Môj profil 
Predplatné
Autor článku pripomína, že blokáda Leningradu bola najväčšia demografická katastrofa, ktorú toto mesto zažilo, preto fakt, že Nemecko, ktoré je s tým priamo spojené, sa na to snaží zabudnúť, je osudnou chybou.
Časopis Cicero s odkazom na záznamy z denníkov Josepha Goebbelsa zdôrazňuje, že vedenie tretej ríše neplánovalo, že by obyvatelia mesta blokádu prežili, pričom Adolf Hitler chcel úplne zničiť Moskvu a Leningrad.
Vojaci dostali rozkaz zabrániť všetkým pokusom civilistov o opustenie mesta a piloti mali za úlohu bombardovanie potravinových skladov, tovární a vodární. Nemecké vedenie bolo pritom plne informované o rozsahu pohromy.
V Nemecku si dlhú dobu mysleli, že kapitulácia by mohla mesto zachrániť, nemeckí vojaci však kapituláciu nežiadali, pretože by jednoducho nebolo čím nakŕmiť preživších.
“Blokáda Leningradu je unikátna udalosť v dejinách, veď predtým nikdy nebola vylúčená možnosť dobytia mesta, smrť jeho obyvateľov hladom nikdy nebola súčasťou plánu,“ konštatuje Cicero.
Nacisti potom chceli ospravedlniť mäsové úmrtie obyvateľov mesta, píše časopis a uvádza Goebbelsove slová, ktorý vyhlásil, že im v tom veľmi pomohli boľševici, ktorí sľúbili, že budú brániť mesto do posledného človeka, preto podľa neho zodpovednosť za následky spadá na sovietske vedenie.
V ZSSR bola história obrany mesta pred nacistickými uchvatiteľovi naopak heroizována, takže žiadna strana nehovorila o genocíde obyvateľov Leningradu. V dôsledku toho sa kvôli spoločným akciám ZSSR a Nemecka premenila blokáda Leningradu z hladomoru na obyčajné obkľúčenie mesta, západní historici do osemdesiatych rokov odmietali priznať, že išlo o vojnový zločin, píše Cicero.
Dnes historici jednohlasne priznávajú, že blokáda Leningradu bola po holokauste najväčšou genocídou v Európe počas 2. svetovej vojny. A až v roku 2001 sa nemecký kancelár, vtedy to bol Gerhard Schröder, zúčastnil oficiálnych pietnych podujatí v deň pádu blokády.
Cicero na záver kritizuje fakt, že sa dnes v Nemecku nekonajú žiadne akcie na štátnej úrovni venované tomuto výročiu.
“Nehľadiac na vážne rozpory medzi Východom a Západom nesmieme zabúdať na jeden z najťažších vojnových zločinov Nemecka. Nesmieme zabúdať, že predpokladom zmierenia je pamiatka na to, čo bolo, “zdôrazňuje časopis.
Blokáda Leningradu bola zahájená 8. septembra 1941 a trvala takmer 900 dní. Jediná cesta, po ktorej boli dopravované do obkľúčeného mesta potraviny, tzv. Cesta života, viedla cez zamrznuté Ladožské jazero.
Blokáda bola prelomená 18. januára 1943, ale do úplnej likvidácie blokády museli obyvatelia mesta vydržať ešte celý rok – do 27. januára 1944. Počas rokov blokády zahynulo podľa rôznych údajov od 400 tisíc do 1,5 milióna ľudí. Počas Norimberského procesu bol uvádzaný počet 632 tisíc ľudí. Iba 3% z nich zahynuli následkom bombardovania a delostreleckého ostreľovania, ostatní zomreli od hladu.
.JPG)
