Môj profil 
Predplatné
Bratislava 24. apríla (TASR) – Riešenie situácie na Ústavnom súde (ÚS) SR, s ktorým dnes v podobe návrhu novely zákona prišla vláda, je v poriadku. Tvrdí to ústavný právnik Ján Drgonec.
"Na ÚS sa vytvorila patová situácia, ktorá nie je individuálneho typu a kedykoľvek v budúcnosti v ktoromkoľvek konaní pred týmto súdom sa môže zopakovať. Samozrejme, že je to do istej miery podmienené politickým pozadím kauzy, čiže nemôže sa asi opakovať v každom prípade," myslí si. Drgonec uznáva, že situáciu bolo treba riešiť, pričom existovalo len obmedzené množstvo možností. "Toto ja osobne pokladám za najjednoduchšie a najpádnejšie," povedal.
Právnu normu tiež označil za súladnú s tzv. Bangalórskymi princípmi. "Tie predstavujú medzinárodný štandard spravodlivosti súdov. Vládne riešenie je nielenže v súlade, ale na tie princípy odkázal aj Európsky súd pre ľudské práva v kauze Harabin vs SR," tvrdí. Drgonec si tiež myslí, že zvolený kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš bude namietať proti tomu, aby sa ten zákon prijal. "Pre neho je najvýhodnejšia situácia, dokedy sa zákon schváli," povedal.
Novela zákona o organizácii ÚS má vyriešiť patovú situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Novelou sa zakotví doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Platné znenie zákona týkajúce sa rozhodovania v pléne sa doplnilo novým znením, ktoré ustanovuje postup súdu v prípade vylúčenia alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania, ak by mohlo prísť k porušeniu zásady zákazu odmietnutiu spravodlivosti. V takom prípade sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov účastníkmi konania pre predpojatosť nebude prihliadať a o veci samej rozhodne plénum Ústavného súdu.
Jozef Čentéš podal začiatkom januára na ÚS SR sťažnosť vzhľadom na to, že prezident SR Ivan Gašparovič ho napriek zvoleniu v parlamente odmietol vymenovať na post generálneho prokurátora. V kauze podali obaja viacero námietok predpojatosti voči príslušným ústavným sudcom, ktorí mali v kauze rozhodovať. Tým sa dospelo k stavu, keď sú takmer všetci sudcovia vylúčení, prípadne sa namieta na ich predpojatosť, tak nie je možné na základe platnej právnej úpravy rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o námietkach účastníkov konania.
.JPG)
.jpg)
