Môj profil 
Predplatné
„Osobne zastávam názor, že žiadna služba nemá byť poskytovaná zadarmo, potom si ju ľudia nevážia,“ vysvetlila svoj postoj Horčíková s tým, že prijatím tohto opatrenia nedošlo ani k zníženiu nákladov. Podľa nej by malo zmysel poskytovať nejakú službu zadarmo v prípade, že by ubudli isté povinnosti, tým pádom by totiž došlo k úspore nákladov. „Ale tu je na jednej strane bezplatná doprava a na druhej strane povinnosť dopravcu vydávať cestovné doklady a kontrolovať ich. To znamená, že sa znížila výnosová stránka a nákladová stránka zostala nezmenená,“ vysvetlila generálna riaditeľka BID.
Svetlú stránku tohto opatrenia vidí Horčíková v tom, že záujem o cestovanie verejnou dopravou stúpol. „Záujem tam je, ale na druhej strane to vytvára istý diskomfort pre cestujúcich, ktorí si cestovanie platia. Zdá sa mi to nevyvážené,“ uviedla. Po vzore Slovenska sa podobnou cestou vybrala aj Česká republika, tam si však cestujúci hradia štvrtinu ceny cestovného lístka.
V zavedení bezplatnej vlakovej dopravy pre vybranú skupinu cestujúcich vidí Horčíková aj výpadok zdrojov, ktoré by mohli byť použité na skvalitnenie poskytovanej služby. „Ani obed nie je zadarmo, ani cestovanie nie je zadarmo, niekto to v konečnom dôsledku vždy musí zaplatiť,“ dodala.
Bratislavská integrovaná doprava zastrešuje koordináciu dopravných služieb v bratislavskom regióne (Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji, pozn. SITA). Hlavnou výhodou cestovania v rámci integrovanej dopravy je možnosť zakúpením jedného lístka využívať viacero dopravcov za rovnakých prepravných a tarifných podmienok. Do systému integrovanej dopravy sú zapojení Dopravný podnik Bratislava, RegioJet, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko. V Bratislavskom kraji sa tento systém uplatňuje zatiaľ v regiónoch Dunajská Lužná, Pezinok, Malacky a Senec. Od 1. augusta 2019 je do systému integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji zapojená aj železničná stanica v Trnave.
.JPG)
.jpg)
