Moskva 14. augusta 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Murad Orujov)
Bod o neprípustnosti založenia vojenských základní tretích krajín na pobreží v Dohovore o právnom statuse Kaspického mora nezaručuje 100 % zákaz. Posilňuje však bezpečie v regióne. Potrebné sú ďalšie rokovania o niekoľkých bodoch dohovoru, vyhlásil vedúci inštitútu pre kaspickú spoluprácu Sergej Michejev.
V kazachstanskom meste Aktau prebehlo stretnutie lídrov Ruska, Azerbajdžanu, Kazachstanu, Turkmenistanu a Iránu. Po rokovaní bol podpísaný Dohovor o právnom statuse Kaspického mora.
Podľa dohovoru bude plocha vodnej hladiny Kaspického mora spoločná, ale dno a hlbiny sa delia medzi susedné krajiny na úseky podľa dohôd na základe medzinárodného práva. Lodná doprava, rybolov, vedecké výskumy a stavba plynovodov sa budú realizovať podľa pravidiel, ktoré určia krajiny. Pri realizácii veľkých morských projektov bude určite vzatý do úvahy aj ekologický faktor.
Jedným zo základných bodov dohovoru je bod o neprítomnosti vojenských síl tretích štátov na území Kaspického pobrežia. Dohoda tiež určuje, že žiadny z piatich štátov nemôže poskytovať svoje územie tretiemu štátu, ktorý by chcel more využiť na agresiu proti akejkoľvek krajine kaspickej päťky.
„V tomto dohovore sú veľmi nejasné definície — krajiny sú proti vytvoreniu cudzích vojenských základní, ktoré môžu byť použité proti jednému z piatich štátov. Z toho sa dá prísť k záveru, že pre iné účely je vytváranie základní povolené. Napríklad ak základňa nebude použitá proti jednej z krajín kaspickej päťky. Je to veľmi hmlisté a prefíkané, presne povedané,” vyhlásil Michejev.
Podľa experta tento bod necháva východisko pre vytváranie základní inými štátmi, ktoré nie sú hráči v kaspickom regióne.
„V dohode nie je vidieť 100 % zákaz budovania cudzích vojenských základní. Myslím si, že táto otázka ešte bude posudzovaná. Stopercentné právne záruky podľa môjho názoru v dohovore nie sú,” domnieva sa Michejev.
Expert uvádza, že Irán by chcel, aby boli tvrdšie záruky, že na pobreží Kaspického mora za žiadnych podmienok nevzniknú vojenské základne tretích krajín.
„Prečo Irán vôbec súhlasil s tou variantou, zostáva tajomstvom. Možno preto, že sa Irán ocitol v zložitej situácii kvôli sankciám… Dlhú dobu bola dohoda brzdená práve kvôli iránskej pozícii. Irán sa uchádzal o veľký kus na juhu Kaspického mora — chceli 25 %, neuznávali 15 míľové zóny. Tvrdo sa toho držali, i keď chápali, že to nedostanú. Je to čudné, že súhlasili s pobrežnou zónou. Možno sú tam nejaké zákulisné rokovania,” povedal expert.