Skopje 16. januára (TASR) – Počas prvých piatich rokov svojho pôsobenia identifikovala macedónska lustračná komisia zhruba 130 osôb, ktoré kolaborovali s políciou z čias juhoslovanskej komunistickej éry, alebo nariadili sledovanie ľudí. Informoval o tom dnes server Balkaninsight.com.
Odstupujúci šéf lustračnej komisie Tome Adžiev v stredu uviedol, že počas prvých piatich rokov svojho pôsobenia preveril tento štátny orgán viac než 29.000 osobných záznamov a objavil približne 130 komunistických kolaborantov a osôb, ktoré vydali nariadenie na sledovanie ľudí z ideologických príčin.
Počas druhého päťročného funkčného obdobia bude 11-členná komisia preverovať zvyšných 20.000 záznamov, ktoré sa nachádzajú v štátnych archívoch a ďalších inštitúciách, dodal Adžiev.
Komisia podľa neho robí svoju prácu dobre napriek "obštrukciám" oponentov lustrácií, ktorí sa domnievajú, že je komisia provládna a spolitizovaná, píše server Balkaninsight.com.
"Komisia počas svojej práce čelila mnohým problémom. Kým určitá skupina ľudí v krajine chce, aby lustračný proces prebehol, ďalšia skupina je proti tomu," spresnil pre miestne médiá Adžiev, ktorý sa v súčasnosti uchádza o mandát člena komisie.
Macedónsko nasleduje kroky mnohých ďalších bývalých komunistických krajín, ktoré prijali lustračné zákony v reakcii na vyrovnanie sa s nespravodlivosťami z minulosti, súvisiacimi s politicky motivovaným prenasledovaním. Prácu macedónskej lustračnej komisie však sprevádzali od jej vzniku v roku 2009 kontroverzné kroky, píše Balkaninsight.
Opozícia namieta, že komisia je zneužívaná na to, aby sa zamerala na kritikov vlády. V decembri 2012 z nej na protest stiahla dvoch svojich členov. Adžiev tieto tvrdenia odmietol.
Macedónsky parlament prijal prvý lustračný zákon v roku 2008 a druhý v roku 2012 po tom, čo ústavný súd krajiny dvakrát zrušil kľúčové opatrenia pôvodnej legislatívy. Obmedzil tým jej časové rozpätie a rozsah profesií, ktoré majú byť predmetom previerok.
Na rozdiel od prvého zákona i prvej lustračnej komisie, ktorá sa od začiatku tešila rozsiahlej podpore, nová legislatíva bola prijatá len hlasmi poslancov macedónskej vládnucej strany. Očakáva sa, že ústavný súd v krátkom čase prijme tretie rozhodnutie v súvislosti s niektorými spornými časťami nového zákona.
Voľba nových členov komisie medzitým začala v parlamente už v stredu. O 11 mandátov sa uchádza 24 kandidátov. Hlasovanie však poznačil bojkot opozičnej Sociálnej demokratickej strany (SDSM), ktorá uviedla, že nepodporí žiadneho kandidáta na členstvo v komisii.
Noví nominanti musia byť v parlamente schválení dvojtretinovou väčšinou, ktorou vláda macedónskeho premiéra Nikolu Gruevského nedisponuje.
Bojkot však napriek tomu voľbu nových členov komisie dlho mariť nebude, pretože v prípade neúspešnej prvej voľby nasleduje druhá, v prípade ktorej postačí podpora jednoduchej väčšiny poslancov.