Sociálne obmedzenia slobody a pohybu uvalené na Španielov, ktoré zaviedol  kabinet P. Sáncheza, sa ukazujú ešte silnejšie než tie, ktoré platia bežne. Podľa niektorých komentárov sa naplno ukazuje nepriateľstvo socialistických politikov voči katolíkom a katolíckej cirkvi. Tento do očí bijúci stav je obzvlášť zrejmý v súvislosti s postojom španielskych politikov  k islamu a k väčšine prisťahovalcov. Donedávna neokomunistická strana Podemos bojovala o odstránenie kňazov z armády a zdravotníckych zariadení a len málo z predstaviteľov orgánov verejnej správy si však cení úlohu kňazov sprevádzajúcich chorých v posledných hodinách, ich pokojnú a užitočnú prítomnosť namiesto rodiny alebo priateľov. Iba starosta Madridu úprimne vyjadril svoju vďačnosť s vedomím, že iba v regióne hlavného mesta za účasti Covid-19 už zahynulo viac ako 20 kňazov a osemdesiat ďalších bolo infikovaných. Kňazi v Španielsku tvoria prevažnú väčšinu ľudí vo veľmi pokročilom veku, a preto ľudia oceňujú ich  odvahu.

V Taliansku, ako aj v iných štátoch bola podobná situácia. Najmä katolíci boli obmedzení  v oblasti náboženskej slobody. Španielsko malo, či má oveľa bližšie k protikatolíckej diktatúre, lebo koaličná vláda socialistov pod záštitou PSOE (Socialistická robotnícka strana v Španielsku) a neokomunisti zo skupiny Podemos sa pred začiatkom svojej vlády neskrývali, že príde čas aj na „zákrok“ ohľadne katolíckej Cirkvi. Premiér Sánchez vždy preukázoval okázalé ignorovanie kresťanských koreňov krajiny a katolíckeho náboženstva. Je známy tým, že moslimom posielajú nesmierne srdečné a nadšené želania počas rôznych islamských sviatkov (to isté možno vidieť v Británii), zatiaľ čo mlčí o všetkých dôležitých dátumoch katolíckych sviatkov počas roka.

Na vykreslenie situácie v Španielsku treba vidieť určité udalosti z nedávnej minulosti. Keď proti konkordátnemu a aj kánonickému právu a proti vôli rodiny, exhumovala vláda z baziliky v údolí Fallen pozostatky generála Franca, tak vedúci predstavitelia vlády vtedy okázalo a násilne okupovali baziliku,  uzavreli kláštorný priestor a vojaci s zbraňami chodili medzi skupinami ľudí, ktorí sa modlili, hoci v tom čase boli v Katalánsku nepokoje so stovkami chuligánov a separatistov. Veľká časť verejnej mienky je presvedčená, že pri exhumácii pozostatkov generála Franca (ochranca viery a katolíkov v občianskej vojne 1936 – 1939) premiér „vzkriesil“ myšlienku existencie „dvoch krajín Španielsko“, ktoré navzájom tvrdo bojujú.

Vďaka antiklerikálom sa na steny kostolov už nejaký čas vracajú zlovestné nápisy ako „zapáliť“, podobne  ako v roku 1936. Útoky vyznaných feministiek na kňazov, zlovestné kriminálne činy sa odohrávali cyklicky, hoci úloha Cirkvi v spoločenskom a politickom živote krajiny sa v posledných desaťročiach javila ako symbolická a skôr hanebne skrytá. Španielske združenie kresťanských právnikov (AEAC) už oznámilo, že napadne vládnych predstaviteľov pred súdom za násilné prerušenia náboženských obradov, ktoré sa nedávno uskutočnili napríklad vo Valladolide, Cádize, Seville a Murcii. Právnici v Španielsku píšu, že ide o ďalšie „zneužitie moci vládou“, ktoré „využíva výnimočný stav na ukončenie náboženskej slobody“.

