Ako sme už informovali v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách v Nemecku zvíťazila aliancia Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) Friedricha Merza. Podľa údajov nemeckej Spolkovej volebnej komisie po spracovaní hlasovacích lístkov vo všetkých 299 volebných obvodoch získal 28,6 percenta hlasov. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 20,8 percenta a Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) kancelára Olafa Scholza (16,4 percenta). Do Bundestagu sa dostali aj Zelení (11,6 percenta hlasov) a strana Ľavica (8,8 percenta), ktorá získala najviac hlasov medzi obyvateľmi nemeckého hlavného mesta. Únii Sarah Wagenknechtovej a Slobodnej demokratickej strane (FDP) sa nepodarilo prekonať päťpercentnú hranicu, keď získali 4,97 a 4,3 percenta, a v parlamente nebudú mať zastúpenie.

Rozdelené Nemecko?

Je pozoruhodné, že v nemeckých voľbách sa zopakoval rovnaký obraz, ktorý bolo možné vidieť na výsledku volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v lete. V skutočnosti, podľa historickej línie SRN/NDR, existuje rozdelenie podľa línie podpory strán: východná časť krajiny je v prospech AfD, západná časť krajiny je v prospech CDU/CSU. Okrem toho je hlavné mesto rozdelené podľa hlasov na Západný Berlín a Východný Berlín: v prvom prípade podporujú CDU/CSU a v druhom Ľavicovú stranu.

Aké sú možnosti?

Tým, že sa do Bundestagu tesne nedostala Únia Sarah Wagenknechtovej (BSW) ani FDP majú koalícia CDU/CSU pod vedením Friedricha Merza a SPD dostatok hlasov na vytvorenie „veľkej koalície“. Účasť Alternatívy pre Nemecko je v nej vylúčená. AfD však bude mať väčšie šance v nasledujúcich voľbách, ktoré sa vzhľadom na politickú a sociálno-ekonomickú nestabilitu v Nemecku môžu konať predčasne.

Ťažkosti by mohli nastať len v prípade, ak by sa do Bundestagu dostala BSW. Od počtu strán v parlamente závisí samozrejme aj rozdelenie kresiel, ktorých po nedávnej reforme ubudlo a je ich teraz 630, takže na väčšinu je potrebných 316 kresiel. FDP už šancu dostať sa do Bundestagu nemá, zato BSW chýba len 0,03 % a do oficiálneho vyhlásenia volieb 14. marca sa ešte všeličo môže zmeniť, hoci pri nemeckej dôkladnosti to nie je veľmi pravdepodobné. V prípade vstupu BSW do Bundestagu zostane CDU/CSU jediná politicky priechodná možnosť na vytvorenie koalície CDU/CSU, SPD, Zelení, pretože koalícia CDU/CSU, SPD s BSW alebo s AfD by boli politicky z ríše fantázie.

V skutočnosti si však nateraz Merz môže pokojne vydýchnuť: pri absencii „malých strán“ v parlamente má spolu s SPD dostatok hlasov na vytvorenie „veľkej koalície“, čo výrazne zjednodušuje prácu pri hľadaní kompromisných pozícií a zároveň robí budúcu vládu o niečo stabilnejšou. Navyše bude mať v koalícii jednoznačnú prevahu a bude môcť určovať smerovanie politiky budúcej vlády.

