Korčok zdôraznil tri momenty, ktoré vníma ako kľúčové z hľadiska jeho vnímania Spojených štátov: po prvé, Spojené štáty sú stále globálnou veľmocou, obrovský „váhový rozdiel“ medzi Slovenskom a USA je čiastočne zmenšovaný faktom, že Slovensko je členom EÚ a NATO. Po druhé, administratíva prezidenta Trumpa považuje za najväčšiu prioritu Spojené štáty. A po tretie, nedá sa nevidieť, že USA iným spôsobom pristupujú aj k transatlantickému partnerstvu – mnohé z toho, čo platilo doposiaľ, už neplatí.

„Myslím si, že mám odísť do USA v období, keď najväčšou istotou je neistota. Tá je daná svetom, v ktorom žijeme, ale aj zmeneným prístupom administratívy USA k záujmom ich krajiny a aj ku spojencom. S tým je samozrejme späté aj to, že mení sa aj správanie USA ako súčasti západného sveta. Pre USA sú dnes dôležitejšie ich záujmy než ich spojenci,“ povedal I. Korčok na úvod.

„Po druhé, USA prehodnocujú aj svoje vlastné pôsobenie v medzinárodnom systéme vzťahov, to vidíme aj na zásadných rozhodnutiach administratívy prezidenta Trumpa o tom, akým spôsobom vystúpili z tzv. jadrovej dohody s Iránom, opustili Parížsku dohodu o klimatických zmenách, vystupujú z UNESCO, opustili viaceré obchodné dohody s významnými partnermi, atď. Toto sú veľmi vážne zmeny, o ktorých viem z mnohých rozhovorov s partnermi v USA, že tento princíp je do veľkej miery motivovaný tým, že USA majú záujem zmeniť nastavenie vo vnútri západného spoločenstva, lebo za najväčšiu výzvu, za najväčších oponentov v tejto chvíli považujú krajiny ako Rusko a Čína. Doterajší spôsob, ako sme fungovali spolu, je pre Spojené štáty obmedzujúci,“ naznačuje Korčok tak, ako to len v jazyku diplomata je možné, že v súťaži s euroázijskými veľmocami Spojené štáty potrebujú mať nad svojimi európskymi vazalmi pevnejšiu kontrolu.

Priority nového veľvyslanca

„V druhej časti poviem, čo by som tam robiť chcel. Východiskom je to, že Spojené štáty, napriek tomu, že sa mení samotný ich prístup k nám, zameraním je jasné, že je to partner, je to spojenec. Vychádzam z toho, čo je dlhodobo súčasťou slovenskej zahraničnej politiky, a je to aj obsiahnuté v programovom vyhlásení súčasnej vlády a každý rok potvrdené zameraním zahraničnej politiky,“ hovorí Korčok, že napriek všetkému sú USA ešte stále naším spojencom.

„Chcel by som povedať, že robím všetko preto, aby sme zintenzívnili politický dialóg,“ pokračuje Korčok, „pretože zatiaľ, resp. v ostatných rokoch od roku 2005 tu je jednosmerný prúd návštev zo Slovenska na vysokej politickej úrovni, ale je naozaj deficit politických rokovaní amerických predstaviteľov tu u nás. Viacero vecí je rozpracovaných, okrem iného aj na pôde nášho zákonodarného zboru. Chcem povedať, že pripravujeme návštevu predsedu NR SR pána Danka v spojených štátoch, ktorá by sa mohla udiať niekde v horizonte októbra, a teda v čase pripomenutia si stého výročia vzniku Československa.“

„Samozrejme, že v USA sa budeme koncentrovať aj na mnohé ďalšie významné témy, významné pre nás, pre Slovensko. Tá krajina má zásadné postavenie, či už je to energetická bezpečnosť, regionálne konflikty, veľmi veľa tém, skoro všetky témy, o ktorých rokujeme na pôde EÚ a rady ministrov zahraničných vecí, všade tam sú Spojené štáty v hre,“ opisuje pán Korčok skutočnosť, že pán z Washingtonu svojim vazalským štátom hovorí takmer do všetkého. „Takže chcem sa sústrediť na to, aby sme hovorili aj o týchto témach, ale budem to robiť po prvé z pohľadu záujmov SR, a po druhé, rešpektujúc aj pozície EÚ. Po tretie, silnou témou je samozrejme modernizácia ozbrojených síl, ktorá dnes prebieha na Slovensku. Spojené štáty, viete veľmi dobre, tlačia na to, aby sme naplnili vlastný záväzok pri výdavkoch, ale má to byť nielen nominálne, ale má to byť aj z hľadiska vyšších spôsobilostí a tu modernizácia zohráva dôležitú úlohu,“ nezabudol pán budúci veľvyslanec spomenúť aj varovanie od veľkého brata, že od nás očakáva aj aktívny prístup k vojenskej spoluúčasti na jeho geopolitických plánoch.