Zákon 4/1981, ktorý upravuje momentálny právny (núdzový) stav v Španielsku, neumožňuje takéto kroky vlády, lebo je radikálne protiústavný a skôr blízky totalitnnému výkonu diktatúry. Niektorým to možno bude pripomínať nedávne kroky slovenskej vlády, ktoré sa týkali obmedzení voľného pohybu a náboženskej slobody (hlavný hygienik) ohľadne verejných bohoslužieb. Na základe platnej legislatívy v SR (ústava a núdzový stav pre určité oblasti – zdravotníctvo) je celkom možné, že tieto obmedzenia vlády SR boli protiústavné, lebo základné práva a slobody je možné zrealizovať len zákonom. To je však otázka pre právnikov.

V Španielsku (Madrid)  polícia vstúpila do chrámu a nariadila prerušenie bohoslužby, hoci v obrovskej katedrále vypočítanej pre takmer tisíc ľudí sa iba 20 veriacich sediacich niekoľko metrov od seba zúčastnilo liturgie. Polícia sa správala ešte horšie už  iba  v prípade násilného ukončenia bohoslužieb, keď zasahovala proti piatim prítomným veriacim na omši v San Fernando de Henares. Prípadov udávania na Slovensku  ale miernejších zásahov polície (vyšetrovanie a pokuty) na Slovensku bolo iba niekoľko. Právne spory sa vedú i v Nemecku.

V prípade boja s vírusom podnikla každá španielska diecéza a niekedy každá farnosť oddelene rôzne kroky, keď niektorí kňazi slávia bohoslužby bez veriacich za zatvorenými dverami, hoci ich otvárajú tým, ktorí sa chcú modliť alebo priznať, zachovávajú si odstup a používajú dezinfekčné prostriedky. V regiónoch, ktoré sú epidémiou ťažko postihnuté, sa prikláňajú k omši na verejnom priestranstve, ale vyhlasujú, že sú stanovené odstupy a bezpečnostné opatrenia. Sú aj kňazi, ktorí úplne zatvorili svoje kostoly a ponúkajú duchovnú pomoc iba telefonicky.

Médiá, väčšinou spojené s vládnou koalíciou, nedávno nezabudli na príležitosť zaútočiť na biskupa v San Sebastián José Ignacia Munilliho, vyhláseného nepriateľa rodovej ideológie a agresívneho feminizmu. Policajná hliadka zastavila jeho auto pod zámienkou porušenia núdzových pravidiel, pretože „cestoval so ženou“ (môže ísť iba jedna osoba alebo vodič s dieťaťom či dieťa a staršia osoba). Médiá dychtivo preberali túto záležitosť a naznačovali aféru, zatiaľ čo biskupa s bolesťami viezla farníčka a hľadali otvorenú zubnú ordináciu.

Pokiaľ však ide o moslimov, je to iné, lebo pri výbere slov a uplatňovaní zákona sú vláda a premiér mimoriadne opatrní. Španieli nechápu, prečo sú pre nich Veľká noc a sviatky zakazované (tak ako na Slovensku) a mnoho iných vecí (s oveľa vyšším rizikom) je dovolených. Akákoľvek cesta mimo mesta, dokonca aj vo vzdialených odľahlých provinciách, je sankcionovaná vysokou pokutou. Je však verejne známe (už teraz), že moslimovia sa budú môcť voľne pohybovať v súvislosti so začiatkom svojho „svätého“ mesiaca ramadánu 24. apríla. Že by opäť dvojaký ideologický meter? Z toho vyplýva, že katolíci v Španielsku si opäť prežili vládnu ignoranciu a útoky svoje náboženstvo a sviatky, a súčasne vidia nesmierne servilný postoj vládnych predstaviteľov k rastúcemu „voličskému“ vyznávaniu islamu. Je známe, že kresťania nehlasujú za ľavicu ani extrémne ľavicovú skupinu Podemos, takže štátne orgány využijú príležitosť na hromadné prisťahovalectvo islamských migrantov. Ako to z dlhodobého hľadiska skončí, nie je ťažké predvídať. Slovenskí katolíci si teraz (po tom ako prežili Veľkú noc) možno spomenú na parlamentné fabulácie vtedajšieho poslanca Matoviča o islame a Kristovi.

René Balák