Môj profil 
Predplatné
V nespočetných bazároch, na trhoch a v množstve pouličných obchodíkoch bolo vždy všade hlučno a živo. Ľudia v Bagdade doslova žili pre obchod a ak práve nespali, tak boli vo svojich obchodoch.
Výmena a predaj tovarov bola tou najdôležitejšou činnosťou ich života, v rámci ktorej sa odohrávalo všetko, čo súviselo s jeho dynamikou a radosťou, ale aj s jeho smútkom a jeho strádaniami.
V Bagdade sa v tom čase koncentrovalo celé obsiahle poznanie starého egyptského, anticko-gréckeho a perzsko-mezopotámskeho poznania.
Arabskí učenci vtedajšej epochy boli vo svojom poznaní najďalej zo všetkých kultúr, ktoré boli ich súčasníkmi. A práve táto skutočnosť, o ktorej Anastázius veľmi dobre vedel, bola rozhodujúcim aspektom jeho rozhodnutia pre dobrovoľnú rozlúčku s Melinou.
Láska k poznaniu bola u neho väčšia, ako jeho ešte veľmi mladá láska k Meline.
Okrem oboznámenia sa s vedeckým poznaním arabského sveta, chcel Anastázius podrobne študovať aj náboženstvo Arabov – ich islam, ktorý sa čoraz viac šíril vo svete a začal už vážne ohrozovať kresťanstvo. V tom čase už prenikol cez Iberský polostrov aj do juhozápadnej Európy.
Bagdad sa rozprestieral na oboch stranách rieky Tigris, ktoré boli lemované širokými palmovými alejami. Mesto malo vtedy asi milión obyvateľov a bolo najväčším mestom na svete.
V Európe neexistovalo žiadne podobné mesto a dokonca ani Konštantinopol sa s Bagdadom nemohol v ničom porovnávať. Počas len jedného jediného storočia sa Bagdad stal takým významným strediskom vedy a umenia, že pre kresťanský Západ bolo niečo také absolútne nepredstaviteľné a nemysliteľné.
Zatiaľčo v Bagdade vládla moderna a niečo také ako obdobie osvietenstva, tak v Európe bolo všetko len v začiatkoch a vzdelanectvo ešte driemalo v plienkach a všeobecné myslenie bolo ešte veľmi primitívne a zaostalé.
V Bagdade už v tom čase bol dávno objavený mysliteľský poklad starogréckych filozofov – v Európe už celkom zabudnutý – a nespočetní arabskí učenci tam horlivo prekladali do arabštiny všetky významné vedecké práce z gréckej antiky.
Mohamedáni sa niekoľko storočí skôr ako západní kresťania dôkladne oboznámili s Platónom, Aristotelom, Archimedom, Sokratom, Euklidom, Pytagorom, Aristarchom a ďalšími mudrcmi, ktorých tézy Západ odmietal, lebo z jeho pohľadu boli len pohanmi. To sa čiastočne zmenilo až zásluhou učeného katolíckeho mnícha Tomáša Akvinského.
V Bagdade matematici už dávno narábali s moderným desiatkovým systémom, kým v Európe matematici pracovali s ťažkopádnym rímskym systémom.
V hlavnom meste arabského veľkokalifátu vznikli už v deviatom storočí prvé veľkobanky (slová tarif a šek majú arabský pôvod) a papier poznali a používali jeho obyvatelia už v ôsmom storočí.
V tom istom storočí vznikali v Bagdade komplexné nemocnice, kde operovali znamenití arabskí chirurgovia. To všetko prišlo do Európy až o niekoľko storočí neskôr.
***
Anastázius v prvých mesiacoch svojho pobytu v Bagdade nevychádzal z veľkého údivu nad tým, čo všetko neznáme a nepoznané v tomto meste uvidel a zažil. Neraz si povedal, že to bolo najlepšie rozhodnutie jeho života prísť do Bagdadu a neustále rozširovať svoje poznanie prastarej arabskej kultúry.
Veľmi rýchlo si osvojoval aj arabskú reč slovom i písmom. Spočiatku ale vôbec nvedel pochopiť, ako sa Bagdad mohol dostať tak ďaleko vo svojom vývoji, že mestá kresťanov pôsobili proti nemu asi tak, ako voľakedy voči Rímu pôsobili osady Germánov a Keltov.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
70. časť si môžete prečítať TU
71. časť si môžete prečítať TU
