V Tlačovom stredisku Svätej stolice 34-bodový dokument prezentovali vedúci oboch dikastérií: kardinál Peter Turkson ako prefekt Diskastéria pre integrálny ľudský rozvoj a arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. Spolu s nimi vystúpili aj dvaja profesori z Talianska: Leonardom Becchettim z rímskej Univerzity Tor Vergata a Lorenzom Capriom z milánskej Katolíckej univerzity.

Ide o dokument, „ktorý mnohých udiví“, povedal v úvode svojho vystúpenia Mons. Luis Ladaria a vysvetlil dôvod spolupráce Kongregácie pre náuku viery pri tvorbe tohto dokumentu: „úlohou Kongregácie je šíriť a chrániť všetko to, čo sa týka náuky viery a morálnej náuky“.

„Magistérium Cirkvi jasne zdôrazňuje, že «hospodárska činnosť sa má vykonávať podľa svojich vlastných metód a zákonov, ale v medziach mravného poriadku» (Gaudium et spes, 64) – Kongregácii teda prislúcha aj pomáhať ekonomickým dynamikám, aby sa zorientovali na základe adekvátnej etiky“, dodal Mons. Ladaria SJ. Cieľ medzidikasteriálneho dokumentu vyjadril týmito slovami:

„Cieľom týchto Úvah je s jasnosťou potvrdiť, že pri počiatkoch rozširovania nečestných a predátorských finančných praktík sú predovšetkým antropologická krátkozrakosť a postupujúca kríza humánnosti, ktorá z nej vyplýva. Človek, ktorý dnes už viac nevie, kým je, a čo robí na svete, nevie viac ani ako konať dobro a končí tým, že zotrváva v područí toho, čo je mu momentálne výhodné a záujmov, ktoré vládnu trhu.

Prospech silnejšieho prevalcoval autentické dobro a stal sa skutočným dominantným faktorom v ekonomicko-sociálnych vzťahoch. Takto sa spoločné (všeobecné) dobro v mnohých oblastiach vytratilo z horizontu života, vzrástla konfliktnosť vzťahov a nerovnosti sa stali výraznejšími.“

„Tento text sa nechce viazať na názor určitej školy, ale čisto byť verným pohľadom na niektoré oblasti aktuálneho sveta financií a ponúknuť etický posudok niektorých aspektov týchto oblastí. Táto služba je povinnosťou Cirkvi, ktorá ju mieni venovať ľuďom ako usmernenie k dobrému životu, nepochybný predpoklad každej spoločenskej formy, ktorá si kladie za cieľ byť čo možno najmenej nespravodlivou.“

Prefekt Kongregácie pre náuku viery zároveň pripomenul postavu sv. Matúša – apoštola a evanjelistu, ako svätého ochrancu tých, ktorí sa venujú ekonomickej a finančnej činnosti.

Kardinál Peter Turkson predstavil dokument z hľadiska Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktorého je prefektom:

„Aktuálnou víziou pokroku resp. rozvoja je pre sociálnu náuku Katolíckej cirkvi celá ľudská osoba – nie niektorá čiastková dimenzia osoby, ako napríklad tá materiálna – a je pre všetkých ľudí, nie iba pre niektorých. … Preto Cirkev na podporu integrálneho ľudského rozvoja chce zaistiť, aby politické, ekonomické či finančné systémy rešpektovali dôstojnosť každej osoby.“

Ghanský kardinál vysvetlil základné chápanie ekonomickej činnosti ako starostlivosti o spoločný dom ľudstva, z ktorého nový dokument „Ekonomické a majetkové otázky“ vychádza:

„Kľúčovým aspektom spolužitia, ako je známe každej rodine, je čo najlepšie hospodárenie so zdrojmi domácnosti. Keďže žijeme v spoločnej domácnosti, ako globálna rodina, ktorá túži po dobrom spolunažívaní, potrebujeme organizovať či spravovať dobrá ako domov, planéta, najlepším možným spôsobom. Toto je to, čo slovo „ekonomika“ v skutočnosti znamená: „oiko-nomics“, spôsob ako organizujeme, riadime alebo spravujeme náš dom.“

Podstatným princípom Sociálnej náuky Cirkvi v tomto ohľade je „všeobecné určenie dobier“, pripomenul ďalej kardinál. Nový dokument podľa jeho slov ponúka niektoré etické usmernenia „v nádeji, že môžu pomôcť v rozlišovaní ako organizovať svetové zdroje so slobodou, zodpovednosťou, spravodlivosťou, solidaritou a láskou“.

Kardinál Turkson zdôraznil, že si bez naivity a jasne uvedomuje, že načrtnutý cieľ integrálneho ľudského rozvoja si žiada „zmenu finančnej paradigmy“:

„Chceme povzbudiť svet finančníctva vziať si poučenie z poslednej finančnej krízy a uznať raz a navždy, že trhy samy osebe nemôžu zaručiť opravdivý pokrok, to znamená celostný ľudský rozvoj a sociálne začlenenie (porov. Laudato si´, 109).“

„Finančná kríza rokov 2007-2008 v tomto zmysle poskytla príležitosť vyvinúť novú ekonómiu, pozornejšiu k etickým princípom, a nové spôsoby regulácie špekulatívnych finančných praktík a virtuálneho bohatstva. O tomto je celý tento spoločný dokument.“

Okrem encykliky pápeža Františka Laudato si´ o starostlivosti o spoločný dom citoval prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj pri dnešnom stretnutí s novinármi aj dokument „Povolanie podnikateľa“ (Vocation for Business Leaders) z roku 2014 z dielne Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas / Jozef Bartkovjak SJ, Zuzana Klimanová