Bratislava, 1. mája 2016 (HSP/Foto: YouTube)

Nebolo to žiadne prekvapenie: vládny program v parlamente bezproblémovo odklepli.  Podporilo ho 79 zo 142 zákonodarcov, 61 bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Za dôveru vláde hlasovalo všetkých 79 prítomných koaličných poslancov.

Ahoj, Jožo. Hovoril som ti minule, že to programové vyhlásenie vlády rýchlo odklepnú – a je to. Samozrejme, opozičníci dodržali štábnu kultúru a na franforce rozmlátili vládny projekt, ale koho už to zaujímalo? Koaličníci ho fakticky jednohlásne schválili a hotovo.

Jaj, to mi odľahlo! Už som sa obával, že ho neschvália… Ale vážne: veď to nebolo žiadne prekvapenie. Ani ja som nepochyboval, že to bude rýchly proces. Bol som zvedavý iba na jedno: či opozícia úplne rezignuje, alebo ešte bude vyhadzovať zadkom a dupať kopytami.

Dúfam, nebol si sklamaný: opozičníci sa prekonávali a koalícii to pekne natreli! Mne sa však nepáčilo to, že viac osobne napádali svojich bývalých kolegov a kamarátov, ako kritizovali vládny program. To, že neveria, že ho vláda splní, je to pochopiteľné: aká by to bola opozícia, keby verila, že vláda svoju úlohu zvládne a urobí tu konečne poriadok? Ale najviac im prekážalo, že niektorí bývalí opozičníci sa ocitli na inej strane barikád a dnes sedia vo vláde. Niektorých súčasných opozičníkov z toho išlo poraziť!..  

Je to jasné, komu by sa to páčilo, že ich zradili kamaráti, ktorí ešte pár dní pred voľbami vyhlasovali, že so SMERom nepôjdu spolu ani náhodou? Nuž, toto je pravá politika… Ale to bolo asi jediné prekvapenie. Žeby prekvapil „zastupujúci premiér“ Pellegrini, keď zasa bľabotal všeobecné frázy, ktoré predtým sto razy opakovali členovia všetkých predošlých vlád? Čo také nové povedal? Vôbec nič. Že vláda bude prinášať kontinuitu a pokrok a prekoná staré deliace čiary z 90-tych rokov a za jej kľúčové priority označil podporu pracovných miest, znižovanie regionálnych rozdielov, boj proti korupcii, kvalitnú verejnú správu a pod. Bla-bla-bla. Opakovali to všetci, nesplnil to nik. Ani táto vláda to nesplní.

Čo si – Nostradamus? Mne sa to akurát pozdáva. Keď boli pri moci červení alebo modrí, praví alebo ľaví, tak to akosi nešlo. Stále sa iba hádali s oponentmi a porušovali všetky svoje sľuby. A teraz sú obaja „konkurenčné skupiny“ vo vláde. Budú sa navzájom kontrolovať a budú musieť dodržiavať sľuby – inak sa nedá.

Aha, svet sa obratí na ruby – určite! Bude to zasa to isté: napísali program, odklepli, vyrobili bublinu – a zabudli… Veď aj ten nešťastný program je nekonkrétny vo viacerých oblastiach, preto nie je to dôveryhodný dokument – navyše, keď za ním stoja nedôveryhodní predstavitelia nového „zlepenca“ – takého neuveriteľného, ktorý tu ešte nebol.

No a? Hlavné, aby pracoval aspoň trochu efektívnejšie, ako tie predošlé vlády. A potom nám bude jedno, či je to zlepenec alebo vláda jednej strany. Dôležitý je výsledok. Veď aj praví, aj ľaví sa dohodli, že spolu chcú bojovať proti korupcii, prijať účinný protischránkový zákon, pomôcť podnikateľom, ale aj zamestnancom…  

A ďalšie bla-bla-bla. Chcú zlepšiť súčasný stav školstva, zdravotníctva, znížiť nezamestnanosť, zlepšiť situáciu v regiónoch a pod. Stále dookola opakujú to isté, ale doposiaľ žiadne prevratné zmeny za ostatných 25 rokov nevidíme. Stále sú to iba tézy, ale konkrétne výsledky sú v nedohľadne. Sú to iba plány, ale kto ich bude plniť?

No veď tá nová vláda to bude plniť. Podľa mňa, sú to celkom dobré návrhy, dosť  ambiciózne. Uznávam, že v niektorých prípadoch sú menej konkrétne, ale veď všetko sa robí za pochodu, neskôr sa budú konkretizovať – v závislosti od situácie.

