Boj proti “dezinformáciám” ako stabilná dotácia

Digitálna koalícia rozdelila 203 120 eur na osem projektov. V podporenej žiadosti Davida Púchovského popri školských prednáškach figuruje aj financovanie fóra StratCom in Europe Under Pressure. Pri pohľade na program a panelistov vyvstáva otázka, prečo sa z verejných zdrojov spolufinancuje podujatie, ktoré pôsobí ako politická tribúna opozície.

Keď sa „bojovníci proti dezinformáciám“ menia na stabilnú rozpočtovú položku

Vláda prišla pred voľbami s rečami o konci starých schém, o stopke pre aktivistické siete a o návrate štátu k názorovej neutralite. Ako to vyzerá v praxi? V tieni veľkých politických sporov beží grantová realita po starom a tie isté mená sa v nej objavujú znovu a znovu, bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.

Jeden čerstvý príklad ponúka Digitálna koalícia a jej grantová výzva zameraná na „prevenciu dezinformácií, boj proti zneužívaniu identít v online priestore“. Výsledok je učebnicový. Peniaze sa rozdelili medzi osem subjektov a pri jednom z podporených projektov sa ukazuje problém, ktorý ide ďaleko za rámec mediálnej výchovy. Z verejných zdrojov sa nepriamo podporilo podujatie, ktoré obsahom, dramaturgiou a výberom hostí pôsobí ako fórum politickej opozície.

A tu končí všetka sranda. Ak štát deklaruje, že chce chrániť školy pred ideologickými zásahmi a spoločnosť pred nátlakovým aktivizmom, potom prečo cez sprostredkovateľa financuje formáty, ktoré majú jasnú politickú stopu?

Kto je Digitálna koalícia a prečo na nej záleží

Digitálna koalícia sa na vlastnom webe prezentuje ako národná iniciatíva vytvorená na podnet Európskej komisie v rámci politiky Digital Skills and Jobs Coalition. Zároveň uvádza, že vznikla v roku 2017 na podnet vtedajšieho ÚPVII a IT Asociácie Slovenska a jej poslaním je zlepšovať digitálne zručnosti na Slovensku.

Nejde o žiadnu bezvýznamnú „platformu“. Digitálna koalícia funguje okrem iného ako sprostredkovateľ projektov a financovania. Na webe opisuje, že vystupuje ako zmluvný partner pri konkrétnych programoch, ktoré sú financované z európskych zdrojov. V preklade to znamená, že cez Digitálnu koalíciu môžu plynúť verejné prostriedky a následne sa rozdeľujú ďalej.

Takto pôsobiaca organizácia by mala byť pre verejnosť úplne transparentná. Dôvera stojí na tom, či existuje pravidelný, ľahko čitateľný a verejne kontrolovateľný obraz hospodárenia a rozhodovania. Realita je ale iná. Digitálna koalícia má na stránke Povinné zverejňovanie údajov zverejnené výročné správy iba do roku 2022. Formálne môže mať účtovné dokumenty zverejnené inde, ale výročná správa je pre verejnosť základný nástroj, ktorý vysvetľuje, čo organizácia robila, aké aktivity považuje za výsledok a podľa akých pravidiel rozhoduje.

Digitálna koalícia je záujmové združenie právnických osôb. Tento typ subjektu sa zobrazuje v samostatnom registri záujmových združení právnických osôb MV SR, v ktorom chýbajú rozšírenia, doplnené do registra mimovládnych neziskových organizácií. Ak sa k tomu pridá absencia aktuálnej výročnej správy, vzniká úplne zbytočná reputačná slabina. Pri schémach, kde ide o verejné peniaze, je to presne to, čo nabúrava dôveru.

Účtovný výkaz za rok 2024 zároveň ukazuje majetok spolu približne 10,20 mil. €, náklady spolu približne 7,30 mil. € a výnosy spolu približne 7,31 mil. €, z toho dotácie tvorili 6 213 680,68 €, kým v roku 2023 to bolo až 53 170 525,85 €.

