Robert Iljazov bol takmer okamžite po explózii na jadrovom reaktore v Černobyle vyslaný na miesto katastrofy, kde sa bezprostredne zúčastnil likvidácie havárie. “Za prejavenú chrabrosť a sebaobetovanie, ktoré prejavil pri likvidácii následkov černobyľskej katastrofy, bol vyznamenaný rádom Za chrabrosť a pamätnou medailou,“ uvádza na stránkach Akadémie vied Tatarstanu o jej členovi.

Profesor Iljazov po havárii na jadrovej elektrárni Fukušima tiež opakovane pracovne navštívil Japonsko ako člen vedeckého tímu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. V nej je vedený ako expert v otázkach potravinovej bezpečnosti pri radiačných katastrofách.

Sputnik: Pán profesor, pred nedávnou dobou sa na televíznych obrazovkách objavil veľmi populárny seriál BBC o jadrovej katastrofe v Černobyle. Ukazuje pravdu vtedajších udalostí?

Iljazov: Sám seriál je natoľko nereálny a skazený, že nie je vôbec možné ani pochopiť, s kým filmári v tejto veci konzultovali. Ja som bol v Černobyle prakticky od prvých dní. To, čo je v seriáli HBO prezentované, že sa v Černobyle dialo, sú nezmysly. Všetka tá úroveň nekompetentnosti a neporiadku, ako v seriáli ukazujú, že tam všetci chodia opití, baníci behajú nahí, nič také sa tam nikdy nedialo. To je absurd, hollywoodsky výmysel.

Poďme si prejsť niektoré detaily…

Dobre. Ohľadom vodky. Vodka tam nebola žiadna! Vodka v Černobyle bola zakázaná! Ak by tam niekto prišiel s vodkou, tak by z toho bol škandál. To sa veľmi prísne kontrolovalo. Ohľadom jedálne. Jedáleň v Černobyle bola veľkolepá. Jedlo bolo špeciálne balancované, plné vitamínov. Jedáleň bola v prevádzke 24 hodín denne. Všetci účastníci likvidácie boli z elektrárne privážaní a tam všetci jedli. Situácia s jedlom bola bezchybná, jedálni nebolo čo vytknúť.

Ohľadom Borisa Ščerbiny. Toho v seriáli tiež nepredstavili dobre. Je pravda, že v skutočnosti to bol veľmi prísny človek. Mal veľké požiadavky na ľudí, avšak ešte väčšiu mal voči sebe. On vždy starostlivo kontroloval, ako sa plnia jeho rozhodnutia. To sa mi na ňom veľmi páčilo.

Ohľadom Valerija Aleksejeviča Legasova. On bol skutočný vedec. Vždy hovoril pravdu! Vo vede by mali byť všetci takí, ako bol on. Bohužiaľ takýchto veľa nie je. Ja myslím, že tak čestných ľudí, ako bol on, je vo vede tak 20%. Za čo ho nemali radi? Za to, že vždy hovoril pravdu. Herca vybrali takého, že správaním mu aj bol podobný, Legasov ale bol veľmi erudovaný človek. Obviňovať ho z toho, že vďaka nemu zomreli baníci, nie je pravda. Naopak, Legasov zabránil smrti stoviek tisíc ľudí. On vedel, čo je potrebné najskôr urobiť, čo je potrebné urobiť potom. Ja som ho počúval na troch vedecko-technických poradách, kde sa rozhodovalo o evakuáciu dedín. Hovoril jasne, bez zbytočných rečí, konkrétne, fundovane. Na základe jeho návrhov bola vykonaná evakuácia dedín v rádiuse 30 a 40 kilometrov.

Boli ľudia likvidujúci černobyľskú katastrofu nejako ocenení?

Najvyššie ocenenie za prácu na likvidáciu Černobyle bolo poďakovanie od Rady ministrov ZSSR. To som dostal. Pýtal som sa: “Za čo? Veď takých, ako ja, je veľa… ” Hovorili, že nie. Podľa môjho návrhu bola organizovaná evakuácia. Pod mojím vedením – vedca rádiológa – bola vykonaná evakuácia 38 dedín. Miestami sme nachádzali babičky, ktoré prosili, aby sme ich tam nechali dožiť. Nechávali sme ich tam, napriek požiadavkám všetkých evakuovať. Mne nemohla miestna správa nič povedať, pretože ja som bol z Moskvy odoslaný ako profesionál na miesto udalosti. Obrovským mínusom v tej situácii bolo to, že v Bielorusku (ktoré sa nachádza hneď vedľa Černobyľu – red.) neboli rádiológovia.

Ďalšia vec zo seriálu: Strieľanie kráv vojakov. Nič také sa nikdy nedialo (smiech). Nikdy. Ja som bol na mieste katastrofy od druhého dňa. Nič také jednoducho nebolo. Naopak. Ja som raz prišiel do dediny, ktorá nebola evakuovaná. Bol august. Pýtal som sa, prečo neboli evakuovaní. Hovorili, že čakajú, až ich odvezú – už od apríla. Zvieratá ale boli dávno odvezené.

Tento príbeh je možné použiť pre ilustráciu toho, že nebola celkom jasná koordinácia, pretože vládni činitelia neboli na podobnú vec pripravení. Miestne činitelia hľadeli len na to, ako chrániť seba. To je však všade rovnaké, aj v Európe, aj v ZSSR, aj v Japonsku.

