Generálmajor vo výslužbe Emil Vestenický o kauze Danka: Uvedomujete si, čo všetko museli skutoční kapitáni preskákať, aby takú hodnosť dosiahli? Minca má však aj druhú stranu

Slovensko 25. januára 2017 (HSP/Foto: Jana Birošová/Extra Plus)

Kauza predsedu parlamentu Andreja Danka a jeho tajného povýšenia na kapitána hýbe celým Slovenskom. Jeho povýšenie však vyvolalo opačný efekt, aký možno čakal, keďže zvyčajne ľudia pri získaní hodnosti gratulujú. Dôstojnícka hodnosť kapitán mu ale medzi Slovákmi priniesla len poníženie. A čo prinieslo toto jeho povýšenie samotnej armáde a jej vojakom? Generálmajor vo výslužbe Emil Vestenický to pomenoval otvorene: dalo im to “bohovskú motiváciu”. „To je príklad ako náš vrcholový manažment devalvuje spoločenské hodnoty. Takto sa neposilňuje autorita štátnej moci. To je pach arogancie moci,“ vysvetlil.

V rozhovore pre Hlavné správy generálmajor odpovedal aj na otázky týkajúce sa oceňovania zo strany prezidenta Andreja Kisku, otázky o vyslaní našich vojakov do Lotyšska i o voľbách v USA a ich novom prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Za aktuálnu megakauzu sa považuje povýšenie predsedu NR SR Andreja Danka do hodnosti kapitána. Ako vy, ako generálmajor vo výslužbe, nazeráte na toto povýšenie o osem hodností. Aké povinnosti i práva vyplývajú Dankovi z tejto hodnosti v praxi v prípade vojenského konfliktu?

Je to devalvácia hierarchie vojenských hodností. Keďže dostal kapitána z desiatnika, ide o kvalitatívny skok z poddôstojníckej do dôstojníckej kategórie. Takže vznikajú pochyby a otázky aj voči ministrovi obrany. Absolvoval ten chlap dôstojnícke skúšky? Kapitáni, to je kategória úspešných veliteľov, nie manažérov, ako sa dnes s obľubou hovorieva, predurčených veliť rote, nie riadiť rotu, lebo to je jednoduchšie. Títo vojaci predstavujú profesionálne najvyspelejších, praxou overených znalcov potrieb a psychológie vojaka, zbraní, bojovej techniky, taktiky a všestranného zabezpečenia, pričom to isté vedia aj o potenciálnom protivníkovi. Kto z angažovaných priznáva urazenie týchto dôstojníkov? Uvedomujete si, čo všetko museli skutoční kapitáni preskákať, aby takú hodnosť dosiahli? Poviem rovno, dali ste im bohovskú motiváciu. To všetko z úbohej tendencie vlichotiť sa a neschopnosti odolať pokušeniu priživiť sa. To je príklad ako náš vrcholový manažment devalvuje spoločenské hodnoty. Takto sa neposilňuje autorita štátnej moci. To je pach arogancie moci. Žiaľ história je plná takýchto „maličkostí“, ktoré sa neskôr ukázali ako veľké zlyhania. Otázka tiež je, či sa dá tolerovať postup ministra obrany? Možno aj áno. V armáde je taktika obetovať 10, aby ste zachránili 100, vecou chladnej kalkulácie. Možno vykapitánoval vyšší rozpočet pre armádu? Kto vie? S takými vecami sa na bubon nechodí.

Musím však pripomenúť aj druhú stranu mince. Teraz sú všetci kritici na správnej strane. Vehementne sa postavili na ochranu hodnôt hierarchie a snažia sa brániť ich pred znevažovaním. Škoda len, že sa tak rozhorčene nepustili aj do tej koalície, ktorá kedysi na post ministra obrany postavila „naslovovzatého odborníka“ s modrou knižkou. To bola okatejšia kauzička než tá dnešná a oni, div sa svet, mlčali. Verím, že náš občan má dostatočné kombinačné schopnosti, aby postrehol príčiny kriku i mlčania v oboch prípadoch. Mali by sme kalkulovať aj s tým, kto nám zostane vo výbere, keď zavrhneme kritizovaných.

Aký je váš názor na ocenenia zo strany prezidenta Andreja Kisku, ktoré udelil Michalovi Kaščákovi a Michaelovi Kocábovi, ale na druhej strane neudelil ocenia hercovi Jurakovi Kukurovi a textárovi Borisovi Filanovi, ktorých navrhovala vláda SR?