Keď cez takýto štedro dotovaný uzol tečú prostriedky na „boj proti dezinformáciám“, verejnosť musí vidieť nielen mená úspešných prijímateľov, ale aj jasný pôvod peňazí, hodnotiaci proces a zmysluplné odôvodnenia. Bez toho sa z dobre znejúcej agendy stane len pohodlný mechanizmus, ktorý prežije každú vládu.

Výzva Digitálnej koalície a jej výsledok

Digitálna koalícia informovala, že o výzvu bol „mimoriadny záujem“. Dokumentuje to faktom, že na výzvu dostali 70 žiadostí a podporených bolo osem projektov v celkovej sume 203 120 eur. V článku zároveň uvádza, že cieľom bolo posilniť mediálnu a digitálnu gramotnosť, podporiť prevenciu dezinformácií a zvýšiť bezpečnosť ľudí v online prostredí.

Už sme si zvykli, že všeobecné dobro formuluje ciele široko a extrémne pružne. Do „boja proti dezinformáciám“ sa dá zabaliť prakticky čokoľvek, od užitočných školení po politickú agitáciu. A keď sa do toho pridá grantový mechanizmus, ktorý nemá pre verejnosť transparentne čitateľný pôvod peňazí, nezverejnené mená hodnotiteľov v rámci komunikácie výzvy, vzniká ideálne prostredie pre starý známy jav: stabilné financovanie rovnakého okruhu „overených“ hráčov.

Krátky prehľad víťazov, aby sme videli kontext

Medzi podporenými sú Zmudri, Digitálni rodičia, Metis, Bemefit, Diskusný klub, Malý Berlín, Rímskokatolícka farnosť v Košiciach a Hoaxy a podvody Davida Púchovského. Je to pestrý mix projektov od práce so školami a rodičmi cez videá a podcasty až po komunitné aktivity, no práve Púchovského žiadosť ukazuje, že pod značkou „boja proti dezinformáciám“ sa dá financovať aj politické fórum.

Avšak jedna konkrétna zmluva si zaslúži mimoriadnu pozornosť.

Zmluva s Hoaxy a podvody: projekt „Hoaxy sa na mňa nelepia“

Projektu občianskeho združenia Hoaxy a podvody Dávida Púchovského s názvom „Hoaxy sa na mňa nelepia“ bol zmluvne priznaný maximálny možný príspevok 30 000 eur. V prílohe zmluvy, v „Žiadosti o príspevok“, je popísaná štruktúra aktivít a rozpočet. Kľúčové je, že nejde len o „besedy na školách“, ktoré už vyvolali oprávnenú kritiku aj u časti verejnosti. Projekt obsahuje viacero aktivít. A práve jedna z nich posúva celý príbeh do úplne inej roviny.

V rozpočte projektu je „Fórum“ rozpočtované ako služba na 10 mesiacov v sume 10 980 eur. Prednášky a workshopy sú uvedené na 2 600 eur, podcasty na 2 500 eur a diseminačné aktivity na 3 000 eur. Najväčšiu položku tvorí manažment projektu 22 030 eur, teda viac než polovica z celkových nákladov 41 110 eur, pričom v tabuľke je zároveň uvedená jednotková cena 2 500 eur na mesiac pri počte 10 mesiacov, čo s uvedeným súčtom 22 030 eur nesedí.

„StratCom Under Pressure“: problém, ktorý nejde obísť

Štát, resp. verejný sektor, má legitímny dôvod podporovať vzdelávanie, kritické myslenie a bezpečnosť v online prostredí. Lenže v okamihu, keď sa z grantovej schémy financuje sumou 10 980 € fórum, ktoré sa obsahom a zostavou hostí približuje k politickému mítingu alebo k ideologickej konferencii, prestáva ísť o mediálnu gramotnosť a začína ísť o posilňovanie jedného politického tábora.

Okrem podpory cez Digitálnu koalíciu uvádza web podujatia medzi partnermi aj komerčné subjekty a inštitúcie: ESET, Veľvyslanectvo Kanady na Slovensku, Shape production, Infinity a AudiologicPRO. V kombinácii s programom a zostavou panelistov to posilňuje dojem, že nejde o neutrálne odborné fórum, ale o budovanie vplyvovej infraštruktúry pod moderným názvom.

