“Džin je už vypustený z fľaše”… Desivé scenáre budúcnosti Červeného mora

Jemen 14. januára 2024 (HSP/Al Arabiya/Foto:Screenshot)

Al Arabiya: Kríza v Červenom mori hrozí narušením celého svetového obchodu. Situácii sa venuje novinár Nida Biyah (نداء بيه). Situácia v Červenom mori sa zhoršuje a môže mať hrozivé následky, uvádza Al Arabiya. Konanie Húsíov ukázalo, aké ľahké je vyvíjať nátlak na krajiny a aké je to nebezpečné. Opatrenia prijaté Západom pritom nemajú žiadny pozitívny účinok

Svet je znepokojený situáciou v Červenom mori, najmä po sérii útokov, ktoré uskutočnili Húsíovia, polovojenská skupina, ktorá kontroluje Sanu (hlavné mesto Jemenu) a hrozí, že bude brániť prechodu lodí smerujúcich do Izraela.

Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, v ktorej odsúdila útoky jemenských povstalcov Húsíov v Červenom mori, a zároveň vyzvala všetky krajiny, aby dodržiavali zbrojné embargo uvalené na Jemen.

Toto uznesenie však nezabránilo opakovaniu takýchto incidentov, ako ani prítomnosť britských a amerických vojnových lodí v regióne na ochranu lodnej dopravy v Červenom mori.

Význam tohto námorného dopravného koridoru

Podľa správy, ktorú uverejnila Atlantická rada, sa viac ako 80 % všetkého svetového obchodu uskutočňuje po mori. Zmeny v logistike, ako ukazuje súčasná situácia v Červenom mori, môžu mať ďalekosiahle dôsledky.

Predĺženie času prepravy a zvýšenie nákladov na palivo sú len špičkou ľadovca. Nestabilita pretrváva. Spoločnosti budú okrem iného čeliť zvýšeným nákladom na poistenie, zníženej bezpečnosti a širším vplyvom na životné prostredie, sociálnu oblasť a riadenie.

Čím dlhšie táto kríza trvá, tým sú výzvy zložitejšie. Situácia v Červenom mori poskytuje aj pohľad na budúce geopolitické riziká. Toto more je jednou z hlavných námorných obchodných trás medzi Áziou, Blízkym východom a Európou. Preprava cezeň predstavuje približne 10 % svetovej dopravy.

Obavy z globálnej hospodárskej krízy

Kontajnerová doprava cez Červené more predstavuje 20 %, doprava ropy po mori približne 10 % a skvapalneného zemného plynu približne 8 %. Červené more nie je výnimočné svojou zraniteľnosťou: strategické dopravné koridory sú roztrúsené po celom svete, od prieplavov cez úžiny až po prirodzené námorné cesty. Zatiaľ čo sa niektorí zaoberajú analýzou dôsledkov tejto krízy, iní si môžu vziať príklad z Húsíov. Hrozba globálnej hospodárskej krízy nie je planým poplach. Svet by sa ponoril do chaosu, ak by sa niečo také stalo na hlavných logistických trasách, najmä v Juhočínskom mori.

Ako vysvetľuje The Atlantic Council, aby sa tvorcovia politík mohli pripraviť na narušenie logistiky, musia pochopiť, ako tieto narušenia ovplyvnia hlavné námorné trasy z dlhodobého hľadiska. Na tento účel je užitočné analyzovať, ako dlho bude trvať kríza v Červenom mori a aký vplyv bude mať do budúcnosti.

Skončila sa hrozba?

Spomeňte si na pandémiu COVID-19, keď bol problém s hromadením kontajnerov v prístavoch v dôsledku oneskorených príchodov lodí. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že lode sú často odklonené alebo zakotvené, aby sa vyhli hrozbe.

“Zatienenie” lodí, t. j. vypínanie transpondérov, ktoré prenášajú online informácie o ich polohe, je už dlho rizikovou činnosťou. Robí sa to z rôznych, nie vždy legitímnych dôvodov, od vyhýbania sa sankciám až po obchádzanie predpisov IMO alebo zmluvných obmedzení.

“Šedé” lode brázdia vody Červeného mora už dlho. A dôvod je celkom jednoduchý. Červené more má kľúčový význam pre krajiny, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné obchodné sankcie. To sa odráža v poistnom pre lode, ktoré sa plavia po tejto trase. Náklady na poistenie sa môžu zvýšiť, pretože lode využívajú tento spôsob, aby sa vyhli húsíjským útokom.