Jasné, papier znesie všetko! Ale nevidím v „novom“ programovom vyhlásení žiadne zásadné zlepšenie – ani v sociálnej, ani v hospodárskej oblasti. Čo sa týka medzinárodnej politiky, tak to je taký kompót, že onedlho začne kvasiť… Uvidíš, nič sa nezmení: vláda bude niečo hlásať život pôjde sám sebou – paralelne. Ako obvykle hospodárstvo krajiny sa bude rozvíjať presne  napriek činnosti vlády a vplyv na situáciu budú mať práve ekonomický vývoj v zahraničí, nie u nás a dupľom nie vďaka činnosti vlády. Zasa budeme utekať za vlakom…

Mýliš sa. Mali sme jednofarebné vlády, ktoré sa viac zaoberali spormi s opozíciou a nie tvorivou prácou. Teraz ten ľavo-pravý kabinet bude musieť mákať: bude naň tlačiť opozícia, verejnosť, ale aj sami členovia vlády z rôznych pólov – budú tak jemne „kopať do zadku“ jeden druhého, aby všetko napredovalo tak, ako má. Máš v hlave staré stereotypy, ale možno práve teraz nastane zlom a situácia sa bude zlepšovať. Teraz si koaličníci nemôžu obliekať pravé alebo ľavé tričká – musia ťahať za jeden povraz.

Aha, a kam nás dotiahnu… či zatiahnu? Kto by sa hádal? Programové vyhlásenie vlády je napísané celkom dobre. Ale obávam sa, že mnohé veci ostanú len na papieri. A ako vždy sa  budú realizovať opatrenia, ktoré v programovom vyhlásení nie sú, lebo život tú vládu bude tlačiť tam, kde nechce. A namiesto úžitku tá „zlepencová“ vláda zasa bude škodiť Slovensku. Už to tu bolo viac razy. Sľuby sa sľubujú… Niekto mávne čarovným prútikom a všetko sa zlepší iba preto, že odteraz časť ľavých a pravých sedí za jedným stolom? Je to naivné…

Ale veď nejde iba o program, o to, čo je na papieri. Nestačí mať dobrú legislatívu a plány, ale treba dokázať splniť všetko, čo je na tom papieri. Hovorím, práve to je dobre, že pravica bude tlačiť ľavicu a naopak, aby sa navzájom „dokopali“ k dobrému výsledku – nič iné tej vláde nezostáva. Zapriahli sa do spoločného vozu a budú musieť spoločne ho ťahať. Keby tu zasa vládla iba pravica alebo iba ľavica, zasa by boli iba hádky a vzájomné osočovanie a dopredu by sme sa nepohli. To sa zmenilo!

Jaj, ty si romantik, či… si taký naivný? Veď dokonca aj to nešťastné programové vyhlásenie vlády je plné rozporov – je to pravicovo-ľavicový mišmaš. Kto v tom dokáže vysomáriť? Na  jednej strane chcú vyrovnaný rozpočet a na druhej strane navrhujú ústavný zákon o výnimke pre investičné projekty. Zasa bude nevyrovnaný rozpočet. Mienia znížiť úroveň byrokracie a zároveň chcú ďalšie zbytočné tlačivá, papierováčky, povolenia, kontroly a pod. A zasa byrokracia bude kvitnúť viac ako predtým. A tak je to v celom vyhlásení vlády.

Predsa si myslím, že to vidia reálnejšie, ako ich predchodcovia a odhodlali sa na reálny a nielen deklarovaný boj s korupciou a klientelizmom. Aby prežili, musia sa postarať o  nastolenie skutočne právneho štátu, inak sami si vykopú hrob.

Vieš, toto programové vyhlásenie vlády mi pripadá novoročné predsavzatie: prestanem piť, prestanem fajčiť, začnem cvičiť… A po Troch kráľoch si na všetky sľuby zabudnem. Vieme, že plány sú plány, ale ich realizácia je to už niečo iné. A často pánom vládnym chýba vôľa a sebakontrola. Sľubovať vie každý, ale zatiaľ v ich dodržaní mali obrovské medzery.

Pozri sa. Je tu nová „prekvapivá“ vláda, možno dokáže prekvapiť a urobí to, čo nedokázali „obvyklé“ vlády predtým. Aj pravica, aj ľavica stále kritizovali oponentov, že nevedia vyhodnocovať efektívnosť verejných výdavkov a stále utrácali obrovské množstvo verejných financií. Na koho sa teraz budú vyhovárať? Stále predtým boli podozrenia v klientelizme, rodinkárstve a pod. Ale teraz praví na štátne pozície by nemali pustiť „ľavých klientov“ a ľaví nepustia „pravých rodinkárov“. Musia do pracovných tímov brať iba kvalitných analytikov, odborníkov a profesionálov.

