Rada Európskej únie 26.11.2025 schválila svoju pozíciu k návrhu Chat Control a otvorila tak zásadnú tému zásahov do súkromnej komunikácie. Dokument, ktorý sa navonok tvári ako boj proti zneužívaniu detí, v skutočnosti mení spôsob, akým sa v Európe pristupuje k osobným správam či fotografiám. Prvýkrát sa vytvára rámec, ktorý umožňuje analyzovať komunikáciu ešte pred zašifrovaním, čo bezprecedentne zasahuje do základného práva na súkromie.

Doterajšia európska prax bola jasná: do súkromnej komunikácie sa zasahovalo len vtedy, keď existovalo konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu a len na základe súdneho príkazu. Schválená pozícia Rady však zavádza opačný prístup. Hodnotenie rizík a následné technické opatrenia vytvárajú priestor na to, aby poskytovatelia museli preventívne zasahovať do komunikácie všetkých používateľov. Technický postup „najskôr hodnotenie rizika, potom zapnutie opatrení“ je len formálny rámec – podstatné je, že vzniká mechanizmus, ktorý umožňuje plošný a preventívny dohľad, aký moderná Európa doteraz nepoznala.

Platformy budú po novom povinné vypracovať hodnotenie rizík a zaradiť svoje služby do kategórií nízkeho, stredného alebo vysokého rizika. Pri „vysokom riziku“ môže národný koordinátor vyžadovať doplnenie technických opatrení, vrátane analýzy obsahu pred jeho zašifrovaním. Povinná verzia plošného skenovania bola nahradená tzv. dobrovoľným skenovaním, ktoré umožňuje poskytovateľom pokračovať v postupoch, ktoré už dnes niektoré služby používajú. V praxi to znamená, že súkromná komunikácia môže byť analyzovaná ešte pred zašifrovaním a odoslaním, čo robí z end-to-end šifrovania nadbytočný luxus.

Významnou časťou návrhu je zriadenie národného koordinátora, ktorý bude posudzovať rizikovosť služieb, komunikovať s poskytovateľmi a rozhodovať o doplnení opatrení.

Najväčším rizikom nie je technológia samotná, ale vznik centrálneho európskeho uzla EU Centre, ktorý bude viesť databázu označených obsahov a „rizikových kontaktov“. Kto kontroluje databázu, kontroluje celý systém Chat Control.

Slovensko hlasovalo proti. No pri väčšinovom hlasovaní nedokázalo zásah do súkromia zablokovať.

Keď sa blokujúca menšina rozpadne

Nemecko patrilo medzi najdôraznejších odporcov pôvodného návrhu s povinným skenovaním, pretože zásah do zašifrovanej komunikácie považovalo za protiústavný. Na ostatnom rokovaní Rady však svoj postoj zmenilo. Pridalo sa k väčšine, ktorá prijala kompromisný model založený na hodnotení rizík.

Rozpad blokujúcej menšiny sa stal kľúčovým momentom, rovnako ako pri nedávnom schvaľovaní  revízie cieľov Green Dealu. Táto menšina dlhé mesiace bránila prijatiu návrhu, pretože upozorňovala na zásadný konflikt s ochranou súkromia a šifrovania. Keď sa však najväčší hráči rozhodli podporiť kompromis, rozhodovanie sa presunulo z oblasti technických argumentov do oblasti politických dohôd. V praxi to znamená, že aj štáty, ktoré pôvodne chránili digitálne práva, dnes prijali model, ktorý otvára priestor na preventívne zásahy do komunikácie. Ide o varovný signál, že v EÚ dnes prevažuje ochota ustupovať v oblasti základných práv, ak si to vyžaduje politická zhoda väčšiny.

Dobrovoľnosť len formálna

General Approach je formálna pozícia členských štátov pred začiatkom rokovaní s Európskym parlamentom. Ide o najdôležitejší bod na strane Rady. Od tejto chvíle už členské štáty nemôžu meniť text individuálne. Ostať im môže len rozhodovanie o tom, ako sa dokument uplatní doma.

