Bratislava 6. februára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/Vladimír Benko/MV SR)

Pripravovaný zákon o potláčaní kriminality v rómskych osadách nie je spontánnou reakciou na aktuálnu situáciu, ale logickým vyústením dlhoročných aktivít rezortu vnútra. „Nie je to len o represii. Ale je to aj o nej, bezpečnosť občanov bude vždy na prvom mieste. A nielen vo vnútorných otázkach, ale aj v otázkach migrantov. Aj tam sme kritizovaní, že sme rasisti. Nie sme,“ povedal v diskusii na TABLET.TV podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).

Jedným z troch pilierov pripravovaného zákona je prevencia a podpora vytvárania komunitných centier v rómskych osadách, ďalšie dva sú represívne, smerujú k posilneniu právomocí policajtov a vytvoreniu integrovaných policajných oddelení s vyšším počtom policajtov podporených ešte občianskymi hliadkami.

Podľa Kaliňáka by prijatie zákona malo umožniť policajtom prijímať adresné opatrenia určené pre špecifickú lokalitu. Chce tým reagovať na trend, podľa ktorého kriminalita vo väčšine z 1600 rómskych osád klesá podobným tempom ako v celoslovenskom priemere, v dvoch stovkách špecifických problémových lokalít však nie.

„Napríklad v Trebišove je pokles kriminality polovičný a zásadne stúpla objasnenosť. Výrazne tam pomáhajú kamery. V Sečovciach klesla z 337 (trestných činov, pozn. Teraz.sk) na 170 a objasnenosť z 56 percent na 77. Ale Krompachy? Kleslo to z 289 na 230, teda len o niečo viac ako 20 percent,“ upozornil Kaliňák.

Práve v Krompachoch predstavil základné tézy návrhu zákona. „Pre ilustráciu toho, čo presne chceme robiť. Krompachy patria medzi oblasti, v ktorých vývoj situácie patrí medzi najhoršie,“ povedal. Tvrdí, že návrh zákona pripravovali rok na základe údajov z regiónov, aj diskusie s policajnými rómskymi špecialistami.

V tejto súvislosti pripomenul, že keď nastupoval na čelo rezortu, bolo rómskych špecialistov iba 18. „Dnes ich je 284. Teda policajtov v uniformách, ktorí pôsobia priamo v osadách,“ upozornil minister. Títo ľudia podľa neho nezasahujú len priamo pri incidentoch, ale môžu ochrániť napríklad poštára alebo podporiť zásah hasičov. Zákon podľa Kaliňáka okrem toho počíta s tým, že rómskych špecialistov budú v teréne podporovať aj komunitné občianske hliadky.

Na otázku, aký je rozdiel medzi často kritizovanými hliadkami kotlebovcov a týmto projektom, minister odpovedá, že zásadný. „Príslušníkmi komunitných poriadkových jednotiek budú obyvatelia komunity. Priamo tí, ktorých sa to týka. Už sa to viackrát osvedčilo. My sme ten projekt spúšťali v roku 2013, je to tiež jedna z vecí, ktoré sme vykonali v minulej vláde,“ vysvetľuje Kaliňák. „Často sa vyberajú práve ľudia, ktorí majú v osade najväčšiu autoritu, ich slovo v osade niečo znamená a majú záujem s ministerstvom takouto formou spolupracovať. V mnohých prípadoch predpokladáme, že nebude treba ďalší zásah Policajného zboru, lebo si to upracú doma sami,“ dodáva.

Ministerstvo chce zabezpečiť trvalú udržateľnosť týchto hliadok a keďže eurofondy v najbližších rokoch skončia, preberie ich financovanie na seba.

Policajti by mali získať nové oprávnenia. Ak napríklad páchateľ nebude schopný a ochotný zaplatiť pokutu, budú mať právo odňať mu vec. A budú môcť v špecifických prípadoch zasiahnuť aj bez toho, aby sa dalo jasne konštatovať spáchanie priestupku alebo trestného činu.

