Upozornila, že komisia konštatovala nedostatky, ktoré považuje za porušenie akademických pravidiel „vo viacerých prípadoch“ z obdobia pred dvadsiatimi rokmi, teda nie iba v práci predsedu SNS. „Pokiaľ je mi známe, neboli schopní potvrdiť, že išlo o plagiát. Takže sa celá kauza plagiát odohrávala skôr v politicko–mediálnej rovine,“ tvrdí ministerka.

Podľa podpredsedu Akademického senátu UMB Miroslava Hužvára neboli v prípade Dankovej práce porušené pravidlá, ktoré mala v tom čase univerzita nastavené, keďže vtedy nemala presne definované pravidlá akademického publikovania. Teda ich nie je možné ani vymáhať, hoci komisia konštatovala nesprávne citovanie až v 64 zo 74 strán práce Andreja Danka.

Podľa ministerky je rozdiel v tom, či komisia v minulosti akceptovala prácu s neúmyselne spôsobenými chybami a v tom, ak niekto získal titul napríklad na základe spáchania trestného činu. Ale ani v takom prípade podľa nej dnešný právny stav neumožňuje odobratie titulu. Rezort školstva však podľa nej pripravil novelu vysokoškolského zákona, ktorá to v budúcnosti umožní.

„V súčasnosti nie je na základe slovenského právneho poriadku možné odobrať vysokoškolský titul, aj keby sa neskôr ukázalo, že bol získaný v dôsledku nejakého neoprávneného konania, najmä úmyselného trestného činu. Podvodu, porušovania autorských práv, priemyselných práv, dokonca pozmeňovania pečatí, materiálov, atď,“ povedala.

Podľa Lubyovej budú aj samotní študenti dávať väčší dôraz na kvalitu svojich prác, ak budú vedieť, že existuje možnosť titul aj po rokoch stratiť. Druhá vec podľa nej je, že sa v posledných rokoch na Slovensku rozmohla prax predávania hotových prác. „Rozmáhajú sa tu praktiky, ako nám avizovala akademická obec, že práce za študentov vypracovávajú iní ľudia. A môžu byť pritom napísané tvorivo v súlade s autorskými právami, dodržané môžu byť všetky citačné normy, ale je to podvod v tom zmysle, že to písal niekto iný. To je naozaj niečo, čo treba začať postihovať,“ povedala. „A zároveň, ak už chce niekto niekoho riešiť, tak aby mal ten dotyčný právo na férový proces regulovaný všeobecne záväzným predpisom a nie nejakými ad hoc účelovými konaniami,“ dodala.

V prípadoch, kedy si študent pomohol k titulu spáchaním trestného činu, bude môcť po schválení novely konať rektor školy na základe právoplatného rozhodnutia súdu a odporúčania odbornej komisie. V prípadoch, keď existuje podozrenie, že prácu vytvoril niekto iný ako autor, však nejde o trestný čin. „Tu je dôležitá rozhodovacia kompetencia akademickej komunity, ktorá má veľkú mieru autonómie,“ povedala Lubyová.

„Akademická komunita má za úlohu, aby posúdila okolnosti, či došlo k tak závažnému porušeniu pravidiel, aby došlo k odobratiu titulu. V prípade vypracovania práce inou osobou nejde o trestný čin a tu je gro rozhodovania na akademickej komunite. V prípade trestných činov platí, že o nich môže rozhodovať iba súd,“ povedala.

V novele zákona sú trestné činy, za ktoré by malo byť možné titul odobrať, uvedené, musia však mať súvis so získaním daného vzdelania. „Ak by napríklad chirurg získal titul bez podvodov a v súlade s právnymi predpismi a potom neskôr, počas svojej ďalšej kariéry napríklad zobral úplatok, titul mu odobratý byť nemôže. Vina musí byť kumulatívna, musí ísť o trestný čin, ktorý zároveň súvisel so získaním titulu. Napríklad, ak dá niekto úplatok za to, aby získal pozitívnejšie hodnotenie,“ vysvetlila ministerka.