Už som viackrát spomínal a rovnako urobili aj moji kolegovia z vedenia politickej strany Práca slovenského národa, že tieto vyznamenania reprezentujú štátne hodnoty a ako také, majú byť podľa svojej klasifikácie a predurčenia udeľované síce predstaviteľmi štátu, ale za zásluhy o danú štátnu oblasť a nie sú a nesmú byť nástrojom osobnej prezentácie udeľujúceho funkcionára. Sú výrazom ocenenia a pocty. Plnia motivačnú funkciu voči ďalším ľuďom, dávajú popud na nasledovanie. Ich významnosť spočíva v autorite štátu, ktorý za nimi stojí. V žiadnom prípade by udelenie vyznamenania nemalo byť súkromnou záležitosťou autority, ktorá ho udeľuje a už vonkoncom nie akýmsi splácaním jej osobného dlhu, či chvastaním sa aktuálnou mocou. Aj preto sa pri výbere oceňovaných predpokladá súčinnosť niekoľkých inštitúcií. O autorite, ktorá má rozhodujúcu právomoc sa so samozrejmosťou predpokladá, že to je džentlmen. Ak nastane sporná situácia spochybňujúca funkčnosť systému, niekde sa stala chyba a tú môže napraviť iba občan sám, lepším vyjadrením svojho volebného rozhodnutia. Platí však ono biblické: Nežízni volovi hubu jeho, lebo jeho káru neťaháš.

Čo si myslíte o vyslaní slovenských vojakov do Lotyšska? Čo týmto krokom chce ministerstvo obrany adresovať slovenskej verejnosti a ostatným členom NATO? Čo si myslíte o tvrdeniach odborníkov, že počet vyslaných vojakov 152 je nízky?

Vysielanie našich vojakov do zahraničia v rámci NATO je podpora amerických záujmov v danej oblasti a zároveň kamufláž tohto faktu prítomnosťou iných štátov. Pojem nízky, či vysoký je relatívny, lebo je podmienený východiskovou hodnotou. Ak vezmeme ako východiskovú hodnotu počet našich vojakov v zahraničných misiách a náklady s tým spojené, potom to nie je málo, ale viac než dosť. Keď si našu ochotu zúčastniť sa tejto misie spojíme aj s hrozbou, ktorú na teritórium nášho štátu privolávame v podobe protiopatrení Ruska, potom sa dostávame do nepríjemnej situácie. Hrozia nám totiž škody nielen hospodárskeho charakteru a USA nám ich kompenzovať nebudú. Vo vzťahu k iniciátorovi tohto natovského postupu, teda k americkej administratíve, riadenej najprv Obamom a teraz zas Trumpom, utrpíme tiež, keďže na základe Trumpovho inauguračného prejavu je oprávnený predpoklad, že sa smerovanie ich politiky zmení a my sa budeme opäť kývať ako líškin chvost. Pekne z jednej strany na druhú. Ako nám prstík strýčka Sama cvrnkne.

Poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Krasov k vyslaniu vojsk NATO do Poľska a Pobaltia uviedol: „Treba to zobrať na vedomie, ale nemyslím si, že treba prijímať nejaké opatrenia. Novoročný darček odchádzajúcej americkej administratívy, od odchádzajúceho prezidenta USA Baracka Obamu.“ Čo tieto slová podľa vás naznačujú o postoji Ruska?

Postoje poslanca Štátnej dumy sú prezentáciou jeho osobného profilu. Nie sú určujúce pre smerovanie ruskej zahraničnej politiky. Na výroku jedného poslanca nestojí rozhodovanie nijakého parlamentu. Tak nefunguje žiadna demokracia. Výkonná moc nie je v rukách členov zákonodarného zboru. Aktuálna politika prináša denne toľko závažných zmien, že ich predvídanie a potrebná reakcia na ne si vyžaduje plné sústredenie špecializovaného zboru, s potrebnými právomocami. Myslím si však, že jeho názor je „vzatý na vedomie“. Pokiaľ ale nevznikne v Štátnej dume nejaké záväzné, zákonom definované predurčenie, bude zahraničná politika Ruska zastrešovaná ministerstvom zahraničných vecí a prezidentom Ruskej federácie. Tí nesú bremeno zodpovednosti za budúcnosť svojich národov a ako ukazujú ich celosvetové aktivity od októbra 2015, významnosť Ruska sa veľmi posilnila a dokonca rozšírila na celý svet.

Ako nazeráte na vyjadrenia, že Rusko ovplyvnilo voľby v Spojených štátoch? Kompetentní USA svojimi vyhláseniami tým nepriamo priznali svoju neschopnosť čeliť ruským spravodajským silám?

