Môj profil 
Predplatné
Návrh zákona o územnom plánovaní počíta s tým, že územný plán ako odborný strategický dokument územného rozvoja budú mať všetky obce. Z celkového počtu 2 891 obcí a miest má doteraz územný plán 1 402 z nich, teda 48 percent. “Stanovili sme rôzne prechodné obdobia podľa veľkosti obcí, pretože nie všetky si to najmä z finančných dôvodov môžu v krátkom čase dovoliť. V dlhodobom horizonte počítame s tým, že každá obec musí mať územný plán,” povedal nedávno štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Peter Ďurček. Zákon má podľa rezortu skrátiť proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a spresniť postupy ich obstarávania a schvaľovania. Zodpovednosť za územný rozvoj má zostať v pôsobností obcí a samosprávnych krajov, avšak so zavedením profesionalizácie. Každá stavba by mala mať jedno konanie a povolenie. “Chceli sme zachovať obciam možnosť vyjadrovať sa ku všetkým stavbám na území obcí. Preto sme nahradili doterajšie územné rozhodovanie takzvaným územným stanoviskom,” uviedol štátny tajomník.
Zámerom návrhu zákona o výstavbe (stavebný zákon) je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, zvlášť pre stavby rodinných domov a malých bytových domov. Zároveň by mal zamedziť budúcim tzv. čiernym stavbám, čiže bez povolenia, ako následok komplikovaného a zdĺhavého stavebného konania. Ambíciou rezortu bolo znemožniť vznik ďalších čiernych stavieb. “Po novom by malo byť takmer nemožné, aby niekto, kto začne nelegálne stavbu, tak si ju zlegalizuje dodatočným stavebným povolením,” upozornil Ďurček. Stavebná inšpekcia by mala mať výrazne väčšie kompetencie, keďže najväčší problém s čiernymi stavbami mali obce práve v exekutívnej časti. Štátny stavebný dozor by sa mal starať o čierne stavby, aby to nemuseli riešiť výlučne obce, ktoré na to nemajú kapacity.
Ministerstvo pôvodne počítalo s tým, že štát po dlhých rokoch znovu vezme na seba výkon štátnej stavebnej správy, prenesený na obce. “Po viacerých rokovaniach vznikol kompromis a vo výkone stavebnej správy by mali pokračovať obce, ale za výrazne zmenených podmienok oproti tým, ktoré máme dnes,” poznamenal Ďurček. Sídlom stavebných úradov podľa pôvodného návrhu mali byť len mestá v sídlach 79 okresov, po novom by malo byť 162 stavebných obvodov. So znížením počtu stavebných obvodov so sídlami iba v okresných mestách nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Žiadalo zachovať súčasný počet 229 stavebných obvodov s možnosťou ich racionálnejšieho usporiadania, minimálne však v počte 190. Odborná príprava zamestnancov v štátnej stavebnej správe by mala byť prísnejšia. Obce majú pri výkone stavebnej správy totiž problémy najmä s nedostatkom finančných prostriedkov a kvalifikovaných zamestnancov.
.jpg)
.JPG)