Z opisu projektu v zmluve s Púchovského OZ vyplýva, že na konferencii vystupovali, alebo boli pozývané, aj politické a bezpečnostné figúry, ktoré sú v slovenskej realite jasne čitateľné ako opozícia, respektíve ako personálne zázemie opozície. Ako príklad sa uvádza Jaroslav Naď a Róbert Ondrejcsák.

Ak je toto súčasťou „boja proti dezinformáciám“, potom sa musíme pýtať, kto presne definuje, čo je „dezinformácia“ a čo je „správny názor“. Lebo v praxi takto vzniká mechanizmus, kde sa politická agenda maskuje ako odborné vzdelávanie a následne je financovaná cez sprostredkovateľa z verejných zdrojov.

To je dôvod, prečo táto jedna aktivita prevažuje celý projekt. Nie preto, že by konferencia sama o sebe musela byť nezákonná, ale preto, že pri verejných peniazoch platí prísnejší štandard. Verejné zdroje nemajú dotovať politický marketing ani politickú infraštruktúru, nech už je zabalená do akýchkoľvek moderných slov.

Dvojitý meter, ktorý sa už nedá schovať za „dobrý úmysel“

V tejto téme je už roky prítomný dvojitý meter. Ak by niekto financoval podujatie s jednoznačne prokoaličnými panelmi, médiá a mimovládna scéna by kričali o zneužití štátu. Keď sa však financujú formáty, ktoré zodpovedajú opozičnému alebo progresívnemu prostrediu, často sa to označí za „obranu demokracie“ alebo „odbornú diskusiu“.

S tým súvisí aj ďalší fakt, ktorý je v slovenskej debate ťažko obídený. Dávid Púchovský je asistentom Jaroslava Spišiaka, poslanca Progresívneho Slovenska. Aj keby sme tento rozmer dali bokom, samotná grantová schéma by mala byť nastavená tak, aby nevznikal dojem, že štát jednou rukou sľubuje politickú neutralitu a druhou rukou podporuje konkrétnu politickú sieť.

Kľúčová otázka, ktorá dnes visí vo vzduchu: odkiaľ sú peniaze

Pri takejto výzve je rozhodujúce nielen to, kto vyhral, ale aj odkiaľ presne prišli peniaze a na základe akého mandátu ich Digitálna koalícia rozdeľuje. Verejnosť dnes vidí výsledné sumy a zmluvy s prijímateľmi, no nevidí na jednom mieste jasnú stopu, z akej rozpočtovej kapitoly alebo programu bola výzva krytá a aké boli pravidlá a bodovanie komisie. Ak má mať „boj proti dezinformáciám“ dôveru, toto sú presne údaje, ktoré musia byť jednoducho dohľadateľné, inak sa z dobre znejúcej agendy stane prietokový mechanizmus bez verejnej kontroly.

V CRZ sú dohľadateľné zmluvy, v ktorých je dodávateľom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a objednávateľom Digitálna koalícia, vrátane dvoch zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku po 29 999 376,00 €. Zároveň sú v CRZ evidované aj zmluvy a dodatky medzi MIRRI a Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR v miliónových sumách, ako aj zmluva o finančnom príspevku z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (2 891 379,61 €). Z toho vyplýva, že Digitálna koalícia a jej ekosystém stoja na významných verejných tokoch a o to prísnejšie musí byť posudzované, kam sa tieto peniaze ďalej prelievajú.

Boj proti dezinformáciám, alebo dotovaná politika inak

Je legitímne učiť ľudí rozlišovať manipulácie. Avšak financovanie politickej agendy pod rúškom  „boja proti dezinformáciám“ je cez čiaru. V tomto bode končí vzdelávanie a začína politická propaganda.

Ak vláda myslí vážne sľuby o politickej neutralite štátu, mala by mať elementárny záujem, aby sa verejné zdroje nepoužívali na podporu formátov, ktoré vyzerajú ako konferencie opozície. A ak to nevidí sama, potom je povinnosťou novinárov a verejnosti pýtať sa. Nejde o útok na občiansku spoločnosť. Ide o obranu princípu, že verejné peniaze nie sú stranícka munícia ani opozície, ani koalície.