„Dobrovoľnosť“ skenovania má v praxi obmedzený význam. Platformy nemôžu bezpečne prevádzkovať rozdielne režimy šifrovania pre jednotlivé štáty. Ak bude jedna krajina vyžadovať doplnenie opatrení, poskytovateľ ich pravdepodobne nasadí v celej EÚ.

Aj preto služby ako Signal oznámili, že v prípade povinného zasahovania do šifrovania radšej opustia európsky trh. Je to praktický dôkaz, že aj „dobrovoľné opatrenia“ môžu mať charakter plošného zásahu.

Slovensko má historickú skúsenosť

Slovensko rovnako ako ostatné krajiny východného bloku, má osobitný dôvod pristupovať k tejto téme citlivejšie než mnohé iné krajiny. Skúsenosť s režimom pred rokom 1989 je stále živá a masové monitorovanie komunikácie patrilo medzi základné nástroje vtedajšej moci. November 89 bol aj o odmietnutí štátneho dohľadu nad súkromnými listami a telefonátmi, o presvedčení, že sloboda znamená aj ochranu pred zásahmi do intímneho priestoru človeka.

Na rozdiel od minulosti, keď režim sledoval vybrané osoby: disidentov, kritikov, odporcov štátu, dnes rámec umožňuje monitorovať komunikáciu všetkých. A to preventívne. Chat Control pre Slovensko predstavuje cestu späť. Len ju už nevytyčuje Moskva, ale Brusel.

Niektoré praktické dopady pomenovala v rozhovore pre Hlavné správy sudkyňa Dana Jelínková Dudzíková. Upozornila, že návrh zasahuje aj oblasti, ktoré boli doteraz chránené absolútnou mlčanlivosťou: komunikáciu medzi advokátom a klientom, rozhovory obetí s odborníkmi, rodinné spory či citlivé prípady domáceho násilia. Ak sa do týchto oblastí prenesie povinnosť vyhodnocovania alebo analýzy obsahu, môže to spochybniť samotnú podstatu spravodlivého procesu.

Návrh zároveň nevyžaduje hodnotenie rizík len od veľkých nadnárodných platforiem. Dotkne sa aj lokálnych poskytovateľov služieb, menších komunikačných platforiem či slovenských cloudových riešení. To môže viesť k tomu, že firmy budú radšej ustupovať z trhu, než niesť nejasné a nákladné povinnosti. Dôsledkom môže byť ústup konkurencie a ešte silnejšia dominancia niekoľkých technologických gigantov.

Otvorenou otázkou je aj konflikt medzi povinnosťami podľa budúceho nariadenia a ochranou profesií viazaných mlčanlivosťou: advokátov, novinárov či whistleblowerov.

Dôležité zostáva, kto bude nariadenie na Slovensku implementovať

Je dôležité pripomenúť aj samotný harmonogram. To, čo Rada EÚ schválila teraz, nie je finálne nariadenie. Ide len o pozíciu, s ktorou vstupuje do rokovaní s Európskym parlamentom. Európsky parlament má dnešné ideové zloženie, v ktorom prevládajú frakcie podporujúce prísne regulačné návrhy. Nedá sa preto očakávať, že by návrh vo svojej podstate zastavili. Slovenskí europoslanci a ich hlas proti, bude len marketingovým počinom pre domáce publikum. Ako budú hlasovať poslanci Progresívneho Slovenska?

Lisabonská zmluva posunula EÚ do podoby, v ktorej mnohé zásadné rozhodnutia už nie sú v rukách členských štátov. Oblasti, ktoré boli kedysi výlučne vnútroštátne, vrátane časti justície, vnútorného trhu a digitálnej regulácie, sa stali doménou kvalifikovanej väčšiny. To znamená, že aj keď štát hlasuje proti, výsledok sa naň vzťahuje.

Dnešná situácia okolo Chat Control je priamym dôsledkom tohto posunu. Slovensko nemôže nariadenie zablokovať, hoci ide o zásah do základných práv jeho občanov. A návrhy na zrušenie práva veta v ďalších oblastiach ukazujú, že tento trend sa bude prehlbovať.

