Český rozhlas o slovenských prezidentských voľbách : Harabin verzus Kiska – súboj dvoch protichodných svetov

Praha 7. februára 2018 (HSP/Foto:HSP)

Slovenské prezidentské voľby, ktoré sa budú konať o rok, už riešia aj české médiá. Podľa českého rozhlasu je hlavným adeptom na kandidatúru za prezidenta Štefan Harabin. Druhým možným súperom je súčasný prezident SR Andrej Kiska. Ak by títo dvaja kandidáti skutočne kandidovali za prezidenta, podľa českého rozhlasu by to bol súboj dvoch úplne odlišných svetov.

Ako uvádza český rozhlas v úvode komentára Kamily Pešekovej, do slovenských prezidentských volieb sa zatiaľ nikomu príliš nechce: “Premiér Robert Fico, ktorý už raz neuspel, svoju ďalšiu kandidatúru vylúčil. Jeho favorit a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa zrejme uspokojí s predsedníctvom Valného zhromaždenia OSN a prezidentskú kandidatúru na Slovensku tiež odmietol. Nikto iný v najsilnejšej slovenskej politickej strane SMER na obzore nie je.”

Súčasný prezident Andrej Kiska svoju kandidatúru ešte zvažuje. Zákulisné informácie však nahrávajú skôr verzii, že kandidovať nebude. Český rozhlas prirovnáva Kisku ku Havlovi a tvrdí, že sa teší veľkej podpore u ľudí: “Kiska, niektorými nazývaný aj “slovenský Václav Havel”, sa teší mimoriadnej popularite potenciálnych voličov, čo napokon dokazujú prieskumy verejnej mienky.”

Prezident Kiska však ešte v lete roku 2016 mal podporu 31 %, podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus je to už len približne 23 %.

Český rozhlas následne píše o najpravdepodobnejšom kandidátovi na prezidenta: “Zdá sa však, že jeden kandidát na slovenského prezidenta sa už dnes rysuje na obzore, je ním Štefan Harabin. Tento šesťdesiatjedenročný právnik je pravdepodobne posledným pozostatkom mečiarizmu v slovenskom verejnom živote.”

Pojem “mečiarizmus” často používajú v negatívnom zmysle mainstreamové médiá a dnešní politici, ktorí sa snažia nabudiť dojem, že to bolo “čierne obdobie” v dejinách Slovenska. V skutočnosti to bol práve Vladimír Mečiar, ktorý de facto založil Slovenskú republiku a za jeho vlády sme boli suverénny štát. Bola aj väčšia sloboda, politická korektnosť išla bokom. Neboli sme kolóniou západu, ako je tomu teraz a Slovensko bolo potravinovo sebestačné. Najvýraznejšou chybou boli kontroverzné privatizácie štátnych podnikov, s ktorými Harabin nemal nič spoločné.

Autorka komentára sa následne manipulatívnym spôsobom zmieňuje o Harabinovom ministrovaní: “Bol šéfom Najvyššieho súdu, neskôr ministrom spravodlivosti. V tom čase sa snažil zrušiť činnosť Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry, ktoré boli zriadené na stíhanie korupcie a organizovaného zločinu. Chcel tiež zabrániť reforme súdnictva. Vyslúžil si preto povesť “zlého muža” slovenskej justície. Neprekvapí tiež, že patril odjakživa k tvrdým obhajcom Mečiarových amnestií.”

Pešeková sa podobne ako slovenské mainstreamové médiá snaží podsunúť čitateľom a poslucháčom negatívne a zavádzajúce informácie o Štefanovi Harabinovi. O prezidentovi Kiskovi sa však kriticky nezmieňuje. A našlo by sa toho veľa. Stačí spomenúť Kiskove pôžičkárne, prelietaných milón eur z peňazí daňových poplatníkov, daňové delikty, kauza vratiek DPH, nerešpektovanie ústavného súdu a podobne.

Český rozhlas tiež tvrdí, že nejeden minister spravodlivosti sa snažil Harabina vytlačiť zo štruktúr slovenského súdnictva. Zatiaľ sa im to nepodarilo. “Harabin sám seba vždy považoval za obeť nových a hlavne mladých elít v justícii. To by tiež mohlo byť jednou z tém pre prípadnú prezidentskú kampaň. Na jeho podporu vznikol aj výbor. Harabin tvrdí, že o ňom nič nevie, ale ak ho chce niekto silou mocou navrhnúť, tak nech ho navrhne a zhromaždí potrebný počet podpisov. On inými slovami žiadnu kampaň nevedie.”

Redaktorka sa zmieňuje aj o Harabinovej “expanzii” na sociálne siete a do “konšpiračných médií”: “V súčasnosti má na Facebooku 16 tisíc priaznivcov a prezidenta Kisku na svojom profile rozhodne nešetrí. Ďalšou platformou, ktorá mu umožňuje neobmedzene šíriť vlastné názory, je konšpiračná internetová rozhlasová stanica Slobodný vysielač. Tam neútoči len na Kisku a iných politikov, ktorí presadzujú západnú orientáciu Slovenska, ale zamýšľa sa aj nad právom a radí “ľudu”, ako napríklad neplatiť koncesionárske poplatky. ”

Je však pochopiteľné, že Štefan Harabin sa snaží svoje názory šíriť cez sociálne siete a cez alternatívne média, keďže mainstream útočí bez toho, aby sa mohol brániť.

“Ak by nakoniec ako Kiska tak aj Harabin vstúpili do prezidentského ringu, bolo by to stretnutie dvoch úplne protichodných svetov. A to napriek tomu, že obaja pochádzajú z miest, ktoré sú od seba vzdušnou čiarou vzdialené iba 20 spišských kilometrov,” píše český rozhlas na záver.

Samuel Gdovin