Ako informoval národný vlakový osobný dopravca, zabezpečovací systém bude určený pre nové trojdielne a štvordielne elektrické vlakové jednotky radu 660 a 661 v dĺžke 80 a 106 metrov od českého výrobcu Škoda Transportation, a. s., Plzeň. “Hlavným významom ETCS je zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti. Správca železničnej infraštruktúry (Železnice Slovenskej republiky) aktuálne modernizuje koridory na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu a pre prevádzku na trati s rýchlosťou nad 120 kilometrov za hodinu je ETCS podmienkou,” uviedol pre agentúru SITA riaditeľ odboru komunikácie a hovorca ZSSK Tomáš Kováč. Elektrické vlaky za 160 mil. eur budú dodané v rokoch 2020 – 2022 a prioritne budú jazdiť v regionálnej doprave v Žilinskom kraji.
Súčasťou inštalácie ETCS je prepojenie tohto systému na riadiace, elektrické a brzdové obvody elektrického vlaku a komunikačné prepojenie s vlakovým zabezpečovacím zariadením Mirel VZ1. “Súčasťou predmetu zákazky je schvaľovací proces systému ETCS nainštalovaného do elektrickej jednotky od Dopravného úradu, vykonanie skúšobných jázd, dodanie kompletnej technickej dokumentácie, dodanie diagnostických systémov, dodanie náhradných dielov a školenie,” priblížil Kováč. Ide o štvrté obstarávanie systému ETCS pre ZSSK. Spoločnosť predtým uzavrela dve zmluvy na ETCS – pre deväť hnacích koľajových vozidiel (rušňov) radu 350 a desať elektrických vlakov radu 671. Zatiaľ ešte neuzavrela zmluvu na ETCS do deviatich rušňov a cez opciu do ďalších dvanástich rušňov radu 361.
Systém ETCS je aktuálne preferovaný v rámci Európskej únie. “Týmto systémom musí byť vybavená nielen infraštruktúra (trať), ale aj koľajové vozidlá čelne v smere jazdy vlaku (rušne, ucelené jednotky a riadiace vozne). Aktuálne funguje systém ETCS v dvoch prevádzkových úrovniach: Level 1, napríklad na Slovensku, vo Švajčiarsku či v štátoch Beneluxu a Level 2 – na Slovensku, v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku či vo Francúzsku,” vysvetlil Kováč. V Leveli 2 funguje aj rádiová komunikácia, teda nie vysielačky, ale rádiový prenos dát do vozidla, a tiež prenos z balíz (bodové prenosové zariadenie umiestnené medzi koľajnicami). “Čím sa zvyšuje priepustnosť trate, keďže vďaka rádiovej komunikácii sa rýchlejšie prenášajú dáta medzi traťovou časťou a vozidlom. Tým pádom vozidlo nemusí čakať, kým prejde časť trate po ďalšiu balízu,” dodal Kováč.