Žiadne príjemné prekvapenie či zmena…

Hlavní favoriti v súťaži ukázali približne také výsledky, aké im predpovedali prieskumy verejnej mienky. Konzervatívny blok CDU/CSU síce klesol pod 30 percent, ktoré sa od neho očakávali, na 28,5 percenta, ale stále si udržal silný náskok oproti hlavným rivalom SPD a AfD. Tento blok CDU/CSU už dávno nie je konzervatívny a vzhľadom na podporu neoliberálnych tendencií, ani kresťanský. Pokles ratingu mohla spôsobiť mierne oslabená rétorika Merza voči Olafovi Scholzovi v posledných dňoch. Zrejme si však uvedomoval, že nebude mať veľký výber koaličných partnerov a bez SPD to nepôjde. Kým predtým líder únie zakladal svoju kampaň na úplnom popieraní všetkého, čo súčasný kancelár urobil, v posledných dňoch sa jeho rétorika zmiernila. Prejavilo sa to najmä počas televíznych debát týchto dvoch politikov, ktoré mnohí vnímali skôr ako priateľský rozhovor než ako politický súboj.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) ukázala presne ten výsledok, ktorý sa od nej v prieskumoch očakával: žiadne prepady a žiadne vzostupy. AfD zdvojnásobila svoj výsledok v porovnaní s voľbami v roku 2021. V súčasnosti je najvýznamnejšou politickou silou vo východnom Nemecku, najmä v spolkových krajinách Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko, Sasko-Anhaltsko a Durínsko. Strane rozhodne okrem podpory novej americkej administratívy pomohla predovšetkým rastúca kriminalita, nekontrolovaná imigrácia, zúfalý stav hospodárstva a sociálnej sféry SRN. Všetky tieto faktory mohli AfD umožniť získať podľa odhadov expertov až 30 % a strana pracovala na takomto čísle. Napriek tomu, že popularita strany sa v porovnaní s voľbami v roku 2021 zdvojnásobila, tento výsledok sa jej dosiahnuť nepodarilo aj vďaka blokáde a nálepkovaniu mainstreamových strán. Tie okolo nej  udržiavali ‚firewall‘ v čom zrejme budú pokračovať aj naďalej, čím ju odstránia z reálneho riadenia krajiny. Proti Alternatíve boli zapojené všetky možné prostriedky. Snažili sa ju zatvoriť prostredníctvom ústavnej rady a bezpečnostnej služby. Objavili sa aj vyhlásenia o nemožnosti vytvoriť koalíciu s AfD. To zrejme odradilo časť voličov To však v budúcnosti môže hrať do karát AfD. Nárast popularity strany bol do veľkej miery spôsobený tým, že jej rétorika o sprisahaní mainstreamových strán, ktoré nechcú pustiť k moci skutočnú ľudovú silu, si nachádzala čoraz širšie publikum najmä medzi mladými voličmi. Hoci teraz Alternatíva nemá šancu vstúpiť do koalície, ďalšie voľby sa vzhľadom na politickú a sociálno-ekonomickú nestabilitu v Nemecku môžu opäť konať predčasne a vtedy bude mať AfD oveľa väčšie šance.

Od kancelára po chodiacu mŕtvolu: Scholzova bilancia zlyhaní

Pokiaľ ide o Sociálnodemokratickú stranu (SPD), frakcia prijala svoju porážku s trpkosťou: jej výsledok bol najhorší v histórii strany. Niekoľko hodín po oznámení výsledkov sa v médiách objavili informácie o krízovom zasadnutí v centrále strany. Témou bola otázka, kto povedie SPD v budúcich rokovaniach s CDU/CSU o zostavení vlády. Scholz sa zrejme vzdá funkcie šéfa strany. Potenciálnym kandidátom je mladý Lars Klingbeil, ktorý povedal, že strana potrebuje ‘generačnú výmenu’. Keď Olaf Scholz odstúpi do centra pozornosti sa môže dostať aj Boris Pistorius. „Spojenectvo medzi Friedrichom Merzom a Borisom Pistoriusom však neveští nič dobré“, povedal bývalý poslanec Bundestagu Waldemar Gerdt. SPD napriek tomu, že prehrala bude mať výbornú vyjednávaciu pozíciu, pretože únia CDU/CSU sa prehlásením o nemožnosti akejkoľvek spolupráce s AFD zbavila možnosti vytvorenia stredopravej politiky a tak ľavicové strany budú môcť Únii vnucovať svoje ľavicové programy. Merzovo vyhlásenie o ukončení ľavicovej politiky v Nemecku tak stráca zmysel. To znamená, že SPD so svojimi 120 predstaviteľmi bude mať väčší vplyv na politiku ako AfD s predpokladanými 152 zástupcami. Zmena migračnej politiky je otázna. S SPD sa to ťažko stane. Korekcia Grenn Dealu zrejme tiež vďaka „zeleným“ silám v SPD a tiež v Únii (viď zástankyňu „Green Deal“ Ursulu von der Leyenovú…). V tejto zostave jednoducho príde na to, že sociálni demokrati budú mať dostatok politického výtlaku, aby presadili čo najviac svojich požiadaviek. Nemci hlasovali za zmenu kurzu, najmä v migračnej a hospodárskej politike. No a Merz na sľubovanú a voličmi očakávanú zmenu kurzu nebude mať dosť síl.

Jedným z prekvapení tejto kampane bola strana Ľavica. Mnohí ju už pochovali na pozadí jesenných úspechov predtým odtrhnutej Únie Sáry Wagenknechtovej (BSW). Nakoniec sa však ukázalo, že situácia je pre BSW oveľa menej jasná a Ľavici sa podarilo získať pekných 8,8 percenta. Zrejme to bolo čiastočne spôsobené tým, že v posledných týždňoch pred voľbami sa BSW odmlčala. Jej hlas bol čoraz menej počuteľný, napríklad na pozadí radikálnych riešení v oblasti migrácie, ktoré navrhovali iné politické sily. V porovnaní s jesennými krajinskými voľbami vyzerala BSW menej viditeľne, čo pravdepodobne prispelo k odchodu časti mladých voličov od nej k Ľavici, ktorá sa stala najpopulárnejšou silou medzi mladými ľuďmi vo veku 18 – 24 rokov. Zároveň je konečná situácia s BSW stále nejasná: na postup do Bundestagu jej podľa oficiálnych údajov chýba 0,03 %. Stále existuje možnosť, že Spolková volebná komisia môže počas nadchádzajúceho sčítania hlasov vyhlásiť zmenu výsledkov. Konečné výsledky volieb budú prezentované až 14. marca na zasadnutí parlamentu.

