Rozhodnutie EK ako výkonného orgánu EÚ potvrdzuje, že Únia nesúhlasí so zmenami na Najvyššom súde a celkovo s pronárodnou a euroskeptickou politikou vládnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá po získaní moci v roku 2015 začala rozsiahle zmeny v súdnictve.
Mnohé ďalšie členské štáty EÚ, poľská opozícia a skupiny zaoberajúce sa ochranou ľudských práv ostro kritizovali vládu PiS, ale Varšava tvrdí, že jej reformy v oblasti súdnictva sú potrebné na zbavenie Poľska postkomunistického dedičstva, pričom dodáva, že EÚ by nemala zasahovať do vnútorných záležitostí členských krajín.
Formálne oznámenia o začatí právneho sporu sú prvým krokom v takzvaných konaniach o porušení právnych predpisov, ktoré môže Komisia voči štátom EÚ otvoriť za porušenie zákonov EÚ. Oddelenie súdnej a výkonnej moci ako základ právneho štátu je podľa EK kľúčovou hodnotou Únie.
Nový zákon o Najvyššom súde v Poľsku vstúpi do platnosti 3. júla a povedie k predčasnému odchodu do dôchodku asi 40 percent sudcov. Noví sudcovia budú menovaní prezidentom, ktorý je podľa Reuters spriaznený s vládnou stranou PiS.
“Komisia prijala rozhodnutie žalovať Poľsko,” povedal Reuters úradník z prostredia EK.
Niektorí diplomati uviedli, že začatie nového právneho prípadu sa môže uskutočniť už tento týždeň. Iní však zdôraznili, že aj to by bolo príliš neskoro na zastavenie účinnosti zákona. Napriek tomu má byť znamenie pre Varšavu, že blok nie je ochotný tolerovať takúto legislatívu.
Varšava ponúkla niektoré ústupky a zmenila niektoré z najspornejších zákonov v snahe napraviť svoje napäté väzby s EÚ v čase, keď blok rokuje o svojom budúcom sedemročnom rozpočte.
Komisia však tvrdí, že Poliaci nejdú dostatočne ďaleko, aby zabezpečili demokratické princípy a právnu rovnováhu.
Na minulotýždňovom stretnutí vedúcich predstaviteľov EÚ v Bruseli predseda vlády Mateusz Morawiecki vyjadril sklamanie, že jeho ústupky nedokázali zmierniť obavy Komisie.
“V podstate je to koniec” ustupujúcich krokov Varšavy, aby sa pokúsila splnili požiadavky Komisie na ukončenie sporu, povedal.