Hoci novela nebude retroaktívna, bude sa ňou dať podľa ministerky do istej miery postihovať aj konanie v minulosti. „Súvisí to s premlčacími dobami úmyselných trestných činov. Človek môže byť súdený za konanie, ktoré spáchal v minulosti, to je úplne normálne, v rámci daných premlčacích lehôt,“ povedala v súvislosti s tým, že konanie akademických inštitúcií môže v takýchto prípadoch nasledovať po právoplatnom rozhodnutí súdu.

V diskusii ministerka reagovala aj na opozičnú kritiku za rozdeľovanie stimulov v rámci schémy Stimuly pre výskum a vývoj, kde ministerstvo rozdelilo 33,4 milióna eur 30 firmám na projekty v oblasti výskumu a vývoja. Medzi úspešnými žiadateľmi sú však podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) aj firmy, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu, sídlia v obytnom či rodinnom dome, prípadne nemajú funkčnú webstránku.

Ministerka reaguje, že stimuly boli určené aj na podporu startupov a firiem, ktoré len začínajú s programami výskumu a vývoja, logicky teda nemajú v tejto oblasti históriu. „Pán, ktorý to kritizuje, si pomýlil kritériá pri prideľovaní eurofondov a stimulov. Pri eurofondoch je podmienka obratu a nejakej histórie vo vykonávaní vedy a výskumu, osobne som tam tieto kritériá zaviedla. Ale stimuly sú iná vec, majú iný účel ako eurofondové projekty,“ tvrdí ministerka.

„Pri eurofondoch ide o veľké multimiliónové strategické partnerstvá. Stimuly sú často zamerané na začínajúcich, aj startupistov, alebo na nové pracovné miesta, ktoré v budúcnosti niekto začne vytvárať v segmente s vysokým obsahom vedy a výskumu,“ povedala. „Alebo aby sa niekto od čisto výrobnej aktivity presunul na aktivity spojené aj s vedou a výskumom. Je to vo veľkej miere orientované na začínajúcich a na budúce aktivity. Preto, logicky, ani zákon o stimuloch nevyžaduje, aby mal žiadateľ históriu. Ak by sme vyžadovali desať rokov histórie vo vede a výskume, napríklad startupista sa tam nikdy nemôže prihlásiť,“ upozornila.

Dodala, že vygenerovanie tridsiatich miliónov na podporu rozbehnutia projektov vedy a výskumu považovala za úspech a pripravený systém rozdeľovania prostriedkov za mimoriadne transparentný. Preto ju negatívne odozvy opozície a niektorých médií nepríjemne prekvapili.

„Pred tým, ako sme vyhlásili výzvu na tieto stimuly, som urobila na Úrade vlády špeciálnu tlačovú konferenciu. Boli tam všetky hlavné médiá. Mala som tam ľudí zo sekcie vedy a rozprávali sme o tom, že bude takáto schéma Stimuly, aké to má ciele, pravidlá a kritériá. Že sú to nové prostriedky do vedy. Dúfali sme, že to budú vysielať. To bola moja jediná tlačová konferencia, na ktorej bolo nula novinárskych otázok a nula mediálnych výstupov. A o niekoľko mesiacov si televízia, ktorá tam bola, dovolí dať pred Vianocami reportáž, že Lubyová potichu rozdelila peniaze,“ povedala.

Na otázku, na základe čoho považuje hodnotenie projektov za transparentné, uviedla, že išlo o viackolový systém, spojený so žrebovaním hodnotiteľov za prítomnosti notára.

Najprv boli podľa nej všetky prihlásené subjekty administratívne kontrolované, či spĺňajú formálne kritériá, nemajú daňové nedoplatky alebo dlhy v Sociálnej poisťovni.

Na otázku, prečo už v tejto fáze nevyradili zo súťaže uchádzačov, ktorí neboli registrovaní v Registri partnerov verejného sektora, ministerka reagovala, že takýto postup zákon o stimuloch z roku 2009 nepredpisuje. Z hľadiska správneho konania mohlo byť preto podľa nej nesplnenie podmienky registrácie vnímané len ako formálny nedostatok konania. „Nemali sme právo na základe tohto to celé zamietnuť, ale sme ich vyzvali a upozornili, aby odstránili formálny nedostatok, aby sa zaregistrovali. Oni sa aj všetci zaregistrovali,“ konštatovala.

Potom po kontrole formálnych náležitostí podľa nej nasledovali tri kolá odborného hodnotenia. “V prvom kole hodnotia každý jeden projekt dvaja hodnotitelia, jeden je špecialista na podnikateľské prostredie a druhý na všeobecný prehľad pri uplatňovaní vedy a techniky. Pokračuje sa do druhého kola hodnotenia, kde sú odborníci na daný vedný odbor. Napokon sa ide do tretieho kola, kde hodnotí komisia pozostávajúca zo štyroch zástupcov ministerstva a siedmich externých predstaviteľov rôznych inštitúcií,“ vysvetľuje.

„Je tam zabezpečená vysoká prevaha externého prostredia. Sú tam odborníci zo všetkých týchto oblastí, pochádzajú z významných inštitúcií a vyberajú sa losovaním na základe náhodnosti zo systému, ktorý vedie ministerstvo. Dávajú sa do neho osobnosti a inštitúcie, ktoré majú históriu v oblasti výskumu. Losovanie prebehlo za kontroly notárky a mám z neho notársku zápisnicu,“ povedala Lubyová. „Nevstupovali sme do toho ani politicky, ani ja osobne. Nezmenila som ani jedno odporúčanie komisie,“ tvrdí.

„Je to veľmi transparentný systém. Každý musí absolvovať tieto štyri kolá hodnotenia. Podľa mňa sa vlna kritiky zdvihla aj preto, že sme výzvu otvorili široko a mohli sa prihlásiť aj subjekty, ktoré doteraz nikdy nedostali štátnu podporu. Prišli do hry aj noví ľudia a podniky,“ uvažuje Lubyová. „V minulosti nebýval nikto zamietnutý, tí, čo sa prihlásili, aj dostali podporu. Teraz to bola široká otvorená súťaž, mali sme 46 prihlásených. Tridsať bolo podporených a šestnásť zamietnutých. Myslím si, že časť mediálnych kampaní súvisí s aktivitami zamietnutých subjektov,“ odhaduje.

„Čo je zvlášť smutné, atakovaní sú samotní hodnotitelia. Musíme hodnotiteľov chrániť, lebo už sa boja a nikto nám nechce hodnotiť projekty. Kto sa v takejto atmosfére prihlási za hodnotiteľa eurofondov? Keď pri tridsaťmiliónovej výzve prebieha toto, čo bude pri tristomiliónovej výzve?,“ pýta sa. „A na konci dňa budeme my obviňovaní, že nemáme čerpanie eurofondov,“ uzavrela ministerka.

V diskusii reagovala aj na otázku, prečo na ministerstvo nastúpil tretí štátny tajomník v podobe bývalého olympijského medailistu v športovej streľbe Jozefa Gönciho.

Agendou nového štátneho tajomníka bude šport. „Šport je obrovská téma, ktorá si zaslúži pozornosť, lebo má dosahy na zdravotný stav obyvateľstva, na psychické zdravie, výdavky na zdravotnú starostlivosť či na dlhovekosť ľudí,“ hovorí ministerka. Dodáva, že na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu niekedy ostával šport až tretí v poradí.

„Chceme dať športovej obci aj celej verejnosti signál, že šport si zaslúži prioritnú pozornosť. Je to chápané ako medzikrok k tomu, aby niekedy v budúcnosti prípadne vzniklo samostatné ministerstvo športu a cestovného ruchu,“ povedala Lubyová.