Šéf Smeru pred novinármi povedal, že je veľmi dôležité, že na Slovensku je minimálna mzda zakotvená v ústave, pretože “ak by nastúpili liberálni politici, tak inštitút minimálnej mzdy rušia.”

Uviedol tiež, že vláda Smeru trochu nadnesene uskutočnila plány a sľuby aj bývalých vlád najmä Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných mzdách.

Fico dodal, že sa to týka minimálnej mzdy. “Naplnili sme slávny Dzurindov sľub, že zdvojnásobíme aspoň minimálnu mzdu a to sa už aj stalo.”

“Prosím pozrite sa spätne, koľko bolo kriku, keď sa zdvíhala minimálna mzda. Nikdy zvyšovanie minimálnej mzdy, ani také to radikálnejšie nemalo negatívny vplyv na rast zamestnanosti, na hospodársky rast a na ďalšie ekonomické ukazovatele,” vysvetlil.

Návrh novely zákona o minimálnej mzde

Fico informoval, že v stredu pošle predsedovi SNS Andrejovi Dankovi a šéfovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi návrh novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého by najnižšie hrubé zárobky na Slovensku tvorili 60 % z priemernej mzdy na Slovensku. “Privítal by som, keby to bolo už od 1. januára 2020,” povedal Fico na stredajšej tlačovej besede.

Ako uviedol, druhou možnosťou je zavedenie automatického zvyšovania minimálnej mzdy od 1. januára 2021. Ak by sa podľa neho novela zákona uplatňovala už od začiatku budúceho roka, minimálna mzda by v roku 2020 dosiahla 603 eur. “Vzorec je najlepšie riešenie,” tvrdí šéf Smeru. Vzorec by podľa neho stanovoval len najnižšie možné zvýšenie minimálnej mzdy, pričom zamestnávatelia a odborári by sa mohli dohodnúť aj na vyššej sume minimálnych hrubých zárobkov.

“Sme presvedčení, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby už v roku 2020 mohla byť minimálna mzda 600 eur,” povedal Fico. Považoval by za “veľké víťazstvo”, ak by sa podarilo vzorec na výpočet minimálnej mzdy v sume 60 % priemernej mzdy zaviesť už od 1. januára 2020. “Nechcem však tlačiť na pílu, rozumiem argumentom zamestnávateľov aj odborárov,” povedal. Upozornil na to, že v Slovinsku minimálna mzda dosahuje okolo 800 eur. Podľa šéfa Smeru minimálnu mzdu na Slovensku poberá asi 130 tisíc zamestnancov. O tom, aby minimálne hrubé zárobky dosahovali 60 % z priemernej mzdy v krajine, podľa Fica hovorí aj Európska sociálna charta.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje minimálnu mzdu pre rok 2020 vo výške 580 eur. V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,333 eura. Podľa ministerstva ide o kompromisné riešenie, keďže Konfederácia odborových zväzov SR požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov na 552,20 eura mesačne. Informovalo o tom v stredu ministerstvo v tlačovej správe.

„Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter zaslal tripartitným sociálnym partnerom návrh ministerstva na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Urobil tak po tom, čo sa sociálni partneri na jej výške nedohodli. Návrh prerokujú 19. augusta 2019 na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR,“ spresnil rezort.

Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo pre ministerstvo rozhodujúce, aby zabezpečilo zamestnancovi a jeho rodine dôstojnú životnú úroveň. Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 %. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 %.

“Prihliadali sme aj na makroekonomické ukazovatele, osobitne na nízku mieru nezamestnanosti a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v niektorých profesiách. Navrhovaná suma minimálnej mzdy zároveň reaguje na už dohodnutý trend rastu taríf zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme,“ uvádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.

Fico: Smer-SD podporí ústavný zákon o stratifikácii nemocníc

Koaličná strana Smer-SD podporí ústavný zákon o stratifikácii nemocníc. Na tlačovej konferencii to v stredu uviedol predseda strany Robert Fico.

“Stratifikácia je vážna vec, ak ministerka predkladá ústavný zákon, my samozrejme ústavný zákon podporíme,” povedal Fico. Pripomenul, že myšlienka ústavného zákona vznikla na pôde Smeru-SD. Pri niektorých vážnych rozhodnutiach v zdravotníctve podľa neho treba širšiu podporu ako len 76 poslaneckých hlasov. Na prijatie ústavného zákona treba v parlamente aspoň 90 hlasov.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) predložila návrh reformy slovenských nemocníc formou ústavného zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Ministerstvo avizovalo, že reforma si vyžiada ešte novelizáciu viacerých zákonov a vládnych nariadení. Šéfka rezortu chce, aby sa na projekte stratifikácie dohodlo celé politické spektrum, na čom sa dohodla s Ficom. Podporu reforme už avizovali vládny Most-Híd aj opozičná SaS.

Projekt by mala ministerka predložiť vláde na rokovanie 21. augusta. Vyzvala preto koaličné aj opozičné strany, aby sa dohodli na podpore jednej z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva za posledné roky. Dodala, že je ochotná rokovať so zástupcami politických strán.

Fico nevidí dôvod na jeho vypočutie pre korupciu pri voľbe šéfa GP

Robert Fico (Smer-SD) nevidí dôvod na to, aby bol predvolaný na výsluch v kauze kupovania hlasov poslancov pri voľbe generálneho prokurátora v rokoch 2010 – 2012. Tvrdí, že je to problém vlády Ivety Radičovej, ktorá bola vtedy premiérkou, a Smer-SD s tým nemá nič spoločné.

“Nerozumiem, prečo by sme mali byť my kontaktovaní v tejto veci,” povedal Fico s tým, že kupovanie poslancov sa týkalo vtedajšej vládnej koalície. Poukázal na fotenie si lístkov a ich kontrolovanie medzi vtedajšími koaličnými poslancami. Fico nevidí dôvod, prečo by mal niekto predvolať na výsluch práve jeho. “My s tým nemáme absolútne nič spoločné,” zdôraznil.

“Je absolútne evidentné, že takzvaná protikorupčná koalícia, takto si hovoria súčasné opozičné strany, má jeden veľký problém, a to korupciu,” povedal Erik Tomáš (Smer-SD). Tvrdí, že korumpovaní mali byť vtedy práve poslanci koalície.

Tomáš tiež poukázal na rozhovor Richarda Sulíka (SaS) s podnikateľom Marianom K., ktorí sa dohadovali na voľbe generálneho prokurátora. “Lietali tam sumy 300.00 eur, ale bolo to v kontexte koaličných poslancov,” dodal.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začal znova vyšetrovať údajné kupovanie poslancov pri voľbe generálneho prokurátora počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 – 2012. Informácie o korupcii má z vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka. TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová. Na obnovenie vyšetrovania poukázala TV JOJ.

Pri vtedajšej voľbe navrhol na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku poslanec SDKÚ Stanislav Janiš. Ten pre TV JOJ odmietol trestné stíhanie komentovať s tým, že sú to hlúposti.
Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry (GP) SR 9. mája 2011 potvrdil, že polícia zastavila trestné stíhanie týkajúce sa podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri novembrovej voľbe generálneho prokurátora v Národnej rade SR v roku 2010. Polícia stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal.