Podľa odborníčky, dnešná doba je charakterizovateľná ako doba plastov. “Plasty sú všade okolo nás. Niektorí vedci hovoria v širšom zmysle dokonca o úplne novom geologickom období, o antropocéne, a ja s nimi nemám problém súhlasiť, dokonca s nimi v podstate súhlasím,” hovorí v úvode rozhovoru Masonová, ktorá je spoluautorkou jednej z najcitovanejších štúdii posledného obdobia. Holandská výskumná spoločnosť Orb Media dôkladnou analýzou potvrdila prítomnosť plastov vo vode takmer na celom svete.

“Sú všade – vo vode, ktorú každý deň pijeme, v potravinách, ktoré každý deň jeme, vo vzduchu, ktorý neustále dýchame, pretože dýchať musíme. Sme s istou nadsádzkou plastoví ľudia.” dodáva Sherri Masonová.

Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (United States Environmental Protection Agency) stanovuje, že bezpečný limit je napríklad v prípade azbestu niekoľko miliónov vlákien v litri pitnej vody. Prečo by potom malo byť nebezpečných len niekoľko vlákien plastu v pitnej vode? Masonová hovorí: “Chcela by som zopakovať, že by sme nemali hovoriť o tom, čo je väčší či menší zabijak, ale ak uvádzame konkrétne azbest, potom problém s ním súvisí s dýchaním, pretože jeho vdychovanie škodí pľúcam. Pitie vody z takýmto obsahom je však niečo iné. Nechcem hovoriť, aby sa ľudia, ktorí si prečítajú správu o výsledkoch nášho výskumov, mali začať obávať, že je s ľudstvom koniec, pretože mikrovlákna plastov sú v každej vode, a nehovorím, že to je škodlivé.”

“Nemáme napríklad dosť dôkazov, aby u ľudí počet mikrovlákien plastov, ktorý sme odhalili v pitnej vode, vyvolával obavy z bezprostredného ohrozenia nášho zdravia. No pozorujeme negatívny vplyv rastúceho množstva plastov na nižšie organizmy. Napríklad žaby alebo ryby, sú stále vo vode, a preto sa u nich zmeny prejavujú rýchlejšie ako u ľudí a sú drastické. Ak sa pozrieme do histórie, často zisťujeme, že zmeny sa najprv odohrávajú u drobných organizmov. Čo sa deje im, sa nakoniec stane nám. Sú v podstate otvoreným oknom do ľudskej budúcnosti.”

Odborníčka upozorňuje, že ľudstvo v roku 2016 vyprodukovalo až okolo 320 miliónov ton plastov, a nepočítajú sa do toho syntetické vlákna. S nimi by to mohlo byť násobne viac. “Mali by sme si znovu premyslieť náš vzťah k tejto látke a nájsť cesty, ako utlmiť jej používanie skôr, ako budeme v oveľa horšej situácii. Nechcem, aby sa ľudia báli toho, čo jedia a pijú, nechcem, aby sa báli vychádzať z domu od svojich čističiek vzduchu. To nie je cieľom ani môjho konania, ani môjho výskumu. Chcem niečo iné – aby sme začali konať a zmenili svoj prístup,” vyzýva Masonová.

Chemička a výskumníčka v rozhovore odpovedala aj na otázku, či by bol možný život na Zemi bez prítomnosti plastov. “Teraz by som asi mala odpovedať: Samozrejme! Ľudstvo predsa bez plastov dlhé roky žilo, alebo nie? Ale to je nezmysel. Netreba sa strániť všetkého plastického, veď existuje rad oblastí, kde má plast význam. Môžeme ale žiť bez “stupídnych” plastov – napríklad bez plastových vreciek, fliaš či slamiek. Bez týchto “stupídnych” jednorazových plastov žiť nielen môžeme, ale dokonca by sme mali.”

“Sme obklopení chémiou. Prostredie, v ktorom žijeme, je obzvlášť výdatné na syntetické chemikálie a mali by sme zvážiť ich zdravotné dopady, pričom o niektorých z nich nie je pochýb. U žien ide napríklad o skorší nástup puberty, čo v neskoršom živote vedie k častejšiemu výskytu rakoviny vaječníkov a prsníka. U mužov je evidentný drastický prepad v kvalite spermií, zjednodušene povedané klesá množstvo a hustota spermií, a všeobecne možno konštatovať, že syntetické chemikálie prispievajú k feminizácii mužov,” spomína najznámejšie negatívne vplyvy plastov, ktoré už potvrdilo viacero výskumov.

Ďalej Masonová vysvetľuje nový trend – feminizáciu mužov. “Napríklad sa mužom zmenšuje penis alebo sa zmenšuje plocha medzi ich análnym otvorom a mieškom – to všetko možno spolusúvisí s výskytom syntetických chemikálií.”

Hovorí aj o vyššom výskyte poruchy pozornosti s hyperaktivitou ADHD a autizmu alebo o náraste problémov s obezitou. “Nechcem aby sa to zhoršovalo, a preto žiadam naše aktívnejšie konanie. A nechcem to len kvôli sebe, ale aj kvôli transgeneračnému prenosu, pretože nejde len o to, že sa muži feminizujú či ženy pravdepodobnejšie dostanú rakovinu prsníka alebo niečo podobne zhubného, ​​ale aj o to, že tehotné či dojčiace ženy všetko odovzdávajú svojim doteraz nenarodeným alebo sotva narodeným deťom.”