Muž, ktorý sa stal otcom a odmietol sa o dieťa starať, je pomätený, sebecký a neľudský. Žena, ktorá ostala tehotná a rozhodla sa nebyť matkou, je pro choice (za voľbu).
Ak žena otehotnie, jej manžel, priateľ, či dokonca ak dôjde k prípadu na “jednu noc” je muž právne povinný poskytnúť podporu počatému dieťaťu: “Nezáleží na tom, či muž súhlasil len so sexom a nie s otehotnením. Nezáleží na tom, či bola použitá antikoncepcia. Nezáleží na tom, že sex nie je zločinom. On splodil dieťa, takže zákon považuje aj jeho za zodpovedného za dieťa.”
Aj súd býva v tomto prípade prísny. Požaduje, aby otec zaplatil podporu dieťaťa, a povinnosti zostávajú aj v prípade, že otec odišiel do väzenia alebo vyhlásil osobný bankrot. Dokonca aj v prípade, že chce ukončiť svoje rodičovské práva (a teda aj rodičovské povinnosti), súdy zvyčajne nedovolia, ak nie je ďalší dospelý pripravený prijať dieťa a prevziať túto zodpovednosť.
Existuje mnoho metód na presadzovanie podpory detí: pozbavenie majetku, obchodnej alebo profesijnej licencie a v niektorých štátoch aj zabavenie vodičského preukazu. Ak neplatí, môže byť stíhaný a uväznený.
Stručne povedané, muž svojím sexuálnym správaním riskuje, že bude legálne viazaný na nový život, ktorý splodí.
V eseji “Potrat a práva otcov” autora Stephen D. Hales to sumarizuje takto: “… otec, ktorý sa podieľal na počatí, nemôže uniknúť budúcim povinnostiam, ktoré má voči dieťaťu. Otec sa môže rozhodnúť, že si nemôže dovoliť ďalšie dieťa, že nie je psychologicky pripravený byť rodičom, že dieťa by bránilo životnému štýlu, ktorý chce sledovať, ale nemá to význam.”
Prečo máme zákony na podporu detí? Je to preto, že nenávidíme sex a chceme potrestať ľudí za sex? Nie, samozrejme, že nie. Zákony o podpore dieťaťa nie sú vynútené, aby potrestali mužov za to, že majú sex. Sú presadzované preto, lebo je to pre dieťa to najlepšie. Potrat by tiež nemal byť zakázaný preto, aby ženy trestali za to, že mali sex. V oboch prípadoch to nie je o potrestaní, ale o ochrane.
Ľudia by mali mať možnosť to, či sa stanú rodičmi, či otehotnie (žena) alebo sa o to pričiní (muž) a to tým, že sa rozhodnú mať alebo nemať sex. Preto je potrebná komplexná sexuálna výchova v tom, aby ľudia pochopili vlastnú plodnosť a ak sa rozhodnú mať sex, aby vedeli o prirodzenom plánovaní tehotenstva a zároveň byť aj sexuálne aktívnym.
Ale akonáhle dôjde k otehotneniu, akonáhle je tu nový ľudský organizmus, to mení veci. Ľudia, ktorí sa o jeho počatie pričinili (otec a matka), mali by byť zodpovední za jeho život a ochranu.
Samozrejme, veľa ľudí s tým nesúhlasí. Ochrancovia práv hlásajú “pohodlnejšiu” slobodnú voľbu muža aj ženy, aby sa sám rozhodol (rozhodla) aj zriekol (zriekla) úlohy otca (matky). Ale na druhej strane, zodpovednosť je iný druh konzistencie – spôsob, ktorý drží a vedie mužov aj ženy na vyššiu úroveň. To je dôvod, prečo je mnoho ľudí práve aj za zákony o podpore detí a to je dôvod, prečo sú proti potratom.
Ochrana nenarodeného dieťaťa na Slovensku
Na Slovensku je otázka ochrany nenarodeného dieťaťa aktuálne značne diskutovanou témou. Pred pár dňami návrh poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Stanislava Drobného (ĽS Naše Slovensko) o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov neprešiel už v prvom čítaní, keďže ho odmietlo hlasovanie týkajúce sa návrhu poslanca Juraja Blanára (Smer-SD), aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona (viac o hlasovaní poslancov TU).
Po stopke nového zákona člen KDH a nezaradený poslanec Richard Vašečka avizoval, že pripravuje návrh, ktorý nebude umožňovať vykonávanie potratov bez veľmi vážneho dôvodu. Predložiť ho chce na budúcu schôdzu parlamentu (viac TU).
Medzi poslaneckými klubmi je snaha nájsť dohodu na zmene pravidiel pri interrupciách, tvrdí podpredseda Smeru-SD Blanár, ktorý chce presadzovať ústavnú úpravu zákona. Zároveň zdôrazňuje potrebu podať pomocnú ruku tehotným ženám, aby donosili dieťa a dali ho na adopciu. Budúci adoptívni rodičia by podľa Blanára mohli napríklad matkám platiť náklady súvisiace s tehotenstvom.
„Je tu snaha viacerých aj poslaneckých klubov nájsť kompromis na nejakom vylepšení súčasného stavu. Mali by sme mať ambíciu, aby zákon na ochranu života bol ústavný zákon. Ak tu máme dnes ústavné zákony na ochranu ústavných činiteľov či o nezlučiteľnosti funkcií, tak si myslím, že by tu mohol byť ústavný zákon na ochranu života, lebo ten si to zaslúži,“ uviedol Blanár. Ako chce dosiahnuť ústavnú väčšinu, Blanár nateraz nešpecifikoval.