Tvrdím, že Trumpa nezvolili kvôli jeho vzťahom k Rusku, ale kvôli jeho schopnosti vidieť, pomenovať a riešiť problémy ťažiace amerického voliča. Demokrati rátali so zabudnutím na všetko, čo občanom USA navystrájali za ostatných 8 rokov svojej vlády. Svoje zlyhanie teraz váľajú na niekoho, voči komu roky štvú svet. Deformovanie pravdy sa v ich propagande stalo samozrejmou zbraňou. Preto oceňujem váš postreh z druhej časti otázky, že nechtiac priznali svoju neschopnosť. Ak by to bolo tak, ako tvrdia stúpenci porazených demokratov a o amerických voľbách by skutočne rozhodli Rusi, potom nesplnili svoju povinnosť demokratmi riadené tajné služby. Odchádzajúci prezident Obama reprezentoval predsa demokratickú stranu. A oni nedokázali čeliť ruským, po hospodárskych sankciách podvyživeným, aktivitám? Ak by to naozaj bolo tak, ako prostredníctvom médií kričia ešte aj po voľbách, potom by sa mali Rusku poďakovať, že im pomohlo zbaviť sa neschopnej a štát poškodzujúcej plejády úradníkov. Pri všetkej komickosti celej situácie je to skôr na zaplakanie, ak sa štátna moc, ktorú 8 rokov riadili, dostáva pod palec nimi stráženého nepriateľa. Ak ešte aj po voľbách spochybňujú oprávnenosť víťaza, destabilizujú novú štátnu moc. Divný počin vlastencov, za ktorých sa považujú.

Ako na Vás pôsobia vyhlásenia nového prezidenta USA Donalda Trumpa, že NATO je zastaranou organizáciou? Aké ideálne združenie by zabezpečilo Európe bezpečnosť namiesto Severoatlantickej aliancie? Ktoré krajiny by mali byť členom tohto združenia?

Nech rétorika novozvoleného prezidenta USA znie akokoľvek, v tejto verzii dokazuje, že si uvedomuje príčinné súvislosti vzniku aj existencie NATO. Ak predpokladáme, že USA neusilujú o imperiálne ciele, ale o mierový rozvoj celej planéty, potom už hneď po rozpade ZSSR mali prebehnúť rozhovory o vstupe Ruskej federácie, Číny a Indie do NATO. To sa nestalo. Preto na základe pozorovania ich postupov tvrdím, že svojou politikou usilovali o ovládnutie sveta. Členské štáty NATO sú zneužívané na krytie ich agresívnych postupov pred verejnosťou. Vieme, že NATO vzniklo 4.IV.1949 ako, citujem z Washingtonskej zmluvy, „… vojensko-politická hrádza proti rozpínavosti Sovietskeho zväzu…“. Ten zas vytvoril Varšavskú zmluvu ako obrannú organizáciu proti agresívnemu rozpínaniu sa NATO. Propaganda oboch strán, posilnená sankciami si samozrejme nárokovala oprávnenosť svojej cesty. Vydržalo to všetko až do rozpadu Varšavskej zmluvy, RVHP, ZSSR a celej socialistickej sústavy. Tým zanikol jeden z pólov vtedajšieho bipolárneho sveta. Človek by bol očakával, že tým pádom zanikne aj tá obrovská mašinéria, ktorú predstavuje NATO. Lenže to sa nestalo a ľudia začali skúmať, prečo? Kladené otázky najprv vyzneli naivne, ale neskôr sa ukázalo, že naivita nespočíva v otázkach, ale v pôvodnej dôverčivosti obyvateľstva voči propagande. Preto si myslím, že evolúcia predstavovaná aj tlakom ekonomiky a verejnej mienky, čoskoro vytesní i dinosaura z čias studenej vojny, zvaného NATO. Akou mierovou formou sa to stane, nie je podstatné. Podstatné je, že NATO nie je nemenné a stratilo oprávnenosť na svoju existenciu rozpadom Varšavskej zmluvy. Čo sa týka druhej časti vašej otázky konštatujem, že so zavedením zbraní takej technickej úrovne, ktorá umožňuje ohroziť existenciu čohokoľvek a kdekoľvek na povrchu Zeme, už nemožno uvažovať len o bezpečnosti Európy. OSN musí riešiť bezpečnosť celého sveta a na to bude potrebovať aj primeranú vojenskú silu a bezpečný systém jej použitia. V takých silách nemôžu chýbať Brazília, Čína, Francúzsko, India, Japonsko, Nemecko, Rusko, či samotné USA. Ak má ľudská spoločnosť postupovať mierovou cestou k nenásilnému procesu globalizácie, bez vyváženosti existujúcich ekonomických záujmov a pravdivého rešpektu voči národným záujmom sa nezaobíde.