Po schválení v parlamente sa text vráti späť do Rady EÚ, ktorá ho bude musieť potvrdiť. Formálne tak budú o výsledku rokovať ešte dvakrát. Až následne začne plynúť lehota na implementáciu. To môže trvať aj dva roky.

Inými slovami, o tom, ako bude Chat Control na Slovensku vyzerať, nerozhodne dnešná vláda. Bude o tom rozhodovať až ďalšia parlamentná väčšina. Preto je dôležité, aby občania pri najbližších voľbách rozumeli, že hlasujú aj o budúcej podobe digitálnej slobody a ochrane súkromia.

Čo by mal urobiť štát, aby minimalizoval dopady

Slovensko má stále možnosť ovplyvniť, ako bude nariadenie uplatnené. Kľúčom bude výber národného koordinátora. Ide o funkciu, ktorej obsadenie môže rozhodnúť o tom, či sa bude nová legislatíva používať opatrne alebo či sa stane priestorom pre nekontrolované zásahy.

Štát môže do vnútroštátneho zákona vložiť jasné limity. Každý zásah musí podliehať súdnemu prieskumu a rozhodnutia koordinátora musia byť presne zdôvodnené. Profesie viazané mlčanlivosťou musia mať garantovanú ochranu. Je dôležité, aby kategorizácia „vysoké riziko“ nebola používaná automaticky ani paušálne.

Slovensko môže ešte pred vznikom EU Centre vytvoriť aliancie so štátmi, ktoré hlasovali proti, a spoločne presadzovať postupy rešpektujúce základné práva. Ak chce koalícia udržať dôveru verejnosti, musí o rizikách hovoriť otvorene a neuhýbať pred politickým tlakom.

Čo môže urobiť občan

Ochrana súkromia nie je len úlohou štátu. Občan môže chrániť svoju komunikáciu výberom služieb, ktoré odmietajú oslabiť šifrovanie, alebo používaním decentralizovaných sietí bez centrálneho bodu kontroly. Môže tiež obmedziť množstvo dát v komerčných cloudoch a citlivé informácie prenášať bezpečnejšie. Môže sa vrátiť k USB-čkam, listom, k osobnej komunikácii, (poštovým holubom?).

Rovnako môže sledovať, ako štát implementuje nariadenie a kto bude národným koordinátorom. Verejná kontrola je najlepšou poistkou proti zneužívaniu.

Ak neplatí právo na súkromie, čo ešte v EÚ platí?

Európska únia sa vo svojich zakladajúcich zmluvách zaviazala byť priestorom, kde sú základné práva občanov chránené, bez ohľadu na to, či ide o list na papieri alebo o digitálnu správu. Článok 7 a 8 Charty základných práv EÚ garantujú nedotknuteľnosť súkromia a komunikácie a zakazujú zásahy, ktoré nie sú individuálne odôvodnené, nevyhnutné a primerané. Chat Control pod rúškom vznešeného cieľa ochrany detí pred sexuálnymi predátormi v digitálnom priestore ide proti týmto princípom a otvára otázku, či EÚ neporušuje vlastné zakladajúce zmluvy. Ak neplatí ani táto hranica, čo potom ešte v EÚ platí?

Chat Control bezprecedentne vytvára európsky rámec, ktorý umožňuje analyzovať súkromnú komunikáciu ešte pred jej zašifrovaním. Slovensko má dôvod pristupovať k tejto téme obozretne. Nie pre politický odpor, ale pre historickú skúsenosť a preto, že úcta k súkromiu je základná hodnota slobodnej spoločnosti.

Ak sa podarí spojiť tlak verejnosti, odborníkov a zodpovedný postup vlády, Slovensko síce nedokáže zastaviť európsku legislatívu, môže však zmierniť jej dopady a nastaviť také vnútroštátne pravidlá, ktoré ochránia súkromie občanov v maximálnej možnej miere v rámci právnych mantinelov EÚ. Aj preto bude dôležité, kto bude nariadenie implementovať.