“Európska únia musí začať reštartom, nie zadlžovaním našich detí a vnúčat, pretože v tejto podobe je to asi taká pomoc ako, keď hodíte topiacemu záchranné koleso s oloveným závažím,“ vyhlásil na úvod ekonóm.
“Európska komisia v minulom týždni predložila návrh záchranného balíčka pre členské krajiny v celkovej výške 750 miliárd eur, teda zhruba 20 biliónov korún. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík jednotlivých krajín postihnutých koronavírusovou krízou. EK navyše prezradila, že dve tretiny z tejto sumy budú vo forme nenávratných príspevkov a zvyšná tretina formou úverov. Viac ako 300 miliárd je rezervovaných pre najviac postihnuté krajiny, teda pre Taliansko a Španielsko. Pre Českú republiku zostane 20 miliárd EUR,” uviedol Krížik.
Podľa jeho slov tieto čísla bežnému človeku veľmi nič nepovedia, hoci ten by sa mal zaujímať o to, odkiaľ toľko peňazí pre tieto potreby vezmú. Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej si únia bude požičiavať na kapitálových trhoch, a to vďaka silnému ratingu. Ide o “obvyklý prístup“ EÚ v štýle “po nás potopa“, hovorí ekonóm.
“Alarmujúci je navyše fakt, že doba splatnosti má byť tridsať rokov, tri desaťročia s takýmto obrovským dlhom nie je práve najlepšie dedičstvo, ktoré prenecháme našim deťom,“ dodáva.
Krížik kritizoval aj spôsob prerozdeľovania týchto peňazí, keď Česká republika z toho bude vychádzať relatívne zle, pretože v minulých rokoch ekonomika dobre fungovala.
“Ako problematické vidím aj rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé štáty, viac ako tretina pre Taliansko a Španielsko, ktoré síce boli postihnuté koronavírusom naozaj značne, ale je na čase si priznať, že ich ekonomiky si už predtým viedli dlhodobo zle. V roku 2018 bol štátny dlh Taliansko astronomických 134,8% HDP, čo svedčí o dlhodobom tragickom hospodárení krajiny a moje slová reflektujú aj svetové ratingové agentúry, podľa medzinárodne uznávanej spoločnosti Standard&Poor je táto južná krajina hodnotená ako BBB mínus, teda s negatívnym výhľadom do budúcnosti , Španielsko je na tom s ratingom úplne rovnako. Nemožno teda všetko zvádzať na koronavírus,” napísal a dodal:
“Pri rozdeľovaní peňazí by mala podľa EK zohrávať úlohu aj miera nezamestnanosti, my máme tú ‘smolu’, že je u nás dlhodobo nízka. Takže nastane absurdná situácia, kedy budeme v podstate znevýhodnení za svoju pracovitosť.“
Miroslav Křížek tiež poukázal na fakt, že podľa jeho názoru je pre Česko výhodné mať vlastnú menu – českú korunu. Vďaka tomu môže štát efektívnejšie regulovať hospodárstva a vyhnúť sa stále rastúcim problémom v eurozóne a dodáva, že kvôli politike Európskej centrálnej banky môže dôjsť v budúcnosti k výraznejšiemu nárastu inflácie.
“Hoci sa mnohí radovali, že záchranný balík je výrazom snahy o jednotu EÚ, mám dojem, že pôjde opäť o pravý opak a existujúce problémy to len prehĺbi. Európska únia musí začať reštartom, nie zadlžovaním našich detí a vnúčat, pretože v tejto podobe je to asi taká pomoc ako, keď hodíte topiacemu záchranné koleso s oloveným závažím,” uzavrel ekonóm a podnikateľ svoje zamyslenie publikované na blogu Idnes.
Babiš proti rozdeľovaní peňazí
Na skutočnosť, že by rozdeľovanie peňazí určených na pomoc krajinám po koronavírusovej kríze mohlo prebiehať nie v najlepšom záujme Českej republiky, v minulosti upozorňoval aj predseda vlády Andrej Babiš.
Premiérovi sa okrem iného nepáči, že by peniaze zo záchranného programu čerpali prednostne krajiny, ktoré boli pandémiou zasiahnuté najviac, a to nehľadiac na predchádzajúcu fiškálnu disciplínu.