Lode, ktoré “odišli do tieňa”

Podľa Atlantickej rady, keď lode “prejdú do tieňa”, stávajú sa neviditeľnými. Nie je známe, kto je priateľ a kto nepriateľ. Lode túto metódu čoraz častejšie využívajú v Červenom mori, kde kotvia, aby sa vyhli útokom zo strany Húsíov. “Prechod do tieňa” eliminuje pravdepodobnosť odhalenia nepriateľskými silami, ale zároveň ich vystavuje väčšiemu nebezpečenstvu. Transpondéry prenášajú informácie o aktuálnej polohe plavidla, čo pomáha predchádzať kolíziám s inými plavidlami, najmä v preplnených námorných dopravných koridoroch.

Červené more plné “zatienených” lodí možno prirovnať k jazde so zhasnutými svetlami na rušnej diaľnici v úplnej tme. Bez informácií, ktoré poskytujú transpondéry, sa riziko vážnej kolízie znásobuje, čo zvyšuje náklady na poistenie. Náklady ovplyvňuje aj skutočnosť, že trasa okolo Mysu Dobrej nádeje je oveľa nebezpečnejšia ako plavba cez Červené more.

Nejde len o dlhšiu trasu, ale aj o náročnejšie poveternostné podmienky. Prístavy na západnom pobreží Afriky sú síce často lepšie vybavené na prijímanie lodí, ale to zároveň otvára dvere nelegálnej činnosti. Okrem toho je v západnej Afrike zvýšené riziko stretnutia s pirátmi, ktorí sú známi svojou mimoriadne násilnou povahou. Situáciu ďalej komplikuje vysoká miera napätia v regióne a obmedzené právomoci štátu.

“Džin je vypustený z fľaše”

Napriek nedávnemu úsiliu západných krajín o obnovenie lodnej dopravy v Červenom mori hrozba stále pretrváva. Atlantická rada uvádza, že “džin je už vypustený z fľaše”. Kríza v Červenom mori odráža moc, ktorú majú neštátni aktéri. Aj keby sa teraz dohodlo trvalé prímerie, lode sa nemôžu jednoducho otočiť a vrátiť na pôvodný kurz. Takéto kroky si vyžadujú opätovné prerokovanie zmlúv medzi vlastníkmi a prevádzkovateľmi lodí.

Hrozba sa vznáša nad Juhočínskym morom

Niektorí majitelia lodí môžu zakázať plavbu na týchto trasách. Poisťovatelia a sponzori môžu odmietnuť posúdiť riziká, kým nebude zavedené prímerie. Útoky Húsíov otvorili dvere technologicky sofistikovanejším útokom v preťažených námorných dopravných koridoroch. Mnohí môžu nasledovať ich príklad. Jednou z vysoko rizikových oblastí je Juhočínske more.

Cez jeho vody prechádza viac ako tretina svetovej námornej dopravy. Juhočínske more je tiež hlavnou dopravnou trasou pre energetické zdroje. Akákoľvek kríza by vážne ovplyvnila svetový obchod. Suezský prieplav, ktorý spája Stredozemné more s Červeným morom, je oveľa širší ako relatívne úzky prieliv v Juhočínskom mori.

Ako strategické úzke miesto je táto oblasť neuveriteľne zraniteľná. Hoci existujú alternatívne trasy, určité fyzické obmedzenia ich robia nereálnymi pre prevažnú väčšinu plavidiel.

Budúcnosť geopolitiky

Akékoľvek narušenie úzkeho dopravného koridoru by mohlo ľahko viesť ku globálnej hospodárskej kríze. Najbližšie týždne ukážu, či nás čaká len drobná nepríjemnosť alebo vážnejší problém v medzinárodnej doprave. Podobne ako pandémia COVID-19 však tento incident nielenže poukázal na význam námorných obchodných trás, ale ukázal aj budúcnosť geopolitiky. Vyvíjať tlak na globálne obchodné trasy je čoraz jednoduchšie. Krajiny musia prehodnotiť svoje medzinárodné stratégie, aby minimalizovali dôsledky z vplyvu určitých hráčov (a nielen svetových) na globálny obchod.

Prečítajte si tiež:

• Prečo je lodná doprava v Červenom mori ohrozená