Slobodná demokratická strana (FDP) utrpela v kampani obrovský neúspech, keď získala len 4,3 percenta hlasov. To je odrazom krízy tejto strany. Výsledok slobodných demokratov je v čiastočne aj dôsledkom ich neústupného postoja v otázke „dlhovej brzdy“, kvôli ktorej sa na jeseň rozpadla „semaforová“ koalícia. Tvrdý postoj k fiškálnej politike nie je v skutočnosti v rozpore s vyhláseniami nemeckých úradov o potrebe zachovať vysokú úroveň výdavkov na obranu: ak si úrady nevezmú nové úvery, jedinou možnosťou, odkiaľ získať prostriedky na rozvoj ozbrojených síl, zostávajú sociálne výdavky, ktorých zníženie by si nikto z bežných obyvateľov Nemecka neželal.

Kedy vznikne nová vláda?

Merz po voľbách v priamom prenose oznámil zámer vytvoriť koalíciu do Veľkej noci. Politik zdôraznil, že podľa jeho názoru pod tlakom Spojených štátov celý svet vníma Nemecko ako lídra Európy, takže vytvorenie funkčnej vlády by malo byť hlavnou prioritou víťaza politického súboja.

Vonkajšie vplyvy či  zasahovanie?

Merz sa dotkol aj témy „ruského zasahovania“, ale s nezvyčajným dôrazom povedal, že zasahovanie Washingtonu do nemeckých volieb „nebolo menej tvrdé a poburujúce ako konanie Moskvy“. Vzhľadom na vyhrotenosť americko-nemeckých vzťahov v posledných dňoch je možné, že „faktor Trump, Musk a Vance“ bude naďalej vyvíjať tlak na nemecký politický systém, najmä počas zostavovania budúcej vlády, a „klásť polená pod nohy“ koaličným rokovaniam medzi CDU/CSU a SPD.

Šéf konzervatívcov Friedrich Merz prezradil, s kým chce zostaviť vládu

Šéf Bieleho domu Donald Trump zablahoželal všetkým, ktorí hlasovali za konzervatívcov. „Tak ako v Spojených štátoch, aj v Nemecku sú ľudia unavení z nezmyselného programu, najmä v oblasti energetiky a prisťahovalectva,“ povedal. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Merza, aby „pracoval na budovaní silnej a suverénnej Európy“. Predseda Európskej rady António Costa tiež vyjadril pripravenosť na „možnosť úzkej spolupráce“ s Merzom, „aby sa Európa stala ešte silnejšou, prosperujúcejšou a samostatnejšou“.

Zmení sa postoj Nemecka v  ukrajinskom konflikte?

Dá sa predpokladať, že za kancelára Merza bude pokračovať podpora Ukrajiny, úpadok nemeckej ekonomiky, zatváranie podnikov, problémy s čoraz agresívnejšími migrantmi a rozklad nemeckej spoločnosti prostredníctvom vnucovania liberálnych ‚hodnôt‘ spoločnosti. Merz je agresívne naladený voči Moskve a dá sa predpokladať ešte aktívnejšie zapojenie Nemecka do vojny proti Rusku, Na druhej strane však necelý týždeň pred voľbami Merz v prejave na predvolebnom podujatí v Halle povedal, že Rusko je historicky a kultúrne európskym štátom. Podľa neho bude jedného dňa potrebný vážny pokus o nadviazanie vzťahov s Moskvou. Zároveň označil za neprijateľné rokovania o Ukrajine medzi Ruskom a USA bez účasti Kyjeva a Bruselu. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Merz navrhol, aby viceprezident USA JD Vance inicioval prímerie pred mierovými rokovaniami ako opatrenie na budovanie dôvery medzi stranami. Ruská strana, ktorá bola už viackrát kolektívnym Západom podvedená po uzatvorení Minských a Istanbulskej dohody, a pritom za účasti a „garancie“ Nemecka, s prímerím už zásadne nesúhlasí.  Dá sa teda predpokladať, že sa začne nová etapa napätia medzi Berlínom a Moskvou.

Aká bude zahraničná politika novej vlády?

Experti na základe výsledkov volieb predpokladajú, že „veľká koalícia“ zložená z CDU a SPD opäť získa moc v Bundestagu. Friedrich Merz sa bude zrejme snažiť vyhnúť scenáru trojkoalície so Zelenými.  Skúsenosti so „semaforovou“ koalíciou má každý v čerstvej pamäti. Nikto nechce vytvoriť novú vládu, ktorá sa bude utápať v pravidelných hádkach. Ak sa však situácia ukáže ako kritická, CDU bude musieť prijať za partnera tretieho hráča, teda Zelených.

