Bratislava 14. júla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok to dostáva z každej strany: Slovensko, európsky líder v boji proti koronavírusu, sa nedostalo na britský zoznam bezpečných krajín. Je to náhoda, alebo je za tým čosi iné?
Na jednej strane Veľká Británia, krajina s cca tristotisíc nakazenými a cca 45 tisíc obeťami, ktorá figuruje na treťom mieste vo svetovom rebríčku úmrtnosti na koronavírus, a ktorá aj v týchto dňoch ešte stále zaznamenáva stovky nových prípadov a desiatky úmrtí. A na druhej strane Slovensko s necelými dvomi tisíckami prípadov a 28 obeťami, ktoré je európskou jednotkou vo zvládaní tejto pandémie.
Človek by povedal, že za daných okolností sa Slovensko bude pred Britmi chrániť a naopak, Británia nebude mať žiadny problém s návštevníkmi zo Slovenska. Napodiv to však je presne naopak: Slovensko uznáva Britániu ako bezpečnú krajinu, britskí mládenci môžu opäť navštevovať bratislavské bary, avšak Slováci sú pri príchode do Británie vítaní podozrievavo.
Zvláštne je to o to viac, že Británia eviduje Slovensko medzi krajinami, kam Briti môžu cestovať bez zvláštneho ohrozenia pandémiou, avšak z pohľadu návštevníkov prichádzajúcich do Británie Slovensko na zoznam bezpečných krajín nezaradili.
Sú to náhody? Hádam nie, veď zodpovedný britský úrad iste pracuje na primeranej úrovni a má seriózne dáta o epidemiologickej situácii v ľubovoľnej krajine. Bolo by smutné, keby si britskí epidemiológovia nevedeli zistiť ani len to, čo vie nájsť každý užívateľ internetu napríklad TU. Ak však britské vynechanie Slovenska zo zoznamu bezpečných krajín nie je náhoda, ale zámer, tak potom ostáva iba niekoľko málo možností.
Jednou z nich je, že Briti nás skrátka ani nepovažujú za hodných pozornosti a britskí epidemiológovia si príliš nelámali hlavu a jednoducho nám ukázali prostredník. Mohlo by toto byť vysvetlením? Nuž, možno aj áno. Jeden z najoriginálnejších a najvplyvnejších mysliteľov 20. storočia, zakladateľ komunikačných a mediálnych štúdií a prorok informačného veku Marshall Mac Luhan, povedal: „Jeden mŕtvy britský muž sa rovná 5 mŕtvym Francúzom, 20 mŕtvym Egypťanom, 500 mŕtvym Indiánom a 1000 mŕtvym Číňanom.“ Pravdaže, nemyslel si to on osobne, jeho výrok opisoval iba skutočnosť, že západné médiá sú celkom prirodzene a spontánne šovinistické. A my si môžeme veľmi ľahko domyslieť, že napriek všetkým tým rečiam o demokracii a humanizme, môže byť v krajinách ríše Západu aj spoločenské vedomie, a ešte viac podvedomie, ktoré tieto médiá vytvárajú, podobne šovinistické. (Cenu koľkých Britov či moslimských imigrantov má v očiach priemerného britského úradníka jeden Slovák?)
Ale možno Britom krivdíme a je to všetko úplne inak. Možno napríklad tak, že Briti majú dlhodobo pod drobnohľadom určité problémové skupiny slovenských občanov, ktoré vzhľadom na nejaké konkrétne štatistické príčiny a spôsob správania identifikujú ako potenciálne nebezpečné. Nemohol by byť náhodou toto ten pravý dôvod, prečo Británia radšej ponechala Slovensko medzi krajinami, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo nákazy?
Ivan Lehotský