Môj profil 
Predplatné
V rozhovore, ktorý dala pre Info.cz ďalej hovorí, že pokiaľ robotom priznáme zodpovednosť, tak sa dostaneme k ďalším problémom. Ak by sme podľa Lindy uznali, že majú určitú elektronickú osobnosť, tak musíme počítať aj s trestami, ako v prípade fyzických či právnických osôb.
Na otázku či by mala za robota zodpovedať firma, ktorá ho vyrobila Linda okrem iného odpovedala: “Áno, som v tomto konzervatívna, aspoň v dohľadnej dobe by mal zodpovedať výrobca prípadne iná vopred určená právnická či fyzická osoba. Za rozumné do budúcna považujem systém povinného poistenia. Dokumenty pripravované Európskou úniou však počítajú s časovým horizontom desať či pätnásť rokov a dlhšie časové obdobie je už ťažko predvídateľné.
Čo sa týka právnych predpisov a občianského zákonníka, tak podľa Terezy by nateraz mali byť na dnešných robotov dostačujúce, ale čím budú sofistikovanejšie, tým bude viac nutnejšia špeciálna úprava.
Linda Kolaříková zatiaľ ešte nevie, či budú v blízkej dobe prijaté zákony o robotoch, ale už na poli autonómnej dopravy funguje zvláštna platforma, ktorá je pod ministerstvom dopravy. V Nemecku už podobný zákon funguje, ktorý umožňuje testovať samoriadené (autonómne) vozidlá a súvisiace technológie.
“Za tieto automobily v súčasnosti vždy zodpovedá človek. Napríklad v USA, v prípade automobilov Tesla, musí byť za jeho volantom vždy vodič, ktorý má, pokiaľ dôjde k problému, zasiahnúť a prevziať riadenie. V Nemecku ale teraz umožnia aj testovanie úplne autonómnych vozidiel bez vodiča, za tie bude zodpovedný výrobca. Teoreticky sa ale v oboch prípadoch samozrejme ešte počíta s možnou závadou automobilov, s ich mechanickou či softwarovou poruchou,” dodáva Linda.
V súvislosti s automobilmi sa ešte riešia otázky ako napríklad zákaz diskriminácie v prípade nehody, pretože stroj sa nesmie rozhodovať na základe veku, pohlavia či rasy. Pritom v USA sa objavil problém so systémami, ktoré sudcovia a policajti používali k tomu, aby zistili či sa dotyčný znovu dopustí trestného činu. Preto sa podľa Lindy chovali predpojato a rasisticky.
Zaujímavou otázkou v rozhovore bolo či by mohol byť človek trestaný za trestný čin voči robotovi. Na ňu Linda odpovedala: Bolo by to skôr nešťastné. Ľudské práva sú jasné, práva majú rovnako zvieratá, i to sú živé bytosti, ktoré vnímajú bolesť alebo nepohodlie. Pokiaľ by sa ale robotom neimplementovali určité umelé senzory bolesti či už zmienené živé bunky v skutočnej zásadnej miere, vychádzalo by to len z prípadného sebauvedomenia.
Práve sebauvedomenie a pocity u robotov už v poslednej dobe začínajú riešiť aj ich vývojári. Nie preto, aby mal robot ľudské pocity, ale aby mohol vyjadrovať v akej je kondícii.
Výskumné laboratórium americkej armády pripravuje prvých odborných analytikov, ktorí budú schopní zistiť, pochopiť a napraviť poruchy v procesoch fungovania neurónových sietí a strojového učenia. (viac TU)
Hlavné obavy odborníkov v bezpečnostnej sféry súvisia s takzvanou objektívnou kritikou robotov. Nikto zatiaľ nedokáže predpovedať, ako bude fungovať bojový robot v zostave vojenskej jednotky, keď veliteľ počas vážneho stretu s nepriateľom bude používať zvyčajný vojenský slang s vulgarizmami.
Linda Kolaříková ešte na záver rozhovoru odpovedala na otázku, či sa neobáva, že ju v budúcnosti v jej kancelárii nahradí robot. So smiechom však odpovedal, že časový horizont na takéto veci je dlhší ako si momentálne predstavujeme. Zatiaľ vidí rolu človeka ako nutnú, aj keď sa možno zmení skladba práce.
.jpg)
.JPG)
