Môj profil 
Predplatné
***
Kalif Mutavakil, ktorý vládol v Bagdade v čase príchodu Anastázia do Bagdadu a ktorý ho pozval k sebe, si mladého a neobyčajne nadaného byzantského učenca veľmi obľúbil a často ho pozýval k sebe na intelektuálne debaty o kresťanstve a o byzantskom lekárstve i o poznaní starogréckych učencov. Na rozdiel od Mamuna nebol veľkým priateľom dervišov a Malek sa preto netešil jeho priazni.
V Bagdade Anastázius už bol takmer rok a za ten čas veľmi rozšíril svoje už aj tak neobyčajne rozsiahle vedomosti. Už dokonale ovládal aj jazyk Arabov a dokázal sa v ňom brilantne vyjadrovať aj v náročných rozhovoroch s poprednými bagdadskými mudrcami.
Ku gréčtine, latinčine a avarčine pripojil ďalší, už štvrtý jazyk, ktorý dobre ovládal. Pričom nemal ani len najmenšej potuchy, že v hĺbkach jeho podvedomia je uložená a či ukrytá ešte ďalšia reč – jeho pôvodný materinský jazyk, ľúbozvučná staroslovienčina.
Obraz Meliny v jeho srdci už trochu vybledol, a bledol čoraz viac.
Anastázius bol nápadne atraktívny muž a k tomu ešte exotický cudzinec a tak budil veľkú pozornosť bagdadských krásavíc všade, kde sa objavil. A ako dokonalý estét a obdivovateľ všetkého pekného, bol aj veľkým ctiteľom ženskej krásy a erotiky. A bagdadské ženy mali v tomto smere naozaj čo ponuúnúť.
Melina mu v každom liste veľmi trpko vyčítala, prečo ju bez jediného slova vysvetlenia a bez bozku na rozlúčku opustil. Zakaždým ho prosila, keď mu písala, aby sa k nej skoro vrátil.
Uisťoval ju vo svojich odpovediach o svojej láske a vždy jej vysvetľoval odznova, že tak konal len z ohľadu na ňu, aby rozlúčkou zoči voči nemu tak veľmi netrpela a že jej slzy, ktoré by pritom bola prelievala, by len ťažko znášal.
Zároveň jej vo svojich listoch vždy pripomenul, že pobyt v Bagdade je pre neho a pre jeho život nesmierne dôležitý a že to preto potrvá istý čas, kým sa vráti späť do Konštantinopolu.
Aj teraz jej ale niečo zamlčiaval. Vedel, že by niečo také len ťažko zniesla – zamýšľal ešte, že niekedy odíde z Bagdadu na neurčitú dobu do Egypta. Jeho návrat domov bol preto vo vzdialenom nedohľadne.
***
Od Maleka sa Anastázius bezpodmienečne chcel dozvedieť, odkiaľ sa vzali derviši – aký bol ich pôvod a aj to, aký mali pre islam význam.
Jedného večera, keď sa vrátil po dlhej rozprave s kalifom z jeho paláca, tak sa stretol s Malekom v ich obľúbenej čajovni v blízkosti mešity, ktorú jeho priateľ spravoval.
Po srdečnom zvítaní sa, si dali obaja skvelý a v Bagdade veľmi obľúbený čaj, ktorý sa robil podľa špeciálneho starého receptu z citrusových a figovníkovych listov. Malek sa dal do rozprávania veľmi podrobne o všetkom, čo súviselo s dervičstvom, aby uspokojil zvedavosť Anastázia, lebo dosiaľ sa k tejto téme ešte nedostali v takom rozsahu, ako si to jeho mladý priateľ želal:
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
72. časť si môžete prečítať TU
73. časť si môžete prečítať TU