Ekonomická oblasť

„V ekonomickej oblasti môžeme postupovať iba v rámci možností, ktoré tu sú. Lebo aj my diplomati, ktorí sa snažíme o čo najväčšie presadzovanie slovenských záujmov v oblasti obchodu a investícií, varíme len z toho, čo máme. Toto treba otvorene povedať,“ upozornil Korčok rovno, aby sme v tomto smere nič svetoborné neočakávali. „Ale chcem tu spomenúť to, že veľvyslanec Kmec, ktorého mám nahradiť, urobil veľmi dobrú prácu v jednom segmente ekonomickej spolupráce, a to je snaha o vytváranie partnerstiev a spolupráce v oblasti inovácií, moderných technológií, startupov, sú tam veľmi dobre rozbehnuté projekty, v tom chcem pokračovať.“

Budúci veľvyslanec spomenul aj krajanov: „V Spojených štátoch máme veľmi silnú diasporu. Podľa čísel, ktoré sú zverejnené, je to viac ako pol milióna Američanov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu. S týmto samozrejme budem pracovať. Budem na jednej strane napomáhať tomu, čo je základným poslaním práce s krajanmi, a to je zachovanie identity a pôvodu, pozitívne emócie voči krajine, odkiaľ pochádzajú či už oni alebo ich predkovia. Ale na druhej strane sa nám silne formuje krajanská komunita, alebo jej časť, takzvanej tej novej migrácie, to znamená, veľa mladých ľudí, z ktorých mnohí sú úspešní. Každý rok je stretnutie politických predstaviteľov zo Slovenska pri návštevách USA, či už v New Yorku, Chicagu alebo ďalších dôležitých mestách, kde s touto komunitou pracujeme. A je fajn, že títo ľudia, ktorí sú úspešní a nie sú závislí na Slovensku, sa k nám hlásia. Takže s týmto by som takisto chcel pracovať.“

Odpovede na otázky poslancov

Po  príhovore k poslancom odpovedal budúci veľvyslanec v Spojených štátoch na ich otázky. Ako na prvú odpovedal na otázku ohľadne možností slovenského lobingu: „Chcel by som povedať jednu zásadnú, alebo skôr dobre známu vec, ktorá je však rozhodujúca pre to, či slovenská diplomacia je schopná presadzovať naše záujmy v zahraničí v oblasti ekonomiky a obchodu, alebo nie: Treba si uvedomiť, aká je štruktúra slovenskej ekonomiky a to, že my de facto, na rozdiel od mnohých iných krajín, nemáme typickú našu slovenskú komoditu, ktorú by sme boli schopní predávať ako slovenskú komoditu – lebo napríklad automobilový priemysel, ktorý je kostrou slovenského exportu, nepotrebuje žiadnu slovenskú diplomaciu na to, aby sme vyvážali Volkswageny, Peugeoty či Kie.“ Inými slovami, pán veľvyslanec diplomaticky konštatuje fakt, že my slovenský lobing v oblasti ekonomiky vlastne nepotrebujeme, lebo nemáme vlastnú ekonomiku: všetko podstatné, čo sa na Slovensku vyrába a čo sa exportuje, je cudzie – cudzia je fabrika, cudzí je jej produkt, a tak si cudzinci v cudzine zaň aj sami lobujú. To je jasná správa, konečný výsledok nášho štrngania kľúčmi spred troch desaťročí.

„Napriek tomu tu ale priestor je. Je tu napríklad oblasť spolupráce v moderných technológiách, startupoch, kde už mnohé slovenské firmy, najmä z IT biznisu sa snažia uchytiť na západnom pobreží USA,“ hovorí Korčok o tom, že ak majú mladí ľudia nejaký geniálny nápad, tak ho majú možnosť predať do sveta.