V pondelok 9. januára 2017 napísalo sedemnásť európskych politikov list novozvolenému amerického prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Medzi nimi aj bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Jadrom listu je výzva zvolenému prezidentovi Trumpovi, aby sa s Putinom nedohodol na žiadnej veľkej dohode. Myslíte si, že cieľom listu je umelo vyvolať ďalšie napätie medzi USA a Ruskou federáciou?

Pochybujem, že okrem poplatnosti pochybným hodnotám a silám, ktorým doposiaľ slúžili, a ktoré idú do úpadku, by mohli mať nejaký cieľ. Listom iba dokazujú vlastnú zotrvačnosť, dávajú na vedomie svoju neschopnosť pochopiť štandardy iných, perspektívnejších foriem globalizácie. Prezentujú svoj strach voči ďalším alternatívam riešenia svetových problémov ako aj strach z usvedčenia z vlastného zlyhania. Je to reakcia veľmi podobná tej, ktorú priniesla svetu Clintoniáda obviňujúca Rusko zo zmanipulovania amerických prezidentských volieb.

Taliansky prominentný emeritný arcibiskup Carlo Liberati pred pár dňami vyhlásil: „Za 10 rokov budeme všetci moslimovia, kvôli našej vlastnej hlúposti. Taliansko a Európa žijú pohanským a ateistickým spôsobom života, prijímajú zákony, ktoré idú proti Bohu a majú tradície, ktoré sú vlastné pohanstvu.“ Aký je váš názor na príchod migrantov do Európy? Čo považuje za hlavný dôvod tejto masovej vlny?

Ak zostanú predstavitelia štátov Európy naďalej nečinní a poddajní voči organizátorom tejto masovej invázie, jej agresívnym hodnotám a formám, ktoré so sebou spoločenstvá imigrantov prinášajú, ak ani domáci obyvatelia nevyvinú dostatočný tlak na mocenských i zákonodarných funkcionárov zodpovedných za stav v štáte, tvrdenie arcibiskupa sa naplní tým najnepríjemnejším spôsobom. Hlavným cieľom tejto imigrantskej agresie je vytvorenie moslimskej mocnosti v Európe a likvidácia našich civilizačných hodnôt. Pán arcibiskup a všetci tí, ktorí na rovnaké nebezpečenstvá poukazujú alebo proti nim majú odvahu aj konať, vidia oveľa ďalej, než tí mocnári, štátnici a hodnostári, ktorí pod tlakom beznádeje zo zdanlivo neprekonateľnej finančnej moci kapitulovali. Imigrantská vlna, ktorá vyvolala v Európe spoločenskú krízu, bola dôsledne zorganizovaná, finančne zabezpečená, mediálne agresívne podporovaná akcia. Svedčia o tom aj ústretové, alebo rozpačité až mľandravé obranné reakcie predstaviteľov európskych štátov. Len jedinci sa medzi nimi prejavili ako skutoční štátnici s dostatkom odvahy presadzovať záujmy svojho štátu.

Ing. Emil Vestenický, Genmjr. v.v., podpredseda strany Práca slovenského národa (PSN) pochádza z roľníckej rodiny z Turej neďaleko Levíc, kde sa 17. júla 1948 narodil. Po absolvovaní VVU OJ vo Vyškove na Morave od roku 1969 pracoval ako profesionálny vojak. Počas svojej vojenskej kariéry prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi funkciami od veliteľa čaty až po veliteľa pozemného vojska Armády SR. Do hodnosti generála ho vymenoval prezident SR v roku 1994. Je absolventom vojenskej akadémie AZ v Brne a Akadémie generálneho štábu Ozbrojených síl v Moskve.

V roku 1999 prešiel osemmesačným anglickým jazykovým kurzom v USA a potom absolvoval americký vojenský kurz na riadenie zahraničných operácií v podmienkach spojeného velenia NATO. Od roku 2005 pracoval pre odborný kabinet národniarov, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom NR SR za SNS. V súčasnosti sa spolu s Romanom Stopkom podieľal na konštituovaní politickej strany Práca slovenského národa, ktorej hlavným poslaním je šírenie pravdy a udržanie zvrchovanej Slovenskej republiky. Patrí medzi tých, ktorým nie sú cudzie slová ako morálka, česť a spravodlivosť.