V európskej tlači rezonujú slová slovenského premiéra. „Sme už naozaj takí idioti?,“ pýtal sa Fico

Slovenský premiér tvrdí, že Brusel núti menšie členské štáty EÚ, aby obmedzili energetické väzby s Ruskom, zatiaľ čo západná Európa naďalej dováža ruský skvapalnený zemný plyn (LNG).

Robert Fico obvinil Brusel, že tlačí Európu do energetickej politiky, v dôsledku ktorej bude kontinent platiť viac za ruské palivá a zároveň sa stane čoraz viac závislým od Spojených štátov.

Vo svojom víkendovom prejave v Bratislave sa Fico vysmial plánu EÚ postupne ukončiť dovoz ruskej energie do roku 2027 a spýtal sa: „Sme už takí idioti?“, keďže viaceré členské štáty naďalej dovážajú veľké množstvá ruského skvapalneného zemného plynu, cituje jeho slová denník.

Podľa Fica výsledkom nebude energetická nezávislosť Európy, ale nová závislosť: Spojené štáty budú nakupovať ruskú energiu lacno a potom ju predávať Európe s oveľa vyššími maržami.

Zatiaľ čo Európska komisia naďalej tvrdí, že Európa sa oddeľuje od ruskej energie, viaceré členské štáty naďalej dovážajú veľké množstvá ruského skvapalneného zemného plynu.

Francúzsko, Belgicko a Španielsko zostávajú medzi najväčšími dovozcami ruského skvapalneného zemného plynu do EÚ. Brusel to toleruje, pretože európsky energetický systém to jednoducho stále potrebuje.

Fico tvrdí, že to odhaľuje dvojitý meter v rámci EÚ.

„Takže my nemôžeme, ale Francúzsko môže kupovať ruský skvapalnený plyn?,“ poznamenal slovenský premiér a poukázal na to, čo vníma ako dvojitý meter v rámci bloku, keď Brusel a médiá požadujú rýchlejšie obmedzenia od menších východných členských štátov, pričom vo veľkej miere prehliadajú pokračujúci dovoz ruského LNG do západnej Európy.

Menšie krajiny strednej a východnej Európy čelia bezprostredným požiadavkám na prerušenie energetických väzieb s Ruskom, zatiaľ čo väčšie západné ekonomiky naďalej čerpajú ruské zdroje prostredníctvom alternatívnych kanálov.

Problém je ešte väčší v krajinách ako Slovensko, Maďarsko a Česká republika, ktoré boli počas sovietskej éry vybudované tak, aby boli závislé od ruskej energie, a kde akákoľvek rýchla náhrada so sebou nesie oveľa vyššie priemyselné a sociálne náklady ako v iných častiach Európy.

Spor o kormidlo

Tento spor sa zároveň mení na boj o to, kto bude kontrolovať budúce dodávky energie v Európe.

Európska komisia trvá na tom, že európska bezpečnosť si vyžaduje zníženie akejkoľvek závislosti od Moskvy, aj keby to znamenalo zvýšenie nákladov na energiu. Zároveň však americké spoločnosti investujú miliardy do energetickej infraštruktúry v strednej a východnej Európe. Potrubia, terminály a plynovody financované alebo podporované americkým kapitálom sa rozširujú práve v čase, keď Brusel tlačí na definitívne uzavretie ruských energetických tokov.

Ak sa to nakoniec stane realitou, Európa by bola svedkom jedného z najviac protirečivých krokov proti svojej samozvanej „strategickej nezávislosti“ za posledné desaťročia.

Prečítajte si tiež:

• Boris Kollár sa neospravedlnil Čurillovi v lehote, jeho obhajca dáva návrh na exekúciu
• Pellegrini tvrdo proti prílepkom, nepodpísal zákon ani po prelomení veta 
• Premiér Robert Fico skončil návštevu Moskvy. Tvrdí, že má „dobré správy pre Slovensko“