Na možné predražené nákupy v Nemocnici sv. Michala sa pozrie pracovná skupina

Bratislava 23. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Možný predražený nákup vybavenia v novej Nemocnici sv. Michala v Bratislave spadajúcej pod ministerstvo vnútra preverí pracovná skupina.

Pozostávať bude z ľudí z nemocnice, Nadácie Zastavme korupciu a odborníkmi na benchmark z ministerstva zdravotníctva. Dohodli sa na tom dnes riaditeľ zariadenia Marián Križko a šéf nadácie Pavel Sibyla, ktorý na možné predraženie upozornil. Riaditeľ nemocnice nehospodárny nákup odmieta.

Križko stále trvá na tom, že materiál, ktorý hovorí o možnom šafárení nemocnice, je “neúplný a nerelevantný”. Sibyla si, naopak, stále po dnešku myslí, že nákup niektorých položiek bol pridrahý. Sibyla potvrdil, že materiál je neúplný, stojí si však za tým, že vychádzal z relevantných údajov. “Nemocnica nám ani po výzve nechcela poskytnúť dodacie listy a špecifikácie prístrojov,” obhajoval Sibyla neúplnosť údajov. Križko tvrdí, že ich sprístupní v rámci pracovnej skupiny a za prítomnosti odborníkov. “Dodacie listy nám pomôžu skompletizovať si obraz o tendri, či bol pridrahý a ako, alebo nebol,” vysvetlil Sibyla.

Práca v odbornej skupine bude podľa nich dlho trvať. Križko verí, že jej výsledné tvrdenia “pomôžu očistiť meno nemocnice, ktoré sa v médiách pošpinilo”. Zatiaľ neuvažuje o podaní trestného oznámenia. Svoje argumenty na nákup vybavenia považuje za relevantné.

Nemocnica nakupovala vybavenie od lavičiek cez zdravotnícke prístroje až po IT technológie v rámci jedného tendra za asi 23 miliónov eur. V novej budove funguje v Bratislave už rok. Podľa Sibylu obstarávala asi 900 položiek. Nadácii sa nepáči cena niekoľkých z nich, napríklad klimatizácie. Podľa nej sa dá totiž kúpiť “za maximálne 3000 eur”, nemocnica ju mala zakúpiť za 27.000 eur. “Nebavíme sa o jednej klíme, ktorú kúpite na internete. Ide o komplexné riešenie chladenia serveru. Sú dve alebo tri, riešia chladenie serverov so zásadnými informáciami a zálohovými dátami,” reagoval Križko.

Nadácia sa pozrela na 89 položiek v tendri. Porovnávala ich s databázou zrealizovaných nákupov štátnych nemocníc, ktorú vedie ministerstvo zdravotníctva, informáciami z centrálneho registra zmlúv a verejne dostupnými cenníkmi distribútorov. Vyšlo jej, že nemocnica nakúpila lacnejšie “len štyri položky”, ostatné mali byť nadcenené. Križkovi príde teraz zbytočné, analyzovať jednotlivé položky. “Nech rozhodne pracovná skupina,” vyzval opäť.

Spomínaných 89 položiek tvorí podľa Sibylu asi 37 percent finančného objemu zákazky. Už tu vidí predraženie asi v 50 percentách. “Ak aj ostatné tovary boli nakupované rovnako draho, na celej zákazke štát vyplytval sedem miliónov eur,” myslí si Sibyla.

Križko tvrdí, že sa nemocnici darí vyjednávať zľavy na viacerých položkách. “Od podpisu zmluvy sme v postupných fázach vyrokovali zľavy niekde v objeme asi 1,8 milióna eur,” uviedol.

Nadácia nemocnici vyčíta aj obstaranie všetkých 900 položiek cez jeden tender v hodnote asi 23 miliónov eur. Považuje to za neštandardné. Malo sa to podľa nej rozdeliť na časti. Križko argumentuje “časovou tiesňou”. Po kolaudácii zaradenia sa nemocnica pacientom podľa neho rýchlo sprístupnila. “Ak by som to rozdelil na časti, nemocnica by nebola v prevádzke doteraz,” vysvetlil.

Materiály k tendru si vybrali podľa Križka tri firmy, vyhrala ho spoločnosť E-BA tpz. Nevedel odpovedať na otázku, či “tieto firmy mohli medzi sebou nejako spolupracovať”. Nadácia totiž upozornila na to, že spoločnosti môžu byť vzájomne prepojené, “lebo súťažili aj v iných tendroch pre nemocnicu či Štátny ústav pre kontrolu liečiv”. “Kde mali ponuky posielať z jednej IP adresy,” vysvetlil Sibyla.

Na uskutočnenie verejného obstarávania (VO) si nemocnica vybrala spoločnosť Pro-tender, upozornil Sibyla. VO bolo podľa Križka robené “mimoriadne objektívne”. “Bolo uverejnené v európskom aj slovenskom vestníku, na konci bola elektronická aukcia, kde sa vygenerovala úspora,” vysvetlil.

Križko stále trvá na tom, že nadácia porovnávala “zariadenia inej špecifikácie a konfigurácie”. “Porovnávali úplne iné prístroje, používali zlé kurzové prepočty, používali ceny bez DPH a ako väčšinu zmluvných referencií používali príklady mimo územia Slovenskej republiky,” dodal.