Prosím ťa, veď to sú politici! Predtým sa vo svojom kruhu dohodli ako ľavičiari, tak aj  pravičiari. Myslíš si, že sa teraz nedohodnú pravičiari s ľavičiarmi, keď pôjde o teplé  miestečka pre ich kamarátov, príbuzných a partagenosse? Ruka ruku myje! Ja tebe – ty mne. Veď sa chvália, že robia kompromisy, tak v tomto urobia tie najväčšie kompromisy a ústupky – a urobia to veľmi ochotne! Predtým na úradoch a ministerstvách sedeli „jednofarební  klienti“ a odteraz tam budú aj ti, aj ti – to je celý rozdiel. Ale celková situácia sa nezmení.

Nuž, ty tomu neveríš, ale ja áno. Čo sa budeme hádať? Uvidíme. Jedno je jasné. Kozmetické úpravy v celom systému nepomôžu, treba všetko prerobiť. Máme krajinu žijúcu na dlh, s neefektívnym hospodárením, ktorá potrebuje reformy. Všetci chcú zvýšiť platy učiteľom a lekárom, ibaže nevedia, kde na to vziať peniaze. Predtým sa pravica a ľavica iba hašterili. Teraz sú v jednej lodi – niet kam uhnúť a otočiť. Musia veslovať spolu a práve v tom vidím možno jedinú šancu, že niekde predsa doplávame a nenarazíme na nejaký ľadovec. Skúsili sme takmer všetko – možno toto pomôže… 

Obávam sa, že ani tento raz vláda nedodrží svoje sľuby a padne, ako aj tie predošlé. Horúcou ihlou šité programové vyhlásenie nevzbudzuje žiaden optimizmus. Je to skôr manifest, ako konkrétny plán práce. Napísali – odložili nabok a zabudli, pretože vedia, že ho nedokážu splniť. Vieš, na svete je veľa zaujímavého čítania, oveľa príťažlivejšieho ako programové vyhlásenie vlády – ale ani tomu všetkému nemusíme veriť, nielen tomuto pravicovo-ľavicovému manifestu. Ale nechajme sa prekvapiť. Neprekypujem optimizmom, ale vieš, je to práve ten prípad, keď budem šťastný, že v tejto chvíli sa mýlim…

No fajn, pekne sme pokecali a čo teraz? Čo sa zmenilo? Čo sa zmení? Môžeme sa takto besedovať pri kávičke alebo pôjdeme manifestovať pred parlamentom, ako to robia iní – a čo? Už 25 rokov debatujeme, manifestujeme, protestujeme, vykrikujeme, hádame sa, nadávame  – a čo sa zmenilo? Je tu nová pestrá vláda – zmení niečo? A my – čo my môžeme zmeniť? To sú iba pekné rečičky, že ľud môže niečo zmeniť. A čo môže?

Nuž, čo sa zmenilo, čo môžeme… Touto besedou sa nič nezmení – a ani protestmi pred parlamentom. Dovtedy, kým sa nenaučíme rozmýšľať, dávať všetky veci dohromady, analyzovať, voliť tých správnych ľudí, ktorí s našou pomocou dokážu niečo zmeniť – dovtedy sa, samozrejme, nič nezmení. Povieš, a kde si nájdeme tých správnych, ako zvolíme tých pravých? Musíme sa tak zamyslieť, až bude praskať hlava – ale iné východisko nie je. Prestaňme voliť tárajov, klamárov, podvodníkov, karieristov, šoumenov, darebákov – inak všetko pôjde po starom. Počas každého volebného obdobia máme 4 roky na to, aby sme sa naučili rozmýšľať a konečne dokázali zvoliť tých správnych ľudí. A každý raz sme tu šancu prepásli. Tak potom, kto je na vine? Stále hľadáme vinníkov niekde inde, ale nie u seba. Je to jednoducho: ak nezmúdrieme a sami sa nezmeníme, nedokopeme politikov, aby zmúdreli a tiež sa zmenili. Znie to banálne, ale pravda je taká, že všetko záleží na nás. Lenže sme si zvykli sťažovať sa na iných – nie na seba: na víne je ten alebo iný politik, média, podnikatelia, dokonca aj počasie… Stále nehľadáme tam, kde treba. Vieš, je ťažké hľadať čiernu mačku v úplne tmavej izbe a hlavne, keď tam nie je… Prestaňme sa vyhovárať na iných. Rozmýšľajme, ako to sa dá zmeniť. Ale začať musíme od seba – inak to nepôjde.