Varšava 10. augusta 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Alik Keplicz)
Postkomunistické Poľsko obdŕžalo škrtanie dlhov v skorých 90-tych rokoch minulého storočia. Tým bol položený základný kameň pre ekonomickú prosperitu. Či by ostrihanie dlhov pomohlo gréckemu hospodárskemu rozvoju je nejasné, no porovnanie týchto krajín je prinajmenšom zaujímavé
Jeffrey Sachs je medzinárodne uznávaný ekonóm a riaditeľ Inštitútu Zeme na Kolumbijskej univerzite. Pre vývoj Poľska v postkomunistickej ére napísal: „Poľsko po zrútení sovietskej éry v roku 1989 ťažili vysoké dlhy. Udusili všetky nádeje na hospodárske oživenie v samom zárodku a zrazili vznikajúcu postkomunistickú demokraciu na kolená. Bol som vtedy ako hospodársky poradca v Poľsku a trval som na tom, aby krajiny G-7 odpustili Poľsku dlhy. USA konali objektívne a rýchlo a ďalšie krajiny G-7 ich príklad nasledovali – Nemecko ako posledná krajina – tak boli Poľsku odpustené dlhy a v krajine mohla začať prosperovať ekonomika a nová demokracia.”
V skutočnosti bolo Poľsko na začiatku 90-tych rokov v podobnej situácii ako teraz Grécko. Poľsku sa však dostalo pomoci. Krajina nemusela splatiť časť starých dlhov komunistickej éry, aby sa zabránilo krachu. „Psychologicky bolo škrtanie dlhov nesmierne dôležité,“ poznamenali nemecké noviny TAZ v októbri 2011.
Nemecký týždenník Der Zeit napísal: „Doteraz sa žiadnej rozvojovej krajine nepodarilo to, čo dosiahlo Poľsko: odpustenie veľkej časti svojho zahraničného dlhu. Veritelia zhromaždení v Parížskom klube sa vzdali polovice svojich pohľadávok v celkovej výške takmer 50 miliárd nemeckých mariek. To dokonca presahuje ústupky, ktoré boli vykonané v najchudobnejších krajinách sveta – tým bola odpustená len jedna tretina z vládnych záväzkov.“
V nemecko-poľskej dohode z roku 1992 sa uvádza, že sa federálna vláda vzdala pohľadávok vo výške 9,1 miliardy nemeckých mariek. Tak bola v dvoch krokoch odpustená polovica dlhu. Poľská ekonomika odvtedy rastie. Vzhľadom na štatistické údaje z roku 2004 vzrástla ekonomika o 5,1 percenta, v roku 2007 dokonca až o 7,2 percenta, v roku 2014 o 3,3 percenta a v tomto roku sa očakáva nárast o 3,48 percent.
Avšak Poliaci nemajú v úmysle vymeniť zlotý za euro. Kríza eura ukazuje, ako katastrofálne to môže byť pre krajinu, ak sa s vlastnou menou vzdá niektorých základných častí suverenity a v čase krízy neuhasí oheň ani vlastná tlač bankoviek, ako zhodnotili noviny TAZ ešte v roku 2011. Odvtedy sa nič nezmenilo.
V prípade Grécka bolo prvé škrtanie dlhov vykonané v roku 2012, kedy museli súkromní investori odpísať zhruba 108 miliárd eur. “Druhé” škrtanie bolo vykonané nepriamo predĺžením splátok EFSF a EFSM. Priemerné úverové podmienky sú 16 – 31 rokov. Začiatok splácania je v roku 2020. Úrok sa pohybuje medzi 0,6 až 1,3 percentami ročne. Napriek tomu sa očakáva, že termín splácania pôžičiek od ESM sa bude opäť postupne v priebehu doby predlžovať a úrokové sadzby sa budú znižovať.
Naopak, pôžičky MMF sú najdrahšie. Sú splatné medzi rokmi 2015-2025 s priemernou úrokovou sadzbou vo výške 3,6 percenta. Tieto pôžičky od ECB sú dimenzované na 5,1 percenta, no bolo zaručené Európskou centrálnou bankou, že Grécko dostane náhradu výnosov z nakúpených vládnych dlhopisov.