V seriáli je tiež scéna, kedy pes je telo svojho pána. Odkiaľ toto filmári vzali, to neviem. To je tiež úplný nezmysel. Ohľadom strieľania psov. Strieľanie psov sme takmer okamžite zavrhli. V mestách sme im do kŕmenia pridávali jed a druhý deň sme zbierali tela. V dedinách sme ale nič nerobili, tam si psy robili, čo chceli.

Objavil sa však iný problém. Po troch rokoch sa objavili miešanci vlkov a psov. Mimochodom, vlk nikdy na človeka neútočí. Ale kríženci psa a vlka na ľudí útočia. My sami sme sa raz skoro stali obeťou týchto miešancov. Museli sme prosiť vládu, aby sme ich mohli strieľať. To sa dalo aj z vrtuľníkov. Ja som ich tiež strieľal. Vďaka tomu, koľko ich bolo, v oblasti nezostali prakticky žiadne diviaky, pretože ich všetky zjedli. Mačky sme tiež nechávali. Tie zjedli psy – taký je zákon prírody a potravinový reťazec.

Seriál ukazuje v niektorých scénach v pomerne negatívnom svetle správanie ľudí…

Ľudia, hlavne v Pripjati, neverili. Vláda všetko skrývala. Nechceli veriť, že musia odísť z mesta. S ľuďmi z dedín to bolo ďaleko jednoduchšie. Tí sú poslušnejší. Hovorili sme im, že si majú brať so sebou len občianku a oblečenie, ale len to, čo majú na tele. Všetci sme mysleli, že je to len dočasne. Sami sme nevedeli, že už sa nevrátia.

Evakuovaných ľudí sme umiestňovali do klubov, iných dedín, telocviční. Niektorých evakuovaných ľudí nechceli púšťať v Bielorusku napríklad do obchodov. Označovali ich za “černobyľských ježkov“. Alebo mládež nechceli púšťať na diskotéky tancovať. Okolie sa bálo, že títo ľudia sú nebezpeční.

V čom bola príčina?

Príčina bola v tom, že lekári a učitelia boli absolútne negramotní, čo sa týka radiácie. V radiácii ale sú medze. Až sem je to bezpečné, odtiaľ už nie. Ak však napríklad dedinskí lekári či učitelia niečo obyvateľstvu povedali, tak pre nich to bol zákon. Lekári boli nevzdelaní, nechápali, čo je to radiácia. To vytvorilo takzvanú radiofobiu – strach z radiácie. Musel som mnohým ľuďom vysvetľovať, aká úroveň je v poriadku, a aká už je nebezpečná. V ZSSR sa na lekárskych fakultách o radiácii neučilo – radiačná patológia nebola v programe vzdelávania.

V tejto súvislosti môžeme spomenúť Bielorusko ako vzor pre celý svet. Táto krajina vie na územiach, ktoré boli zasiahnuté haváriou, pestovať ekologicky čisté potraviny. A to aj vďaka našej technológii, ktorú sme pre to špeciálne vyvinuli. A tiež vďaka ich prezidentovi, Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý je veľmi poriadny, čo sa týka realizácie politiky.

Poďme urobiť dva kroky smerom od seriálu. Ak by došlo k podobnej havárii na nejakej z elektrární v Rusku, existujú v krajine organizácie, ktoré by si s tým dokázali poradiť?

Samozrejme. Predtým existovala iba civilná obrana. Dnes máme Ministerstvo pre mimoriadne situácie. Ďalej – spoločnosť Rosatom má jednotku veľmi rýchlej reakcie. Ku všetkému je dnes v Rusku k dispozícii špičkové vybavenie. Dnes má takmer každý druhý dozimeter. Keď došlo k havárii v Černobyle, tak dozimetre neboli. Mali ich len vedci a ešte ku všetkému nie všetci.

Ak, nedaj Bože, k niečomu takému dôjde, tak následky budú iné. Ministerstvo pre mimoriadne situácie vytvoril dnešný minister obrany Sergej Šojgu. Ten vytvoril neuveriteľne silnú štruktúru, tá pracuje ako hodinky.

Avšak, ak dôjde dnes k podobnej havárii, tak ľudia tam nepôjdu tak, ako sme tam šli my – odstraňovať následky katastrofy. Nepôjdu. My sme išli, pretože sme boli vychovaní ako patrioti. Od detstva sme sa učili chrániť a brániť vlasť. Dnes nie. Kapitalizmus totálne prečiarkol ľudské povedomie o svete, o mravoch a poriadku.

Prejdime k jadrovým technológiám…

Áno. Vy v Česku máte dve jadrové elektrárne, že áno?

Ano.

Vy ste z pohľadu energetiky absolútne nezávislá krajina. Preto na vás v politike berú ohľady. Ak by ste nemali jadrové elektrárne, tak by vami zaobcházdali ako kusom handry. Ako napríklad neberú ohľady na Poliakov. Ak by Poliaci mali jadrovú elektráreň, tak by s nimi v politike tak nevymetali.

Ak by Česko nemalo jadrovú energetiku, tak by sa k vám správali úplne inak. Aj životná úroveň by vo vašej krajine bola iná. A pre vás to prináša zisky, keď energiu susedom predávate.