Praha 13. júna 2018 (HSP/Foto:Twitter)
Situácia transatlantických vzťahov sa začína meniť po poslednom samite krajín G7 v Kanade, kde napríklad hostiteľská krajina oznámila, že zavedie clá na oceľ a hliník podobne, ako to nedávno urobili Spojené štáty. Český analytik Ivan Hoffman sa na túto situáciu nepozerá čiernobielou optikou. V rozhovore pre Český rozhlas upozornil, že otázka voľného obchodu nie je to tom, či je prospešný, ale skôr pre koho je prospešný.
Hoffman povedal, že v ekonomickom vzťahu USA – Európa – Rusko “to nie je tak, ako to vyzerá. Je potrebné si uvedomiť, že proti sebe nestoja dobrí a zlí – teda zlý Trump, ktorý chce zničiť voľný obchod, a dobrí európski politici v G7, ktorí ho chcú zachrániť.” Hoffman upriamuje pozornosť najmä na to, že kritici Donalda Trumpa nestoja na strane svojich občanov, ale na strane globálnych elít, “veľkých hráčov, bánk a korporácií”.
“Zásadná otázka nie je, či je voľný obchod výhodný, ale pre koho je výhodný. Profit z voľného obchodu nemajú nutne všetci. Väčšinou ho majú tí, ktorí obchodujú a podnikajú vo veľkom – globálne. To oni zlíznu smotanu z rušenia bariér, k nim doputujú benefity. Kým pre občanov národných štátov už to taká sláva nie je,” pokračoval v rozhovore v Českom rozhlase analytik Hoffman.
Znovuprijatie Ruska do G7 (G8)
Moskva nie súčasťou zoskupenia, keď ju ostatné členské štáty vyradil po pričlenení Krymu v roku 2014. Donald Trump a taliansky premiér Giuseppe Conte teraz podporujú, aby bola Ruská federácia opäť členom zoskupenia najväčších ekonomík. “Doba, kedy pre Európsku úniu a predovšetkým pre Spojené štáty bolo výhodné mať Rusko za nepriateľa a vytvárať napätie, možno pomaly končí,” usudzuje Hoffman.
“Ukazuje sa, že Rusko nemožno ekonomickými sankciami až tak veľmi poškodiť. Naopak, niektoré západné firmy vplyvom sankcií strácajú trhy a zárobky. Aj z prostredia biznisu je preto tlak na politikov, aby brzdili. “Rusko sa často vníma ako pokračovateľ Sovietskeho zväzu, ale to je už skôr mýtus,” domnieva sa analytik.
Dodal tiež, že “dnes už nie je v hre ideologické súťaženia na život a na smrť a dôvody pre vzájomné súperenie sa hľadajú horšie” “A povedal by som, že aj zbytočne,” upozornil na záver Hoffman.