednostňuje lietadlá Airbus, ktoré si získali veľký podiel na čínskom trhu.

Zároveň nie je jasné, či bola vyriešená pre USA kľúčová otázka vzácnych zemín, ktorých hlavným dodávateľom je Čína. A pre Čínu – amerických počítačových čipov najnovšej generácie.

Pred Trumpovou návštevou sa objavili náznaky určitého uvoľnenia napätia – niektorým čínskym spoločnostiam bolo povolené nakupovať určité procesory Nvidia. K širšiemu prelomu v tejto otázke však takisto nedošlo.

Trump už dal najavo, že strany zatiaľ nedospeli k plnohodnotnej obchodnej dohode, ale Si ju „chce“ uzavrieť.

Ďalšou mimoriadne citlivou otázkou je téma Taiwanu. Si Ťin-pching ešte ráno po prílete Trumpa vyhlásil, že táto otázka môže vyvolať vojnu medzi Čínou a USA, ak Američania budú naďalej realizovať stratégiu suverénneho Taiwanu. Bol to mimoriadne tvrdý signál z Pekingu, ktorý ukázal, ktoré témy majú pre čínsku vládu hlavnú prioritu.

The Wall Street Journal píše, že varovanie Si Ťin-pchinga týkajúce sa Taiwanu sa stalo hlavným napätým momentom samitu v Pekingu a v podstate zatienilo Trumpove pokusy prezentovať stretnutie ako „najlepší samit v histórii“.

Publikácia zdôrazňuje, že Peking zámerne posunul tému Taiwanu do popredia, hoci Washington vopred dal najavo, že nemá v úmysle meniť svoju politiku voči ostrovu. Biely dom po rokovaniach vo svojom oficiálnom vyhlásení Taiwan vôbec nespomenul (až neskôr minister zahraničných vecí Marco Rubio osobitne vyhlásil, že politika USA voči Taiwanu zostáva nezmenená).

Agentúra Bloomberg dodáva, že rozhodnutie Pekingu zverejniť vyhlásenie Si Ťin-pchinga o Taiwane ešte pred ukončením rokovaní „len podčiarkuje, aký vážny bol tento signál“.

Dnes sa k tejto otázke vyjadril Trump. Pre Fox News vyhlásil, že politika USA voči Taiwanu sa nezmenila, a pripustil, že môže dodávky zbraní na ostrov schváliť, ale aj neschváliť. Podľa jeho slov chce, aby Čína „vychladla“.

Trumpova cesta do Číny nebola žiadnou „výhrou“

Západné médiá naďalej negatívne hodnotia Trumpovu cestu do Číny – americký prezident opustil Peking s minimálnymi výsledkami, zatiaľ čo Si Ťin-pching dosiahol „niekoľko víťazstiev“, píše agentúra Reuters a analyzuje výsledky nedávneho stretnutia lídrov USA a Číny   V článku sa dočítate: Trump hľadal rýchle obchodné úspechy Analytici pochybujú, že Čína bude na Teherán vyvíjať silný tlak Trump odišiel bez oficiálneho riešenia problému dodávok kovov vzácnych zemín.   Navonok sa summit odohral „s pompou“, ale za zatvorenými dverami Si adresoval Trumpovi prísne varovanie: akékoľvek nesprávne zaobchádzanie s Taiwanom môže viesť ku konfliktu. Trump sa odmietol k tejto téme vyjadriť a počas...

Trump uviedol, že na rokovaniach sa diskutovalo o Ukrajine a Rusku. Nepovedal však, k akému záveru dospeli, a uviedol len to, že Si tiež chce čo najskoršie urovnanie.

„Diskutovali sme o tom, čo by sme chceli vidieť vyriešené. Až do včerajšej noci to vyzeralo dobre, ale včera večer im zasadili veľkú ranu. Takže k tomu dôjde, ale je to škoda. Minulý mesiac zahynulo 25-tisíc ľudí,“ vyhlásil americký prezident s odkazom na nedávny ruský útok.

Akékoľvek dohody medzi Čínou a USA ohľadom Ukrajiny sú nepravdepodobné z dvoch dôvodov.

Prvý – obmedzené možnosti Číny ovplyvniť Rusko v podmienkach rastúcej závislosti ČĽR od Moskvy, pokiaľ ide o dodávky energetických zdrojov a inej suroviny, a to v kontexte prehlbujúcej sa svetovej energetickej krízy spôsobenej blokádou Hormuzského prielivu.

Druhým dôvodom je neochota USA zapojiť Čínu do riešenia situácie na Ukrajine, keďže jedným z cieľov sprostredkovania Washingtonu v tomto procese je oslabenie väzieb medzi Moskvou a Pekingom, a nie ešte väčšie prepojenie Ruskej federácie s Čínou, čo by bolo dôsledkom vplyvu Číňanov na Kremľ v otázke vojny.

A to nehovoriac o tom, že Čína by za to mohla požiadať aj o svoju účasť na povojnovej obnove Ukrajiny, ktorú Američania takisto zamýšľajú kontrolovať. V podstate je pre Trumpa Čína v otázke Ukrajiny „tretím kolesom na byciki”.

Rusko bolo v súvislosti s výsledkami rokovaní spomenuté aj v kontexte obmedzenia jadrových arzenálov. Trump oznámil, že túto otázku prerokoval so Siom a dostal „kladnú“ reakciu. Prezident USA dodal, že by chcel do týchto rokovaní zapojiť Rusko.

Pravdepodobne ide o novú globálnu jadrovú dohodu.

Pripomeňme, že vo februári vypršala platnosť rusko-americkej Dohody o strategických útočných zbraniach (START III). USA už skôr požadovali účasť Číny na novej dohode.

Zatiaľ však nie je známe, čo na to odpovedal Si. Čína, ako sme už písali, netúži obmedzovať svoj jadrový arzenál, keďže je mnohonásobne menší ako arzenál Ruska alebo USA. Naopak – prichádzajú signály, že Čína pracuje na jeho výraznom rozšírení.

Západné médiá hodnotia Trumpovu návštevu Číny skepticky.

Agentúra Reuters píše, že americký prezident opustil Peking s minimálnymi výsledkami, zatiaľ čo Si dosiahol „niekoľko víťazstiev“.

Okrem prísneho varovania voči Taiwanu agentúra poukazuje na to, že Si nepovedal nič podstatné o Iráne. Analytici pochybujú, že Čína bude na Teherán vyvíjať silný tlak alebo ukončí vojenskú podporu.

Chýbajú tiež podrobnosti o dohodách v oblasti poľnohospodárstva, hoci ich americkí úradníci skôr ohlásili. Okrem toho Trump odišiel bez oficiálneho riešenia problému dodávok kovov vzácnych zemín.

Samotný americký prezident pritom hodnotí výsledky svojej návštevy mimoriadne pozitívne a hovorí, že sa dohodol na nových stretnutiach so Si Ťin-pchingom a na jeho návšteve v USA, ktorá je, ako už potvrdili v Číne, naplánovaná na jeseň.

Skutočné výsledky návštevy však budú viditeľné až na základe ďalších krokov USA a Číny v otázkach Iránu, Taiwanu a obchodu.

Prečítajte si tiež:

• Po Trumpovej návšteve Číny kolíše cena ropy
• Trumpova cesta do Číny nebola žiadnou „výhrou“