V utorok to bolo pre Ursulu von der Leyenovú zložité balansovanie: Ubezpečiť európskych lídrov, že ich sužované spoločnosti dostanú peniaze, a zároveň trvať na tom, že EÚ sa nestane protekcionistickou.

V prejave pred stovkami generálnych riaditeľov, politikov a globálnych lídrov na Svetovom ekonomickom fóre predsedníčka Európskej komisie predstavila veľký plán na udržanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v pretekoch o prilákanie investícií do zelených technológií a klímy.

Podtext: Americký zákon o znížení inflácie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktorý zahŕňa balík ekologických dotácií vo výške 369 miliárd dolárov, podnecuje európske nočné mory o úteku priemyslu a investícií z kontinentu práve v čase, keď sa ekonomika mení na dusivú.

“Nasledujúce desaťročia budú svedkami najväčšej priemyselnej transformácie našich čias – možno všetkých čias,” vyhlásila von der Leyenová. “A tí, ktorí vyvíjajú a vyrábajú technológie, ktoré budú základom ekonomiky zajtrajška, budú mať najväčšiu konkurenčnú výhodu.”

Podľa šéfky EÚ sa táto transformácia musí uskutočniť tak, že spojenci budú spolupracovať, a nie proti sebe.

“Naším cieľom by malo byť zabrániť narušeniu transatlantického obchodu a investícií,” povedala. “Mali by sme sa usilovať o to, aby naše príslušné stimulačné programy boli spravodlivé a vzájomne sa posilňovali.”

Volanie po tom, aby vlády pomohli svojim vlastným priemyselným odvetviam, nie je typom posolstva, ktoré sa v Davose zvyčajne dobre prijíma. Koniec koncov, Svetové ekonomické fórum je v mnohých ohľadoch symbolom voľného obchodu a globalizácie. Americký krok na podporu svojej ekonomiky však vyvolal panickú reakciu Európy, ktorá sa obáva, že by mohla zostať pozadu, keď sa svetové hospodárstvo transformuje.

Hoci mnohé z návrhov, ktoré von der Leyenová v utorok vymenovala, boli už skôr avizované – napríklad pripravovaný “fond suverenity” EÚ na podporu ekologických a digitálnych investícií -, objavili sa niektoré nové detaily.

Von der Leyenová oznámila nový zákon o čistom nulovom priemysle, ktorý stanoví ciele do roku 2030. Snahou bude zvýšiť financovanie čistých technológií a urýchliť udeľovanie povolení pre príslušné výrobné závody.

“Cieľom bude zamerať investície na strategické projekty v celom dodávateľskom reťazci,” povedala.

Poskytla tiež nové podrobnosti o plánoch EÚ dočasne uvoľniť svoje historicky prísne pravidlá, ktorými sa riadi, kedy môžu vlády ponúkať spoločnostiam priamu štátnu pomoc. Uviedla, že blok sa bude snažiť ponúknuť spoločnostiam viac “jednoduchých modelov daňových úľav” a urýchliť proces schvaľovania iných opatrení štátnej pomoci.

Von der Leyenová sa však snažila zdôrazniť aj to, že EÚ je naďalej oddaná voľnému obchodu, čím chcela upokojiť medzinárodné spoločenstvo, ktoré sa zišlo v Davose, ako aj zástupcov voľného obchodu v EÚ, ktorí sú nervózni zo zmien v dotáciách bloku. Líderka EÚ dokonca zdôraznila potrebu “ambiciózneho obchodného programu” a uviedla, že blok pracuje na uzavretí dohôd s Mexikom, Čile, Novým Zélandom a Austráliou – a snaží sa dosiahnuť pokrok s Indiou a Indonéziou.

Zdržala sa aj kritiky Spojených štátov – napriek rozkolísaným vzťahom medzi EÚ a USA v súvislosti s IRA (Inflation Reduction Act/Zákon o znížení inflácie).

“Nie je žiadnym tajomstvom, že niektoré prvky návrhu zákona o znížení inflácie vyvolali množstvo obáv, pokiaľ ide o niektoré cielené stimuly pre spoločnosti.” V zaplnenej Kongresovej sále však povedala, že sa možno pracuje na riešení.

“Spolupracujeme s USA na hľadaní riešení, aby napríklad spoločnosti z EÚ a elektromobily vyrobené v EÚ mohli tiež využívať výhody IRA,” povedala – bez toho, aby uviedla podrobnosti o tom, aké kompromisy môže EÚ skutočne dosiahnuť.

Spojme sa proti Číne

Namiesto toho zamerala väčšinu svojho hnevu na Čínu – transatlantické preteky o dotácie neprezentovala ako súťaž, ale ako príležitosť spoločne mobilizovať západné zdroje proti spoločnému nepriateľovi.

Vo svojom prejave, ktorý predniesla len niekoľko hodín pred čínskym vicepremiérom Liu He, von der Leyenová obvinila ázijskú veľmoc, že výrazne dotuje svoj vlastný priemysel a prevádza spoločnosti z Európy a iných krajín “pod prísľubom lacnej energie, nízkych nákladov na pracovnú silu a miernejšieho regulačného prostredia”.

Varovala, že Čína môže v podstate držať ako rukojemníkov aj dodávateľské reťazce, pričom poznamenala, že Európa je z 98 % závislá od “jednej krajiny – Číny”, pokiaľ ide o nerasty vzácnych zemín, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi veternej energie, skladovania vodíka a batérií.

EÚ a USA musia na riešení týchto problémov spolupracovať, zdôraznila von der Leyenová. Nedávny prílev amerických dotácií označila za doplnok k peniazom, ktoré už EÚ vyčlenila na pomoc kontinentu pri plnení jeho klimatických cieľov.

“Len EÚ a USA spoločne vyčleňujú takmer 1 bilión eur na urýchlenie hospodárstva založeného na čistej energii,” povedala. “Mali by sme stanoviť, ako môžeme spoločne ťažiť z týchto obrovských investícií, napríklad vytvorením úspor z rozsahu za Atlantikom alebo stanovením spoločných noriem.”

Napriek všetkej svojej istote však von der Leyenová bude mať problém dosiahnuť súdržné európske stanovisko k tejto téme.

V čase, keď von der Leyenová vystupovala na pódiu v Davose, európski ministri financií diskutovali v Bruseli o tom, ako posilniť európsku priemyselnú základňu, pričom 27 krajín EÚ sa rozchádzalo v názore na to, ako reagovať na americký balík vysokých dotácií. Mnohé krajiny sa domnievajú, že uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci prinesie výhody bohatým krajinám, ako sú Francúzsko a Nemecko, ktoré si môžu dovoliť posielať peniaze do spoločností v ťažkostiach, pričom krajiny s menšími zdrojmi nebudú schopné konkurovať.

Ani Spojené štáty zatiaľ nezaručili, že poskytnú európskym spoločnostiam požadovaný prístup k finančným stimulom IRA.

Inými slovami, boj o dotácie ešte nebol zažehnaný, uzatvára POLITICO.