V súčasnosti je ťažké presne predpovedať, ako nové zloženie nemeckého parlamentu ovplyvní vzťahy s inými krajinami. Štáty prechádzajú veľmi zložitou politickou transformáciou. Trump vrhá do informačného poľa kvalitatívne nové naratívy, na niektoré z nich nie sú pripravení ani predstavitelia AfD. V každom prípade sa vládnuca koalícia bude musieť „prispôsobiť“ republikánskej administratíve. Ak sa Friedrich Merz naozaj stane kancelárom, nemožno očakávať nejaké mimoriadne prehĺbenie rozporov medzi Berlínom a Washingtonom. Veľkú časť svojej kariéry postavil na kontaktoch s americkými partnermi, čo mu pomôže nadviazať dialóg s Trumpom.

Napriek jeho niekdajším bojovným vyhláseniam proti Rusku však nemusí dôjsť k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi Bundestagom a Kremľom. Koniec koncov, jeho rétorika sa v poslednom čase výrazne zmiernila. Merz si zjavne pripravuje manévrovací priestor. Zmena prístupu k nemecko-ruským kontaktom je možná. Friedrich Merz sa domnieva, že vzťahy s Ruskom sa skôr či neskôr budú musieť napraviť, ale zatiaľ navrhuje pokračovať v podpore Ukrajiny. Podľa Merza však Nemecko teraz musí brániť „slobodnú a demokratickú spoločnosť“. Preto Merz, podobne ako Scholz, dôsledne obhajoval potrebu pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Merz je okrem toho za dodávanie Ukrajine riadených striel Taurus, čomu sa Scholz všemožne vyhýbal. Merz predtým dokonca sľúbil, že Rusku dá ultimátum, aby do 24 hodín zastavilo údery na ukrajinskú infraštruktúru, inak Kyjevu dodá Taurus. Merz však neskôr vyhlásil, že žiadne ultimátum nevydal ani nespomínal. Líder CDU/CSU nevylučuje ani vyslanie nemeckých vojakov ako mierových síl na Ukrajinu po skončení bojov, tento krok však chce koordinovať s Ruskom, ktoré sa však vyjadrilo jednoznačne zamietavo.

Veľkou otázkou je, ako presne sa budú vyvíjať kontakty medzi Berlínom a Washingtonom po týchto voľbách. Ak sa Friedrich Merz stane kancelárom, je dosť možné, že sa pokúsi zmeniť tradične proatlantické nálady CDU.  „Som v úzkom kontakte s mnohými premiérmi – predsedami vlád krajín EÚ,“ povedal Merz. A posilnenie Európy čo najskôr musí byť absolútnou prioritou, aby sme krok za krokom skutočne dosiahli nezávislosť od USA.“ Môže sa pokúsiť vybudovať si imidž obrancu Európy pred Trumpovými útokmi. Je pozoruhodné, že na pozadí vyhrotenej rétoriky USA a EÚ cíti kritickú náladu na dialóg s Bielym domom aj súčasná šéfka nemeckého ministerstva zahraničných vecí Annalena Berbocková. Okrem toho sa súčasný kurz Washingtonu môže stať katalyzátorom rozvoja európskej strategickej autonómie: ak predtým bolo jej hlavným podporovateľom Francúzsko, teraz sa k obhajcom tejto myšlienky môže pridať Nemecko, ktoré chce byť lídrom v procese rozvoja obrany EÚ. Merz vo svojich početných vystúpeniach opakovane zdôrazňoval potrebu celoeurópskeho prístupu k riešeniu ukrajinského konfliktu.

Hoci Merz počas predvolebnej kampane opakovane kritizoval energetickú politiku Scholzovej vlády, návrat k dovozu ruského plynu v dohľadnom čase neočakáva. Podľa lídra CDU/CSU sa k ruskému plynu „v dohľadnej dobe“ nevráti, ale je „absolútne“ otvorený uzavretiu dlhodobých zmlúv na americký skvapalnený zemný plyn. Celkovo však Merz opakovane prisľúbil, že nezatvorí žiadne ďalšie elektrárne, kým sa do siete nepripoja nové elektrárne, ktoré nahradia tie zatvorené. Uvidíme…

Prečítajte si tiež:

• Výsledky volieb v Nemecku môžu ovplyvniť slovenskú ekonomiku
• Merz: Ukrajina musí byť súčasťou mierových rokovaní
• Ešte nie je kancelárom a už vyzýva na radikálne kroky
• Čo ukázali voľby: Nemci si odhlasovali ďalší úpadok. Väčšina sa bude „lepiť“ ťažko. AfD bude „tvrdým orieškom“