„Je to často tzv. otravujúce správanie,“ odpovedá minister na otázku, o aký druh incidentov by malo ísť. „Napríklad Krompachy vybudovali priemyselný park, do ktorého chcú dostať investorov. Ale cesta vedie vedľa Hornádu a v lete si tam z toho malí nespratníci urobia pláž. Všetci ležia vyčapení na ceste a nikto nedokáže prejsť autom, prípadne ich odohnať,“ povedal. „Preto je dôležité, aby aj v takomto prípade policajt vedel dať príkaz, aby niekto niekde nezdržiaval. Alebo aby si potom poň musel prísť na policajné oddelenie rodič, ktorý je zaň zodpovedný. Voči dieťaťu nemôžete zakročiť, potrebujete využiť nejaké veľmi jemné mechanizmy, aby ste zodpovednosť rodičov zvýšili,“ dodal Kaliňák.

Precizovať by sa mali aj viaceré zákonné definície. „Budeme sa snažiť presne zadefinovať, čo je obydlie, čo je z nášho pohľadu predovšetkým klasická skolaudovaná stavba, ktorá požíva adekvátnu ochranu. Naopak, ak sú priestory využívané na rušenie nočného pokoja, prípadne pálenie pneumatík alebo čohokoľvek iného, alebo ak zaberú priestor medzi osadou a dedinou, kde mali deti z majoritnej časti obce predtým ihrisko a teraz sa tam boja chodiť, aby nedostali facku, toto všetko musí polícia začať riešiť,“ povedal Kaliňák.

Možnosť odobrať páchateľovi vec považuje Kaliňák za preventívne a motivujúce opatrenie. „K mnohým priestupkom dnes dochádza preto, že si páchatelia myslia, že ich nie je ako potrestať. Ale ak vie, že môže prísť o svoj satelitný prijímač, na ktorom od rána do večera pozerá televíziu, má s tým problém,“ tvrdí.

„To ustanovenie platí aj na autá, keď mnohokrát nemajú ani vodičáky a jazdia s tým kade–tade po poli, často spôsobia dopravné nehody. Úpravy vychádzajú z toho, čo nám policajti hovoria. Rok sme strávili v diskusii s rómskymi špecialistami, mali sme s nimi aj špeciálne stretnutie v Banskej Bystrici,“ uviedol minister.

Policajt nebude mať povinnosť riešiť pokutu odobraním veci, ale pribudne mu aj táto možnosť. „Ktorú z možností si policajt zvolí, je na ňom. Ale platia všeobecné pravidlá, že táto možnosť tu je,“ zdôraznil Kaliňák.

Ministerstvo sa však neobmedzuje len na represiu. „Kamery sú jedno z opatrení, ktoré sme začali robiť po roku 2006. Dovtedy sa dávalo na prevenciu kriminality ročne niekoľko stotisíc eur, my sme prešli k trom–štyrom miliónom, ktoré každoročne investujeme do viac ako 800 projektov. Venujeme sa viktimačnej, sociálnej alebo situačnej prevencii. Za tie roky sme viac ako tisíc obcí vybavili rôznymi typmi kamerových systémov v rôznom rozsahu,“ tvrdí Kaliňák, podľa ktorého mali tieto opatrenia významný vplyv najmä na zvýšenie objasnenosti trestných činov.

Rezort vnútra však realizuje aj netradičné opatrenia. „My sme napríklad priamo v rómskej osade otvorili dielňu na výrobu nábytku. Je to účelové zariadenie ministerstva vnútra. Máme tam zamestnaných našich ľudí, z ktorých každý bude do určitej miery pôsobiť ako majster a bude učiť ľudí z osady. Máme tam asi päť alebo šesť strojných zariadení, vytvárajú kancelársky nábytok pre obvodné oddelenia Policajného zboru a verím, že čoskoro aj pre obvodné úrady,“ povedal minister. „Získajú tam návyk chodiť do práce, určitej zodpovednosti a aj určité zručnosti v práci s drevom. V okolí je niekoľko drevospracujúcich fabrík, kde je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily,“ dodal.

„Nerobíme len represiu, pridávame aj ďalšie možnosti, ako je napríklad táto dielňa, alebo podpora hneď susedného komunitného centra, kde chceme, aby povinne chodili všetci záškoláci, ak chcú mať ich rodiny nárok na rodinné prídavky,“ uviedol Kaliňák s tým, že je to už druhá rezortná dielňa, v prvej vyrábajú okná pre takmer dve tisícky nehnuteľností patriacich pod ministerstvo vnútra.

