Môj profil 
Predplatné
Staré klišé – nový hoax, tak nazvali predstavitelia KOZ svoju tlačovú konferenciu. Mali tým na mysli argumentáciu zamestnávateľov, že úroveň minimálnej mzdy na Slovensku by nemala rásť, lebo vraj by to zvýšilo nezamestnanosť a znížilo konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Predstavitelia KOZ však na oficiálnych údajoch štatistického úradu a eurostatu tieto tvrdenia vyvrátili a ukázali reálnu pozíciu slovenskej ekonomiky a slovenských miezd v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
Pokiaľ ide o momentálnu výšku minimálnej mzdy, sme v EÚ na siedmom mieste od konca. Predbehli nás Litva, Estónsko, Poľsko, či zadlžené Grécko a za nami už je iba Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko. Pritom v produktivite práce prekonávame všetky tieto krajiny okrem Česka, s ktorým sme takmer na rovnakej úrovni.
Takisto priemerné hodinové mzdové náklady u nás patria medzi najnižšie, ale háčik je v tom, že v porovnaní so všetkými ostatnými európskymi krajinami je u nás dramaticky najvyšší podiel ľudí pracujúcich na nočné zmeny (až 16,5 percenta), pričom v Taliansku, ktoré je druhé v poradí to je len niečo vyše deväť percent a európsky priemer je 5,6 percenta. Tieto nočné zmeny by mali byť lepšie zaplatené, čo by malo našu mzdovú štatistiku dvihnúť, ale namiesto toho patríme medzi najlacnejších.
Aj ďalšie čísla ukazujú, že vzhľadom na aktuálne ekonomické parametre Slovenska nie je dôvod na ľuďoch práce nemiestne šetriť. Odborári preto navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu pre rok 2020 na 635 eur a protinávrh zamestnávateľov zvýšiť ju zo súčasných 520 eur na 552 eur označili za arogantný, pretože tých 552 eur je presne suma, na ktorú sa minimálna mzda musí tak či onak zdvihnúť – vzhľadom na dosiahnuté ekonomické ukazovatele to vyplýva zo zákona o minimálnej mzde.
Hlavné správy: Zamestnávatelia tvrdia, že na Slovensku nie je dostatok pracovných síl. Sú však aj také názory, že ľudia by boli, ibaže nemajú záujem pracovať za finančných podmienok, aké im firmy na Slovensku ponúkajú. Aký je váš názor?
Magdoško: „V niektorých odborných profesiách, ako je IT alebo niektoré lekárske pozície, ktoré sledujú úrady práce, tam je to naozaj tak, že už nevieme na Slovensku nájsť zamestnancov, napriek tomu, že tam tie mzdy nie sú až také úplne zlé. My to pozorne sledujeme a máme problém s agentúrami, ktoré, ak to poviem expresívnejšie, vykorisťujú zamestnancov, keďže ten zamestnanec, keby nešiel cez agentúru, mohol by mať oveľa vyšší plat. A na druhej strane aj nám to spôsobuje problém, keďže takýto zamestnanec nie je zamestnancom tej firmy. Nám je pri zastupovaní zamestnancov jedno či je to Slovák alebo cudzinec, rovnako zastupujeme všetkých zamestnancov, ktorí sú členmi odborov, ale napríklad pri organizovaní štrajku máme problém, pretože agentúrny zamestnanec nie je zamestnancom firmy a my potrebujeme kvórum viac ako päťdesiat percent. Ale nateraz sme na Slovensku, v porovnaní s inými krajinami EÚ, pokiaľ ide o množstvo zamestnaných cudzincov, na tom ešte relatívne veľmi dobre.“
Hlavné správy: Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál na jednej tlačovke konkrétne spomínal automobilky, že keby sa tam zdvihli mzdy o dvesto-tristo eur, to už by bolo natoľko zaujímavé, že by sa na chýbajúce pozície vrátili Slováci zo zahraničia a nebol by problém s nedostatkom zamestnancov.
Magdoško: „Naším záujmom, a k tomu tlačíme aj zamestnávateľov, je zlepšenie pracovného prostredia, pretože to je po mzde hneď druhý hlavný dôvod, prečo sa zamestnanci nechcú vracať, resp. sa pomalšie vracajú na Slovensko. Problémom je nízka kvalita pracovného prostredia a aj zlé vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými na pracoviskách. Keď sme si robili prieskum, dostávali sme odpovede, že v zahraničí je vzťah zamestnávateľa so zamestnancom je oveľa lepší, sociálnejší, a preto sa zatiaľ Slováci na Slovensko vracajú pomalšie.“
Hlavné správy: A prečo si myslíte, že je to u nás tak? Je to tým, že väčšinou centrály spoločností sú ďaleko v zahraničí a chýba užší kontakt medzi vrcholovým vedením a ľuďmi v slovenských prevádzkach?
Magdoško: „Ťažko povedať. Nechcem hádzať všetkých zamestnávateľov do jedného vreca. Ale myslím si, že máme u nás niektorých zamestnávateľov, ktorí sú v časoch hlbokého kapitalizmu a nevšimli si, že už je rok 2019, a že už sa nemôžu ku svojmu zamestnancovi správať ako k nejakému otrokovi.“
Ivan Lehotský
.jpg)
