Podľa tvrdenia v časopise Lancet Child & Adolescent Health, sa mení dokonca aj spodná hranica, takže ak za začiatok dospievania sa považoval 14. rok, kvôli lepšej zdravotnej starostlivosti a kvalitnejšej výžive sa posunul zhruba už do veku 10 rokov.
V rozvinutých krajinách to badať okrem iného aj na skutočnosti, že za posledných 150 rokov sa prvá menštruácia u dievčat urýchlila priemerne o štyri roky. U polovice z nich prichádza v období medzi 12. a 13. rokom.
No aj keď dospievanie začína skôr, predlžuje sa jeho trvanie aj vzhľadom na svoje ukončenie, kedy by sa mal prakticky dokončiť fyzický vývoj. Ale podľa vedcov sú tu aj biologické argumenty, napríklad že mozog sa neustále vyvíja aj po dvadsiatke, aby pracoval rýchlejšie a efektívnejšie, alebo tzv. “zuby múdrosti” dorastajú až do veku 25 rokov.
Dôležitejším argumentom je však to, že dnešní mladí ľudia zvyknú až neskôr vstupovať do “dospeláckych” spoločenských rolí, akými sú ekonomická nezávislosť, partnerstvo či rodičovstvo.
Podľa Úradu národnej štatistiky, v roku 2013 bol v Anglicku a Walese priemerný vek vstupu do manželstva 32,5 roka u mužov a 30,6 rokov u žien, čo predstavuje nárast takmer o osem rokov od roku 1973. Iné to nie je ani v krajinách pri nás bližších. V Českej republike v roku 1961 vstupovali muži do manželstva vo veku 24 rokov a ženy ako 21-ročné, a v roku 2012 to už bolo 32 rokov u mužov a 29 rokov u žien.
Za predĺženie obdobia dospievania až na 25 rokov hovorí podľa profesora Russella Vinera, predsedu Kráľovskej akadémie pediatrie a zdravia detí, navyše aj fakt, že “vo Veľkej Británii je priemerný vek odchodu detí od rodičov v súčasnosti práve okolo 25 rokov”.
No vo vedeckej sfére však existujú aj názory, že by sa hranica posúvať nemala, ako vraví Jan Macvarishová, sociologička na univerzite v Kente, podľa ktorej by sa mladí takto len zbytočne infantilizovali a prispôsobovali sa nízkym očakávaniam. “Spoločnosť by mala zachovať najvyššie možné očakávania u budúcej generácie,” dodáva.