Situácia v osadách sa podľa Kaliňáka v aktuálnej dobe výrazne mení a aj preto je potrebné reagovať adresnými opatreniami. „Malo by to fungovať aj vo vnútri osady. Dnes nastávajú predtým nepredstaviteľné prípady, že 30–40 percent osady začína pracovať. A táto časť Rómov sa začína sťažovať, že sa nemôžu vyspať, aby mohli ísť do práce,“ povedal.

Rodiny, kde už deti prestávajú byť zdrojom príjmu, ich majú menej, zato sa však o ne rodičia lepšie starajú. „Majú oveľa lepšie šance do budúcnosti,“ povedal minister. Aj vzhľadom na veľké rozdiely v kriminalite rôznych lokalít chce minister, aby zákon umožnil nastavovať opatrenia podľa miestnej situácie. „Revúca ako mestská lokalita s integrovanou časťou obývanou rómskou populáciou bude mať iné pravidlá, ako Chminianske Jakubovany, ktoré sú dedinskou lokalitou so segregovanou rómskou komunitou. A tieto pravidlá musíme nastaviť,“ tvrdí.

Preto chce znovu zaviesť štatistiky rómskej kriminality. „Nie je dôvod, aby sme nezbierali údaje aj podľa národnosti. Nakoniec, v mnohých prípadoch je to veľmi zaujímavá informácia pre úpravu našich predpisov a pravidiel,“ povedal Kaliňák.

„My sa chceme sústrediť na miesto, kde kriminalita vzniká. Podľa tohto pravidla urobíme štatistiky úplne presne. Takto získame exaktné čísla. Od týchto čísiel chceme odvíjať konkrétne opatrenia a vyhodnocovať ich úspešnosť,“ tvrdí.

Argumenty opozície, podľa ktorých prichádza s návrhom zákona po rokoch pasivity, Kaliňák odmieta. „Robil som to takto vždy, považujem to za správne a občania si to žiadajú. Urobili sme množstvo opatrení za roky dozadu. Začnime reorganizáciou našich policajných oddelení s prihliadnutím na jednotlivé lokality,“ argumentuje. „Postavili sme úplne nové policajné oddelenie priamo v rómskej osade v Jarovniciach. Dvakrát sme zvyšovali počty policajtov, aby sa osada stabilizovala. A napriek tomu, že osada rastie, kriminalita tam klesá. Výrazne sme zvýšili počty rómskych špecialistov. Kto to sleduje, vidí v tom postupnosť a systém. A teraz ideme riešiť tú časť, ktorá sa nepodarila vyriešiť plošnými opatreniami. Musíme robiť lokálne a adresné opatrenia špeciálne pre danú lokalitu,“ uzatvára.

Navrhovaný zákon pozmení ďalšie právne normy. „Je tam viacero iných zákonov, ktoré sú jeho súčasťou. Či je to zákon o Policajnom zbore, priestupkový alebo trestný zákon.

Neviem si predstaviť, ako inak by sme znížili trestnú zodpovednosť na 14 rokov ako práve zákonom,“ povedal Kaliňák. „Sú to výsledky, ktoré budú merateľné. Postupne budeme uzatvárať dohody o spolupráci s jednotlivými obcami. Budú zahrňovať zavedenie poriadkových komunitných jednotiek, aj podporu komunitných centier tam, kde ešte chýbajú,“ dodal.

Kaliňák okrem toho uvažuje aj o zmene ústavy a následne legislatívnych iniciatívach v súčinnosti s rezortom školstva a sociálnych vecí. „Súčasťou tejto aktivity je aj úvaha o zmene ústavy v oblasti nároku na sociálne dávky. A potom sú tu zmeny zákonov, ktoré sa týkajú sociálnych a školských otázok, kde už bude treba intenzívne spolupracovať s ministerstvom školstva a sociálnych vecí. Takže je to celá séria opatrení,“ zhrnul minister vnútra.