Môj profil 
Predplatné
Konkrétne ide o post ministra vnútra, ktorý v novej vláde dostal predseda EKRE Mart Helme, a post ministra financií, ktorý pripadol jeho synovi Martinovi Helmemu.
Ratas, ktorý je predsedom stredoľavej Estónskej strany stredu (EK), sa v apríli prekvapivo dohodol na vytvorení vládnej trojkoalície so zmienenou pravicovo-populistickou EKRE a tiež konzervatívnou stranou Isamaa (Vlasť). Každá z koaličných strán získala päť ministerských kresiel, pričom v 101-člennom estónskom parlamente (Riigikogu) obsadila trojkoalícia celkovo 56 kresiel.
Rétorika strany EKRE rozdeľuje estónsku spoločnosť od roku 2015, keď sa po prvý raz dostala do parlamentu, približuje AP. EKRE lobuje za zrušenie občianskych zväzkov osôb rovnakého pohlavia, požaduje zmeny v legislatíve o interrupciách a ostro sa stavia voči kvótam Európskej únie stanovujúcim počet migrantov, aké by na svoje územie mali prijať jednotlivé členské krajiny. Strana o sebe tiež tvrdí, že v Estónsku, kde zhruba štvrtinu populácie predstavujú Rusi, ktorých tam žije asi 1,3 milióna a ktorí sú väčšinou voličmi Ratasovej EK, zastáva práva etnických Estóncov.
Do estónskeho parlamentu sa vo voľbách z 3. marca dostalo celkove päť strán. Najúspešnejšou bola opozičná Estónska reformná strana (ER) so ziskom 28,8 percenta odovzdaných hlasov, vďaka čomu si v parlamente zabezpečila 34 kresiel. Predsedníčka ER Kaja Kallasová bola preto ako prvá poverená zostavením vlády, ktorú sa jej však vytvoriť nepodarilo. Následne dostal toto poverenie Ratas, ktorého strana skončila vo voľbách na druhom mieste s 23 percentami hlasov. Samotná EKRE sa umiestnila na treťom mieste s 17,8 percenta hlasov.
.JPG)
.jpg)