Ďalšia otázka sa týkala úlohy honorárnych konzulátov: „Honorárne konzuláty sú dôležitými bodmi nášho zastúpenia. Máme ich v USA spolu jedenásť. Ony na jednej strane robia konzulárnu agendu, čím pomáhajú našim občanom, ale ja by som chcel, aby tí honorárni konzuli boli naši tzv. otvárači dverí, teda aby to boli vplyvní ľudia, osobnosti, ktoré v USA niečo znamenajú.“

Korčok odpovedal aj na otázku, so zastúpeniami ktorých krajín v USA mieni spolupracovať: „S Českou republikou určite, jednoznačne už len preto, že spoločný štát sa tvoril za prispenia USA, takisto je tam veľká česká diaspora. S Poľskom tiež učite áno – Poľsko je veľmoc, takto to treba vidieť, aj v strednej Európe, aj z hľadiska svojho vplyvu v USA. V4 je vnímaná veľmi silne, ale… no, sme na verejnom vypočutí, takže musím tomu prispôsobiť, čo hovorím, takže V4 áno, ale… a pri tom to ponechám,“ zhrnul to diplomaticky. Ale pre istotu sa spýtal: „Novinári tu nie sú? Je tu jeden? Pán kolega, vy ste z ktorého média?“ Keď počul odpoveď, že ide o Hlavné správy, usmial sa: „Nepovedal som už príliš veľa?“

Po veselej chvíľke pokračoval v odpovedi na otázku o medzinárodnom postavení skupiny V4: „No, skrátka, Spojené štáty sa dnes pozerajú na priestor V4 ako na priestor, kde sa chcú viac angažovať. Pretože aj pre vnútorný vývoj v Maďarsku alebo v Poľsku v ostatných rokoch tu trochu absentoval dialóg na najvyššej politickej úrovni.“ Preložené z diplomatickej reči, USA v krajinách V4 strácajú pozície a chceli by ich naspäť. Ich bábkovým kádrom sa v týchto krajinách akosi nedarí: Poľsko a Maďarsko otvorene rebelujú, prezident Zeman v ČR takisto, takže jediná krajina V4, kde je nadšene proamerický prezident a síce neochotne, ale predsa len ako-tak poslušná vláda, je Slovensko.

„Chcem ale povedať aj to, že budem využívať V4 ako platformu, ktorá nám pomôže presadiť záujmy, ale nebudem ju využívať ako niečo, čo by malo v amerických očiach alebo v očiach Európskej únie byť vnímané ako alternatíva k EÚ. Skupina V4 je súčasťou EÚ a nemôže to byť tak, že V4 sa bude nejakým spôsobom vyčleňovať alebo špeciálne presadzovať svoje záujmy,“ zdôraznil Korčok, že každý pokus o získanie nejakých výhod pre Slovensko okrem tých, ktoré nám blahosklonne povolí Únia, by bolo neposlušnosťou – a také kroky si môžu dovoliť, a aj si dovoľujú, iba veľkí.

Poslednou otázkou, na ktorú pán budúci veľvyslanec odpovedal, bola otázka „jadrovej dohody“ s Iránom. „Tu máme zásadný rozpor so Spojeným štátmi. Prezident Trump tú dohodu spochybňoval od začiatku, podľa neho to nie je dobrá dohoda. My v EÚ hovoríme, že tá dohoda nie je ideálna, ale je to veľmi silný rámec na to, aby sme zabránili Iránu získať jadrové zbrane. Jedenásť verifikačných misií z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu navštívilo Irán a všetky potvrdili, že krajina svoje záväzky plní. Na druhej strane je ale faktom, a v tomto aj EÚ zdieľa názor USA, že Irán pôsobí prinajmenšom v regióne Blízkeho východu takým spôsobom, ktorý vidíme veľmi kriticky – či už to je v Sýrii, Jemene alebo ďalších krajinách. Takže toto je legitímna otázka, ktorú treba Iránu klásť, ale myslíme si, že kým nemáme nič lepšie, tak treba na k tejto jadrovej dohode trvať.“

Slovensko nepochybne bude mať vo Washingtone prvotriedneho diplomata s obrovskými skúsenosťami. Jeho úloha však nemusí byť jednoduchá, pretože Trumpova Amerika, to je krajina neobmedzených možností: naozaj sa nedá predvídať, aký bude ďalší krok tohto nášho najmocnejšieho euroatlantického partnera.

Ivan Lehotský