Do nemeckého Bundestagu sa ešte dostane Strana Zelených s 11,6 % hlasov, strana Ľavica s 8,8 % hlasov. Do Bundestagu sa napriek očakávaniam nedostala  Slobodná demokratická strana (FDP) so 4,3 % hlasov a tesne. Únia Sarah Wagenknechtovej (BSW) so 4,97 % balacuje na hranici vstupu do parlamentu.

Strane AfD, ktorá skončila ako druhá, sa všetky ostatné strany zúfalo snažili vyhýbať, hoci táto blokáda bola nedávno prelomená pri hlasovaní o protimigračnom zákone. Stranu v kampani mediálne výrazne podporil miliardár Elon Musk. Napriek tomu sa očakáva, že AfD zostane mimo vlády. Kandidát CDU Friedrich Merz sa zrejme stane budúcim kancelárom a bude sa musieť rozhodnúť pre vytvorenie jednej z dvoch politicky akceptovateľných koalícií: veľkú koalíciu s SPD alebo trojkoalíciu aj  so stranou Zelených. Dá sa teda predpokladať, že okrem protiimigračnej politiky, ktorá sa stala predvolebnou témou CDU, sa nemecká politika voči Zelenej dohode, sankčnej politike či vojne na Ukrajine veľmi nezmení, čo žiaľ nie je dobrá správa pre Európu ani pre Slovensko. Zvlášť, keď sa do vlády opäť dostane militantná Strana zelených. Žiaľ v plánoch podpory vojny do posledného Ukrajinca nezaostávajú ani kresťania z CDU/CSU. Konzervatívny Merz v mene svojej strany CDU sľubuje ďalšie zbrojenie, ktoré môže vyústiť do vojny, čím by rozhodne tromfol aj svoju večnú rivalku Merkelovú.

Trpké sklamanie v tábore SPD

Kancelár Scholz ľutuje „trpký“ volebný výsledok SPD. Oproti minulým voľbám strana stratila takmer 10 %. Kancelár Olaf Scholz už priznal porážku svojej strany a uviedol, že víťazstvo súpera je pre jeho SPD zdrvujúcim výsledkom. „Je to trpký volebný výsledok pre SPD. Je to aj volebná porážka, myslím si, že to treba jasne povedať od začiatku,“ povedal Scholz.

Na prvom poschodí sídla Sociálnodemokratickej strany (SPD), v Dome Willyho Brandta v Berlíne, výsledok mnohých šokoval, hoci prieskumy ho predpovedali. Ministerka pre rozvoj Schulzeová uviedla, že po voľbách pôjde o niečo hlbšie než len o výmenu šéfov SPD Larsa Klingbeila a Saskie Eskenovej. Podľa nej sa musí niečo programovo zmeniť a SPD v tom musí byť jednotná. Pre stredoľavicovú stranu sú ďalšie dôležité voľby už o týždeň: budúcu nedeľu sa uskutočnia krajinské voľby v Hamburgu. Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že zostane v Bundestagu celé funkčné obdobie, aj keď Sociálnodemokratická strana Nemecka prehrá voľby a on príde o post šéfa vlády. „O tom sme sa rozhodli už dávno,“ povedal Scholz na záver svojej kampane v Postupime. Pritom týždeň pred voľbami Scholz vyhlásil, že ak sa mu nepodarí udržať si post kancelára, možno skončí s politikou. Každopádne SPD bude vo koalícii ťahať za kratší koniec a bude mať problém presadiť svoje priority. Napríklad je otázne, ako skončí medzi koaličnými partnermi diskusia o dodávke rakiet Taurus Ukrajine, ktorú Scholtz odmietal a Merz presadzuje. Môže to viesť k ďalšej eskalácii a rozšíreniu tohto konfliktu.

Nadšenie v kresťanskom tábore

Konzervatívny blok vyhral tieto voľby. Kandidát Kresťanskodemokratickej únie (CDU/CSU) na post nemeckého kancelára Friedrich Merz uviedol, že jeho strana zvíťazila vo voľbách 23. februára, a poznamenal, že teraz je potrebné čo najskôr vytvoriť funkčnú koalíciu. „V túto historickú volebnú noc sme my, aliancia CDU a CSU, vyhrali tieto spolkové voľby v roku 2025! Vyhrali sme, pretože CDU a CSU dobre spolupracovali a veľmi, veľmi dobre sa pripravili na spolkové voľby a na prevzatie zodpovednosti za vládu,“ povedal Merz. Politik uviedol, že by sa chcel poďakovať Markusovi Söderovi, predsedovi strany CSU, za spoločnú prácu. A tiež vyjadriť úctu svojim politickým súperom. „Teraz budeme spolu hovoriť. Hlavné je, aby sme v Nemecku čo najskôr vytvorili efektívnu vládu s dobrou parlamentnou väčšinou, pretože svet na nás nečaká a nečaká na dlhé koaličné rokovania. Je dôležité, aby sme sa opäť presadili v Európe a aby nás bolo vidieť vo svete. <…> Nemecku bude opäť vládnuť spoľahlivá strana,“ povedal Merz.  Napriek mimoriadne nepresvedčivom výkone odchádzajúcej trojkoalície pod vedením SPD sa CDU/CSU oproti minulým voľbám podarilo získať len 4,4 % navyše. Je preto možné, že pri tvorbe koalície zistia, že je to Pyrhovo víťazstvo. Dve politicky akceptovateľné možnosti pre vytvorenie koalície nie sú zďaleka jednoduché. Pritom zisky AfD a Ľavice sľubujú vytvorenie tvrdej opozície.

AfD bude pre budúcu koalíciu „tvrdým orieškom“

Elon Musk a viceprezident Vance poskytli tejto strane pred voľbami veľmi silnú podporu. Americká administratíva doslova fandila protiimigračnej a protivojnovej AfD, čo vyvolávalo zdesenie v tradičných centristických stranách lipnúcich na liberálnej ideológii. Práve vďaka tomuto programu sa strane podarilo získať o 10,4 % viac ako v minulých voľbách.

AfD získala každého piateho voliča v Nemecku, čím dosiahla historický výsledok, ktorý stačí na to, aby bola silnou opozíciou voči akejkoľvek vláde. Líderka AfD Alice Weidelová zopakovala slová bývalého lídra strany Alexandra Gaulanda: „Budeme presviedčať ostatných, aby robili rozumnú politiku pre našu krajinu.“ Nejasná koaličná prognóza a silná pozícia AfD robia volebnú noc pre víťaza volieb ešte ťažšou.

Bude vláda opäť s nádychom zelenej?

Veľkému počtu Nemcov žiaľ zatiaľ ešte nedošlo, kam ich vedie Green Deal presadzovaný Stranou Zelených a  ich krajankou Leyenovou v Európskej komisii. O tom svedčí aj volebný výsledok strany, ktorá získala 11,7 % hlasov, hoci oproti minulým voľbám stratila 3,1 %. Ak ich CDU/CSU a SPD zoberú do partie, zrejme sa opäť nevyhnú zeleným excesom a ďalšej destabilizácii a úpadku nemeckého hospodárstva. Nemcom sa zatiaľ nie celkom otvorili oči. Mali možnosť sa rozhodnúť medzi zelenou dohodou a návratom rozumu. Podporou vojnového konfliktu  a snahou o mier.

Únia za rozum a spravodlivosť Sarah Wagenknechtovej

Líderka strany Únia za rozum a spravodlivosť Sarah Wagenknechtová uviedla, že je s výsledkom volieb spokojná, hoci konečný výsledok ešte nebol úplne jasný. „Nech to dopadne akokoľvek, aj tak budeme v napätí. Takže sa teraz nemôžeme klamať. Situácia sa môže v najbližších hodinách zmeniť,“ uviedla politička.  Strana je skutočne hlasom rozumu a tvrdo vystupuje za mier a proti sankciám a preto je škoda, že sa zrejme do Bundestagu dostane.

V nemeckých voľbách podľa exit pollov zvíťazili CDU/CSU pred AfD

Mladí požadujú zmenu

Mladí a prvovoliči sa rozhodli pre zmenu v Nemecku. Volili v drvivej väčšine krajne ľavicové a  pravicové strany. Podľa predbežných výsledkov až 25 % voličov vo veku 18 – 24 rokov volilo ľavicovú stranu Die Linke (Ľavica), pričom tento podiel medzi prvovoličmi stúpol na 27 %, zatiaľ čo 21 % volilo pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD). Ďalších 6 % zrejme hlasovalo za novú ľavicovú Úniu Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa vlani sformovala zo strany Ľavica. Celkovo to naznačuje, že viac ako polovica mladých voličov sa odvrátila od tradičných, centristických strán Nemecka, CDU (13 %), SPD (12 %) a Zelených (11 %). Strany, ktoré mladí ľudia preferovali majú všeobecne odmietavý postoj k ďalšiemu eskalovaniu konfliktu na Ukrajine.

Väčšina sa bude „lepiť“ ťažko

Zdá sa, že pre centristické strany je to trpká noc, pretože žiadna z nich nemôže byť skutočne spokojná a výsledky volieb Merzovi de facto ponúkajú len dve politicky priechodné možnosti. V závislosti od definitívného výsledku by budúcu vládu mohla tvoriť tzv. veľká koalícia CDU/CSU s SPD s 328 poslancami alebo koalícia CDU/CSU,  SPD a Zelených so 413 poslancami. Ak by sa do Bundestagu dostala BSW, na veľkú koalíciu by CDU a SPD chýbalo 5 poslancov.

Pre získanie väčšiny v Bundestagu je potrebných 316 poslancov. Vzhľadom na hlboké názorové rozdiely medzi potenciálnymi kandidátmi na vytvorenie parlamentnej väčšinu to po volebnej noci rozhodne nevyzerá na to, že by v Nemecku po nepokojných časoch zavládla politická stabilita.